Tag Archives: kostoly

Ruina kostola v Opave

Zrejme najlepšie skrytou a najmenej známou historickou pamiatkou v okrese V. Krtíš sú pozostatky starého kostola v obci Opava. V ľudovej tradícii sa kostol prisudzoval husitom (presnejšie bratríkom), staršia odborná literatúra ho bez presnejšieho datovania označovala za gotický. Novšia archeologická štúdia ho hypoteticky datuje do románskeho obdobia, teda ďaleko pred prvú písomnú zmienku o samotnej obci (1342).

Zo samotnej stavby sa však zachovali už len nárožia západnej (vchodovej?) steny, hoci vo fotogalérii na stránke obce je vidieť ešte pomerne veľkú časť tejto steny. V teréne zreteľný je ale pôdorys kostola, a taktiež dobre viditeľná je sústava valov okolo (umelého?) návršia, naznačujúca existenciu opevnenia. Stavba nie je viditeľná z hlavnej cesty ani priamo z obce, ale dobrý výhľad na ňu ponúka vyhliadková veža na protiľahlom kopci Opavská hora. Prístup je od dolného konca obce, kde je nutné prebrodiť potok a krátkym, ale prudkým stúpaním vystúpiť na lúku nad dedinou.

  • http://www.opava.sk/historia-obce.html
  • HRAŠKOVÁ, E., ŠIMKOVIC, M. Nové poznatky k architektúre stredovekých kostolov v regióne Novohradu a Hontu. In: Archaeologia historica. 2003, roč. 28, s. 482-483.
  • HARMINC, Ivan (et. al.). Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava, 1968, s. 427.
Reklamy

Cirkevná sieť do polovice 14. storočia

Kostolom sme sa na tejto stránke venovali už v samostatnom článku, ktorý ale rozoberal len históriu podľa ich dnešnej architektonickej podoby. Na miestach mnohých dnešných kostolov však stáli aj ich predchodcovia, o ktorých máme informácie zväčša len zo stručných písomných zmienok, keďže archeologických výskumov sa tu robilo veľmi málo. Je pomerne prekvapujúce, že archeológovia a pamiatkári, venujúci sa stredovekým kostolom, javia o tento región malý záujem, a to i napriek tomu, že listiny a dokumenty, ktoré sú všeobecne k dispozícii, poukazujú na množstvo veľmi starých pôvodných sakrálnych stavieb, ktoré by ďalší materiálny výskum mohol posunúť aj hlbšie pred známe listinné zmienky.

2016-07-28 21_51_02-Lokality zo 6.-11. st. (modrá - od 8. st., červená - od 9. st., žltá - od 10. st
Hnedá – staré lokality doložené archeologicky alebo architektonicky. Oranžová – lokality doložené písomne pred súpisom. Červená – nové lokality zo súpisu. Žltá – sporné lokality zo súpisu.

Archeologicky či architektonicky je z dávnych čias doložených 5 lokalít, z ktorých pravdepodobne najstaršou je V. Čalomija a tunajší Pustý kostol. Ten podľa archeológov môže pochádzať už z 11.-12. storočia, a pravdepodobne tak patrí ku kostolom, ktoré sa v Uhorsku budovali na základe nariadenia kráľa Ladislava. Podobne datovaný bol pôvodne aj kostol v D. Strhároch, avšak toto datovanie bolo neskôr spochybnené a posunuté do 13. storočia. Na ďalších troch lokalitách sa archeologický prieskum nerobil, a ich približná doba vzniku bola stanovená len analýzou zachovaných stavebných prvkov. Veľkou otázkou je pôvod kostola v Dačov Lome, ktorý sa datuje do prvej polovice 13. storočia len na základe jediného fragmentu – toto datovanie však “nesedí” s poznatkami o osídlení tejto časti regiónu. U kostolov v Balogu a Sečiankach, radených do druhej polovice 13. storočia, teda prakticky už do listinnej éry,  takýto problém nevyvstal.

