Už v r. 1283 sa po prvýkrát spomína kostol zasvätený sv. Petrovi apoštolovi. Objavuje sa aj v súpise pápežských desiatkov z r. 1332-1337, kedy bol tunajším kňazom Peter. Patrocínium sa v r. 1688 vplyvom reformácie zmenilo na sv. Gála (Havla). Terajšia stavba je z konca 15. storočia a hovorí sa, že ho v tomto období prestavali husiti, ktorí ho opevnili obranným múrom. Múr prerušuje vstupná veža s drevenou nadstavbou, pôvodne z r. 1599. V r. 1870 bol kostol v tak zlom stave, že sa uvažovalo o jeho strhnutí. Nakoniec Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti v B. Bystrici vykonal prieskum, na základe ktorého sa v r. 1969–1971 začal kostol opravovať z prostriedkov ústavu. Pamiatkové orgány zabezpečili aj vonkajšiu úpravu múrov, pokrytie kostola a veže šindľom, ako aj úpravu okolitého terénu, ktorý dlhé roky slúžil ako cintorín.
V súčasnosti kostol predstavuje jednoloďovú stavbu s polygonálnym uzáverom presbytéria. Do sakristie sa vstupuje cez neskorogotický kamenný sedlový portál. Interiér kostola pochádza zo 17. storočia. Parapety chóru zdobí mramor, v lodi z r. 1776 a v presbytériu z r. 1790. Nástenné maľby sú neskororenesančné z 2. polovice 17. storočia, neskorobarokový strop z obdobia okolo r. 1676 s renesančnými maľbami Davida Alitisa, neskororenesančný oltár z r. 1681, opravený a doplnený v 2. polovici 18. storočia, neskorobaroková empora z 2. polovice 18. storočia, organ vkomponovaný do kazetového stropu s architektúrou maľovanou prekrásnou florisickou výzdobou pochádza z r. 1764 od Martina Podkonického, neskororenesančná kazateľnica z 2. polovice 18. storočia, doplnená neskorobarokovou z 2. polovice 18. storočia, lavice rustikálne z prelomu 18. a 19. storočia. Zachovali sa aj dve cínové konvice z r. 1776.
Oltár s rozmermi 450x400cm z r. 1681 je od Samuela Mialovicha, a nesie nápis (v preklade) “Tento oltár k úcte najsvätejšej Trojice z vlastných prostriedkov prikázal vztýčiť urodzený pán Gabriel Dulo so života družkou urodzenou pani Máriou Rimay“. Vertikálne orientovaná stĺpová architektúra je horizontálne členená do troch častí. Hlavnú časť s ústredným obrazom Zmŕtvychvstania v strede zdôrazňuje dvojica stĺpov s volutovými hlavicami, driek bohato zdobený viničovým ornamentom. Po stranách sa v medzistĺpovom priestore nad sebou nachádzajú dve tabuľové maľby. Hlavice stĺpov nesú preklad plasticky zdobený hlavičkami serafínov a rastlinným ornamentom. Stredná časť je po bokoch uzavretá bohato zdobenými ornamentálnymi ušnicami. Nadstavec je ukončený plastickým ornamentom s nápisovou kartušou a a ornamentálnymi ušnicami.
Predel má v strede tabuľovú maľbu v osemuholníkovom ráme, po bokoch zdobenú hlavičkami serafínov. Uprostred je olejomaľba na plátne s výjavom sv. Trojice z r. 1776 od S. Mialovicha, a po bokoch na stĺpoch sú štyria evanjelisti (Matúš, Marek, Lukáš, Ján). Uprostred nadstavca je tabuľová maľba Narodenie Pána, na predele obraz Posledná večera, v kartušiach na predele sa nachádzajú maľované rodové erby a kartuša v nadstavci obsahuje maľovaný latinský nápis. Z oltárnych obrazov je jeden na plátne a 6 na dreve.
- HARMINC, Ivan (et. al.). Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava, 1968, s. 528.
- http://www.potor.ocu.sk/kostol.htm
Okres VK 