Magister Pavol z Kolár

Aj s našim prispením už onedlho vyjde publikácia, mapujúca život významnej, a napriek tomu úplne zabudnutej stredovekej osobnosti, pochádzajúcej z nášho okresu – magistra Pavla z Kolár. Kniha vychádza vo vydavateľstve Miloš Hric predovšetkým vďaka príspevku z Fondu na podporu umenia (FPU), a do predaja by sa mala dostať koncom augusta. Viac detailov pridáme postupne, zatiaľ však aspoň anotácia, špecifikácia a niekoľko obrázkov vrátane skutočne podarenej ilustrovanej obálky: Continue reading Magister Pavol z Kolár

Reklamy

Záverečné práce k slovenskému stredoveku

Podobne ako pri bibliografii voľne dostupných štúdií, aj tento zoznam zahŕňa len kvalifikačné práce, ktoré sú v slovenčine (prípadne češtine), s nosnou témou z obdobia vrcholného a neskorého stredoveku, a musia sa dotýkať územia, prípadne osobností Uhorska, s dôrazom na Slovensko. Štúdie sú radené abecedne podľa priezviska autora. Obsahovo aj kvalitatívne ide o rôznorodú zmes, keďže sú tu zahrnuté práce od bakalárskych až po habilitačné, ale mnoho z nich sa určite oplatí prečítať.

Continue reading Záverečné práce k slovenskému stredoveku

TZT Opava – Opavská hora

Najnovšou turistickou trasou v okrese je žltá značka z obce Opava k už pomerne známej turistickej atrakcii, ktorou je rozhľadňa na Opavskej hore. Značka bola vyznačená v r. 2015. Začína pri autobusovej zastávke na okraji hlavnej cesty  V. Krtíš- Plášťovce, ktorá je v nadmorskej výške 394m, a končí pri rozhľadni vo výške 577m. Turistické rázcestníky udávajú čas potrebný na prekonanie trasy v rozsahu 30 (pri zostupe) až 40 minút (pri výstupe).

 

Od autobusovej zastávky sa ide po miestnej asfaltovej komunikácii popri malej vodnej nádrží, a cez zanedbaný bývalý poľnohospodársky areál, ktorý dnes slúži ako motokrosová či rally trať. Už aj odtiaľto sa naskytajú celkom pekné výhľady na východ, predovšetkým na neďalekú prírodnú dominantu – Kosihovský kamenný vrch. Asfaltová cesta končí tesne pod hranicou lesa, a na ňu nadväzuje široká lesná cesta, ktorá spočiatku mierne stúpa pomerne svetlým lesom. Okrem žltého značenia je možné na stromoch vidieť aj kovové tabule s modrými pásmi či šípkami, ktoré sú pravdepodobne predchodcami oficiálnej značky, a je tak možné sa riadiť aj podľa nich. Nebezpečie zablúdenia ale prakticky neexistuje, a trasa je na orientáciu jednoduchá.

Iné je to s fyzickou náročnosťou druhej polovice trasy. Na konci širokej lesnej cesty, kde je okrem smerových šípok na strome aj tabuľa s údajom “1,2 km”, sa trasa zužuje, a prakticky až takmer k vrcholu vedie len akási “jednosmerka”, kde môžu mať problém vyhnúť sa jeden druhému aj dvaja chodci. Naviac ide o aj v priemere dosť strmý úsek, s niektorými krátkymi extra strmými výšvihmi. Trasa je to ale zaujímavá, hlavne vďaka miestami dostupným širokým výhľadom na juh, ktoré sú akýmsi predkrmom pred výhľadmi z rozhľadne. Pred vrcholom je ešte krátka široká serpentína, kde sa značenie môže stratiť, ale keďže je vrchol už na dohľad, je k nemu prípade možné prejsť aj mimo trasy medzi stromami.