Ďalších sedem lokalít poznáme z prvých listín, vydaných v priebehu 13. storočia. Konkrétnu zmienku o kostoloch, vrátane patrocínií, však máme len v prípade kostola sv. Mikuláša vo V. Zlievcach (1265), kostola sv. Petra apoštola v Pôtri (1283), a kostola sv. Jakuba v Sennom (1288). Polemizovať možno o existencii kostolov, ktoré odvodzujeme len na základe zmienky o tunajších kňazoch – toto je prípad Peuceho z Čelár (1262), Jána z Leseníc a Martina z Dolinky (1291), ako aj Dominika z (Kostolných) Neniniec (1298). V týchto prípadoch však doložená história osídlenia okolia predpokladaných kostolov v tomto období  takéto odvodenie umožňuje a podporuje.

Nakoniec si pripomeňme samotný desiatkový súpis, ktorý sme spracovali vo forme tabuľky:

Farnosť Územie Patrocínium Meno kňaza Príjem Desiatok
Balog n. Ipľom (Belek) Hont sv. Mikuláš Gregor 3 fertóny 4 a pol groša
Crursa Novohrad Ján 1 marka 6 grošov
Čebovce (Chib) Hont sv. Panna (Mária) Peter pol marky 3 groše
Čeláre (Chelar) Novohrad Mikuláš 1 marka 6 grošov
(Čelovce) Hont sv. Štefan kráľ Mikuláš 3 fertóny 4 a pol groša
Dolinka (Ynan) Hont sv. Juraj Blažej pol marky 3 groše
D. Strehová (Stregova) Novohrad Peter 1 marka 6 grošov
D. Strháre (Straguar) Novohrad Peter 2 marky 12 grošov
Gressu Hont sv. Martin Dominik 3 fertóny 4 a pol groša
Ip. Predmostie (Chievek) Hont sv. Panna (Mária) Consolinus 5 fertónov 7 grošov a 2 denáre
K. Kosihy (Kukesu) Hont sv. Martin
Lesenice (Lesenha) Hont sv. Panna (Mária) Egidius 1 marka 6 grošov
Plachtince (Palakta) Hont sv. Michal Ján 3 fertóny 5 grošov
Plachtince (Palecata) Hont sv. Alžbeta Tomáš pol marky 3 groše
(Pôtor) Novohrad sv. Peter apoštol Peter 1 marka 6 grošov
(Príbelce) Hont sv. Alžbeta Ján 1 marka 6 grošov
(Sečianky) Hont sv. Kozma a Damián Štefan 1 marka 6 grošov
Senné (Sinhua) Novohrad Jakub 2 marky 12 grošov
Solanama Novohrad Peter 1 marka 6 grošov
Tarpola Novohrad sv. Panna (Mária) Calixtus pol marky 3 groše
Trebušovce (Trebekec) Hont sv. Peter apoštol Benedikt 2 fertóny 3 groše
V. Čalomija (Salomia) Hont sv. Ján Manases 1 marka 6 grošov
V. Zlievce (Selenio) Novohrad Sanct 1 a pol marky 6 grošov
Vinica (Neek) Hont
Vrbovka (Vorbo) Novohrad Michal 1 marka 6 grošov
Záhorce (Saora) Novohrad Tomáš 1 marka 6 grošov

Kurzívou uvádzame pôvodné názvy, v prípade mien len tie, ktoré nemajú slovenský ekvivalent. Názvy uvedené len kurzívou označujú sporné lokality – Crursa je považovaná za Bušince alebo Kutasó,  Gressu je v literatúre spájané s Devičím (okr. KA), ale uvažovať môžeme aj o Hrušove. Solanama je potom spájaná so Sklabinou, a Tarpola so zaniknutou obcou Turie Pole, avšak u všetkých štyroch lokalít pretrvávajú pochybnosti (k detailom pozri náš Historický slovník obcí). Slovenské názvy v zátvorkách zasa označujú lokality, ktoré v súpise nie sú uvedené konkrétne, ale odvodzujú sa od dodnes zachovaného patrocínia.

