Prvá hodnoverná zmienka o existencii kostola a farnosti pochádza zo súpisu pápežských desiatkov z obdobia 1332-1337, kde sa spomína tunajší kňaz Peter. Podľa veľkosti vymeraného desiatku (12 grošov) šlo spolu s kostolom v Sennom o najväčšiu farnosť na území nášho okresu.
Terajšia kaplnka sv. Anny vznikla pristavaním lode v r. 1938 ku zvonici z r. 1873. Z pôvodného oltára sa zachoval iba základ, nie je známe ani to, kde skončil obraz sv. Anny. Avšak sochy z bočných oltárov (Božského Srdca a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie) boli zachránené a uložené na farskom úrade v Modrom Kameni, následne prenesené do filiálneho kostola v Horných Strhároch, kde sa na bočných oltároch nachádzajú dodnes. Na zvonici kaplnky sv. Anny bol zavesený jeden zvon, ktorý po zničení strechy a poškodení zvonice dal vtedajší modrokamenský farár previezť do zvonice v modrokamenskej časti Prše. Pri čistení kaplnky sa našli menšie organové píšťaly, preto sa dá predpokladať, že sa tu nachádzal menší organ.
V Dolných Strhároch existovala aj fara, ktorá neskôr vyhorela, pravdepodobne aj so všetkými dokumentami vo farskom archíve, ktorý bol v tej dobe dosť významný. Filiálka Dolné Strháre spolu s Hornými Strhármi a Suchým Brezovom patrili v r. 1944 do modrokamenskej farnosti.
Lokalita Kostolisko
Archeologický výskum realizovaný na pozemku pri terajšej kaplnke sv. Anny v r. 1972-75 pod vedením PhDr. Zoltána Drenku odhalil zvyšky základov a múrov štyroch stredovekých a jedného barokového kostola. Táto lokalita sa nachádza na severovýchodnom okraji obce v záhrade bývalej kúrie, neskôr školy.
Najstarší kostol odkrytý v Dolných Strhároch bol kostol s obdĺžnikovou loďou a polkruhovitou apsidou. Kostol bol dlhý 13 m, široký 8 m, apsida mala rozmery 5 x 1,5 m. Z kostola bolo odkryté základové murivo apsidy, základové murivo severného múru a základové murivo juhozápadného nárožia. Autor výskumu Z. Drenko ho chronologicky zaradil do včasnorománskeho obdobia, do 11. storočia. Iní odborníci sa však domnievajú, že autor výskumu nemal k datovaniu kostola do 11. storočia jednoznačné dôkazy, a jeho zaradenie do tohto obdobia je preto otázne.
Kostol č. 2 odkrytý v Dolných Strhároch mal apsidu sekundárne použitú z kostola č. 1, jeho dĺžka bola 13 m, šírka 8 m. Drenko vznik kostola chronologicky zaradil do polovice 13. storočia, avšak podľa Habovštiaka ide o nesprávnu interpretáciu nálezovej situácie.
Kostol č. 3 mal obdĺžnikovú loď s polygonálnym uzáverom presbytéria, bol orientovaný v smere SZZ–JVV , dĺžka kostola bola 21 m a šírka 8 m. Ku kostolu bola pri severnej stene presbytéria už pristavaná aj sakristia, a k západnej stene lode veža. Kostol č. 3 bol postavený v gotickom slohu a pochádza z prvej polovice 14. storočia.
Kostol č. 4 vznikol rozšírením kostola č. 3 južným, západným a severným smerom, pričom bol kostol dlhý 30 m, široký 8 m. Kostol bol prestavaný v polovici 15. storočia. Piaty kostol bol prakticky kópiou predošlého. Tento museli v 18. storočí evanjelici vrátiť katolíkom.
Pri juhozápadnom nároží kostola č. 1 bol odkrytý hromadný nález 25 mincí z obdobia 16.–17. storočia. Počas archeologického výskumu bol odkrytý mimoriadne bohatý súbor ženských šperkov, pozostávajúci zo zlatého prívesku, 4 zlatých brošní, 4 zlatých prsteňov, 2 strieborných ihlíc do vlasov a pod. Patrocínium kostola je známe až z kanonickej vizitácie z r. 1731, kde sa uvádza, že kostol bol zasvätený Povýšeniu sv. Kríža.
- http://www.modrykamen.fara.sk/o_farnosti_dolne_strhare.html
- HARMINC, Ivan (et. al.). Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava, 1967, s. 323.
- DRENKO, Zoltán. Zaniknuté stredoveké kostoly v Dolných Strhároch. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku, 1975, s. 85-86. Online
- HABOVŠTIAK, Alojz. Stredoveká dedina na Slovensku. Bratislava, 1985, s. 266.
Okres VK 