Vcelku sa dá trasa považovať za vydarenú, a to i napriek tomu, že ide v skutočnosti len spojnicu a prístupovú cestu k rozhľadni. Je ale omnoho náročnejšia, a o nič kratšia ani orientačne ľahšia ako neoficiálna cesta od ďalšej, vyššie položenej zastávky Opava-Pahorok. Tá sa naviac dá čiastočne absolvovať aj autom či iným dopravným prostriedkom, a tak je asi vhodnejšia pre príležitostných návštevníkov. Vzhľadom na niektoré veľmi strmé úseky by sme tiež zrejme nedoporučovali absolvovať zostup po žltej značke po dažďoch či v blatistom teréne. Ako alternatíva výstupovej trasy je to však dobrá a zaujímavá voľba pre skúsenejších turistov.

Ruina kostola v Opave

Zrejme najlepšie skrytou a najmenej známou historickou pamiatkou v okrese V. Krtíš sú pozostatky starého kostola v obci Opava. V ľudovej tradícii sa kostol prisudzoval husitom (presnejšie bratríkom), staršia odborná literatúra ho bez presnejšieho datovania označovala za gotický. Novšia archeologická štúdia ho hypoteticky datuje do románskeho obdobia, teda ďaleko pred prvú písomnú zmienku o samotnej obci (1342).

Zo samotnej stavby sa však zachovali už len nárožia západnej (vchodovej?) steny, hoci vo fotogalérii na stránke obce je vidieť ešte pomerne veľkú časť tejto steny. V teréne zreteľný je ale pôdorys kostola, a taktiež dobre viditeľná je sústava valov okolo (umelého?) návršia, naznačujúca existenciu opevnenia. Stavba nie je viditeľná z hlavnej cesty ani priamo z obce, ale dobrý výhľad na ňu ponúka vyhliadková veža na protiľahlom kopci Opavská hora. Prístup je od dolného konca obce, kde je nutné prebrodiť potok a krátkym, ale prudkým stúpaním vystúpiť na lúku nad dedinou.

  • http://www.opava.sk/historia-obce.html
  • HRAŠKOVÁ, E., ŠIMKOVIC, M. Nové poznatky k architektúre stredovekých kostolov v regióne Novohradu a Hontu. In: Archaeologia historica. 2003, roč. 28, s. 482-483.
  • HARMINC, Ivan (et. al.). Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava, 1968, s. 427.

Historický cintorín Balašovcov v Modrom Kameni

IMG_1929E
Celkový pohľad na cintorín

Relatívne novou turistickou atrakciou v okolí hradu Modrý Kameň sú upravené pozostatky cintorína členov rodu Balaša, ktoré sa nachádzajú v priestore medzi hradom a kostolom v blízkosti fary. Cintorín bol údajne po vojne vykradnutý, po ďalšie dlhé desaťročia zarastený krovinami, pričom jeho obnova sa začala až v r. 2010.

IMG_1933E
Informačná tabuľa

Náhrobné kamene patria členom rodu, ktorí tu žili v priebehu 19. storočia. Hlavná hrobka je prisudzovaná Alexandrovi Balašovi (1745-1832), a je na nej aj fragment rodového erbu s typickou býčou hlavou, drakom, polmesiacom a hviezdou (posledné dve časti sú aj na kameni jeho dcéry Alojzie). Ďalšie hroby a náhrobky patria jeho deťom, ktoré zomreli ako maloleté, a tiež príbuzným Alexandrovej tretej manželky Anny Kišovej z Lipovian, čo sa usudzuje podľa ešte čitateľných priezvísk na niektorých kameňoch. Zaujímavosťou je, že nápisy sú až v troch jazykoch – latinčine, maďarčine a slovenčine – čo svedčí o tom, že rodina aktívne používala všetky tri.

IMG_1943E
Centrálny náhrobok
IMG_1932E
Detail erbu na centrálnom náhrobku
IMG_1938E
Hrob Alojzie s prvkami erbu Balašovcov
IMG_1941E
Latinský nápis
IMG_1945E
Mramorový náhrobok
IMG_1947E
Slovenský nápis