Zaujímavý problém predstavuje dvojica Plachtiniec, ktoré zatiaľ nedokážeme presne identifikovať, pretože kostoly s týmito patrocíniami sa v listinách nespomínajú, a patrocíniá samotné sa (v dôsledku reformácie) dodnes nezachovali. Jedným z nich bol asi kostol v S. Plachtinciach, ktorý do tejto doby datuje Súpis pamiatok na Slovensku. Do pozornosti pre ďalší výskum treba dať aj dve lokality, ktoré máme doložené skôr, ale v súpise sa nenachádzajú – ide práve o “tajomný” Dačov Lom, a tiež (Kostolné) Nenince.

Záverom treba konštatovať, že už v prvej tretine 14. storočia bola na území nášho okresu široká cirkevná sieť, ktorá je ďalším dokladom o hustom osídlení tohto regiónu už v najstarších dobách. Vyššia hustota kostolov bola v rozvinutejšom Hontianskom regióne, ale podľa výšky vymeraných desiatkov boli najväčšími farnosťami v okolí kostoly v Sennom a D. Strhároch v Novohrade. Treba však dodať, že hoci bolo kostolov a farností dosť, v porovnaní s inými regiónmi šlo o malé cirkevné spoločenstvá – veď väčšina platila len desiatok v rozsahu 3 až 6 grošov, pričom 3 groše boli minimálnym výmerom, určeným pre najmenšie a najchudobnejšie farnosti. Napriek tomu sa dá povedať, že každá dedina s vlastným kostolom bola v porovnaní s okolitými sídlami bohatá, a takáto sakrálna stavba svedčila o jej dôležitosti minimálne v rámci blízkeho okolia.

Kostol vo Vrbovke

Rímsko-katolícky neskorobarokový kostol Najsvätejšej Trojice dal v r. 1789 na vlastné náklady postaviť František Sentivány, nový kostol však stojí na mieste staršieho predchodcu. Ten sa po prvý, ale v stredovekých listinách aj posledný krát uvádza zápisom v súpise pápežských desiatkov z obdobia r. 1332-1337, pričom je zaznamenané aj meno vtedajšieho kňaza, ktorým bol istý Michal. Príjem kostola bol zhruba jedna strieborná marka ročne, a kňaz z nej odviedol desiatok šiestich grošov.

Interiér a exteriér kostola vo Vrbovke

Kostol pri požiari v r. 1858 vyhorel, a znovuobnovený bol až v r. 1878. Centrálna pozdĺžna budova so segmentovým uzáverom, so štukovými obrazcami na pruských klenbách, fasády a veža s lizénovým členením. Nad vchodom je chronostich s datovaním stavby. V interiéri sa nachádza rokokový hlavný oltár z polovice 18. storočia, so stĺpovou architektúrou, dvoma postavami anjelov na volútových bázach, a ústredným obrazom najsvätejšej Trojice. Ďalej je tu klasicistická kazateľnica z konca 18. stor., obraz Krista na kríži z polovice 18. stor., ľudová kópia majstrovského obrazu Immaculaty z 18. stor., a patronátna lavica z druhej polovice 19. storočia.

Kostol vo VrbovkeKostol vo Vrbovke dnes

  • HARMINC, Ivan (et al.). Súpis pamiatok na Slovensku III., Bratislava, 1969, s. 423.

Kostol v H. Príbelciach

Na návrší nad dedinou, v mierne izolovanej polohe, stojí ranogotický jednoloďový kostol, architektonicky datovaný do konca 13. storočia, prestavaný a opevnený v 17. storočí. Prvou písomnou zmienkou o ňom je súpis pápežských desiatkov z r. 1332-37, uvádzajuci až dva záznamy o kostole sv. Alžbety, ktoré historici stotožňujú s kostolom v H. Príbelciach. Predpokladáme, že správnym je zápis bez udania lokality (len s patrocíniom), keďže tamojší kňaz Ján odvádzal väčší desiatok, čo poukazuje na staršiu a vyvinutejšiu farnosť, ktorú práve v Príbelciach predpokladáme. Existenciu kostola s rovnakým patrocíniom dokladá Bakács listinou z r. 1356, so zápisom vo forme eccl. beate Elisabethe de Prebul. V r. 1417 sa kostol, v tej dobe už farský, pripomína v spore o tunajší majetok, kedy v ňom sporné strany vykonali prísahu.

