Rímskokatolícky kostol sv. Kozmu a Damiána bol postavený v období 1280–1300 pôvodne v románskom slohu. Prvou písomnou zmienkou je záznam zo súpisu pápežských desiatkov z obdobia 1332-1337, kde sa spomína tunajší kňaz Štefan. Ďalší nemenovaný kňaz je spomenutý v r. 1418. Dnešný kostol je jednoloďovou stavbou s polygonálnym presbytériom a malou severnou sakristiou. Z pôvodných prvkov sa zachovali ranogotický južný portál s kamenným ostením, a lomený triumfálny oblúk so skosenou hranou. Starobylé (pravdepodobne románske) je aj jeho patrocínium – sv. Kozmas a Damián sú patrónmi lekárov.
Stavba prešla menšími úpravami v období renesancie (výklenkové pastofórium vo svätyni z r. 1600-1640, vstup do sakristie) a v r. 1754 bola zbarokizovaná vyrovnaním stropov v lodi a presbytériu. Z tohto obdobia pochádzala aj väčšina súčasného vnútorného zariadenia, predovšetkým drevený bočný oltár najsvätejšej Trojice, kazateľnica, krstiteľnica a 11 barokových drevených polychrómovaných plastík rozmiestnených v interiéri, ktoré však zmizli alebo boli poškodené pri vlámaní. Väčšina dnešnej výzdoby je zo začiatku 20. storočia. Na stenách pod omietkou sa zachovali staršie nástenné maľby.
V období I. ČSR bola plánovaná prestavba kostola predĺžením a vybudovaním nového západného priečelia, avšak tieto plány sa nezrealizovali. V 60. rokoch minulého storočia bola budova rekonštruovaná, pričom bola výrazne rozšírená sakristia severným a západným smerom.
Okres VK 