Z obdobia protitureckých vojen sa zachovala legenda o Andrejovi Kajalovi, ktorý mal brániť kostol s obyvateľmi, ktorí sa v ňom ukrývali. V období reformácie sa obec stala evanjelickou, a Borovszky dokladá existenciu farnosti ev. a. v. cirkvi od r. 1613. V r. 1661 Turci zajali príbelského kňaza Mateja Karcia a väznili ho vo Vacove. Pri kostole mal vyvierať aj prameň minerálnej vody,  neskôr však bol zamurovaný.

Kostol v Príbelciach

Dnešná stavba má mohutnú vežu, renesančný obranný múr so vstupnými bránkami, a presbytérium v tvare podkovy. V interiéri je maľovaný drevený strop a gotický portál pod chórom, vzácnymi pamiatkami sú neskorobarokový oltár z r. 1769 a kazateľnica v ľudovo barokovom štýle približne z r. 1770 s novším novobarokovým baldachýnom. Zvon je z r. 1745. Kostol bol renovovaný v druhej tretine 18. storočia a novšie aj v 20. storočí.

  • HARMINC, Ivan (et. al.). Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava, 1967, s. 431.
  • KAMASOVÁ, Marta. Príbelce 1244 – 1994: 750 rokov od prvej písomnej zmienky. 1994

Kostol v Sklabinej

Dominantou obce je rímsko-katolícky gotický kostol sv. Mikuláša zo 14. storočia, upravený za renesancie a neskôr v barokovom slohu v 18. storočí. Po prvýkrát sa pravdepodobne spomína v súpise pápežských desiatkov z obdobia 1332-1337, kde zápis vo forme Solanama niektorí historici stotožňujú so Sklabinou, kvôli značnému skomoleniu však istotu nemáme. Borovszky vo svojej mileniálnej monografii uvádza, že prvý kostol tu bol postavený v r. 1396, avšak listinu s takýmto údajom sme nenašli.

Kostol v Sklabinej

Istým záznamom je tak až listina z r. 1435 – veriaci z Obeckova, dovtedy patriaci pod sklabinský kostol sv. Mikuláša, si chceli založiť vlastnú farnosť a tak si vyvolili nového farára, ale keďže tak urobili bez vedomia ostrihomského arcibiskupstva, bolo im to pod hrozbou sankciami dodatočne zakázané. Tento spor sa pripomína v r. 1465 – keďže sa listina s pôvodným rozhodnutím medzičasom stratila, Obeckov využil príležitosť a znova sa odtrhol od sklabinskej farnosti, čo im Ostrihom už tentokrát schválil. V r. 1477 sa pri prejednávaní poslednej vôle Eufrozíny, druhej manželky Ladislava Balašu, ako jeden zo svedkov spomína vtedajší sklabinský kňaz Adam (uvádza sa aj jeho vek, 40 rokov).

Budovu charakterizuje dlhá gotická loď s renesančnou krížovou klenbou a pôvodným gotickým portálom na južnej strane. Barokové presbytérium so segmentovým uzáverom bolo pristavané v 18. storočí, pričom boli zasadené i barokové okná, upravená veža a celá stavba prefasádovaná.  Nad vchodom vo veži je výklenok so sochou sv. Jána Nepomuckého z polovice 18. st. V susedstve kostola stojí aj budova fary, kamenný kríž a tiež novodobá socha sv. Trojice z r. 2000.

  • HARMINC, Ivan (et. al.). Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava, 1969, s. 109.