Kostolom sme sa na tejto stránke venovali už v samostatnom článku, ktorý ale rozoberal len históriu podľa ich dnešnej architektonickej podoby. Na miestach mnohých dnešných kostolov však stáli aj ich predchodcovia, o ktorých máme informácie zväčša len zo stručných písomných zmienok, keďže archeologických výskumov sa tu robilo veľmi málo. Je pomerne prekvapujúce, že archeológovia a pamiatkári, venujúci sa stredovekým kostolom, javia o tento región malý záujem, a to i napriek tomu, že listiny a dokumenty, ktoré sú všeobecne k dispozícii, poukazujú na množstvo veľmi starých pôvodných sakrálnych stavieb, ktoré by ďalší materiálny výskum mohol posunúť aj hlbšie pred známe listinné zmienky.
Archeologicky či architektonicky je z dávnych čias doložených 5 lokalít, z ktorých pravdepodobne najstaršou je V. Čalomija a tunajší Pustý kostol. Ten podľa archeológov môže pochádzať už z 11.-12. storočia, a pravdepodobne tak patrí ku kostolom, ktoré sa v Uhorsku budovali na základe nariadenia kráľa Ladislava. Podobne datovaný bol pôvodne aj kostol v D. Strhároch, avšak toto datovanie bolo neskôr spochybnené a posunuté do 13. storočia. Na ďalších troch lokalitách sa archeologický prieskum nerobil, a ich približná doba vzniku bola stanovená len analýzou zachovaných stavebných prvkov. Veľkou otázkou je pôvod kostola v Dačov Lome, ktorý sa datuje do prvej polovice 13. storočia len na základe jediného fragmentu – toto datovanie však “nesedí” s poznatkami o osídlení tejto časti regiónu. U kostolov v Balogu a Sečiankach, radených do druhej polovice 13. storočia, teda prakticky už do listinnej éry, takýto problém nevyvstal.
Ďalších sedem lokalít poznáme z prvých listín, vydaných v priebehu 13. storočia. Konkrétnu zmienku o kostoloch, vrátane patrocínií, však máme len v prípade kostola sv. Mikuláša vo V. Zlievcach (1265), kostola sv. Petra apoštola v Pôtri (1283), a kostola sv. Jakuba v Sennom (1288). Polemizovať možno o existencii kostolov, ktoré odvodzujeme len na základe zmienky o tunajších kňazoch – toto je prípad Peuceho z Čelár (1262), Jána z Leseníc a Martina z Dolinky (1291), ako aj Dominika z (Kostolných) Neniniec (1298). V týchto prípadoch však doložená história osídlenia okolia predpokladaných kostolov v tomto období takéto odvodenie umožňuje a podporuje.
Nakoniec si pripomeňme samotný desiatkový súpis, ktorý sme spracovali vo forme tabuľky:
| Farnosť | Územie | Patrocínium | Meno kňaza | Príjem | Desiatok |
| Balog n. Ipľom (Belek) | Hont | sv. Mikuláš | Gregor | 3 fertóny | 4 a pol groša |
| Crursa | Novohrad | — | Ján | 1 marka | 6 grošov |
| Čebovce (Chib) | Hont | sv. Panna (Mária) | Peter | pol marky | 3 groše |
| Čeláre (Chelar) | Novohrad | — | Mikuláš | 1 marka | 6 grošov |
| (Čelovce) | Hont | sv. Štefan kráľ | Mikuláš | 3 fertóny | 4 a pol groša |
| Dolinka (Ynan) | Hont | sv. Juraj | Blažej | pol marky | 3 groše |
| D. Strehová (Stregova) | Novohrad | — | Peter | 1 marka | 6 grošov |
| D. Strháre (Straguar) | Novohrad | — | Peter | 2 marky | 12 grošov |
| Gressu | Hont | sv. Martin | Dominik | 3 fertóny | 4 a pol groša |
| Ip. Predmostie (Chievek) | Hont | sv. Panna (Mária) | Consolinus | 5 fertónov | 7 grošov a 2 denáre |
| K. Kosihy (Kukesu) | Hont | sv. Martin | — | — | — |
| Lesenice (Lesenha) | Hont | sv. Panna (Mária) | Egidius | 1 marka | 6 grošov |
| Plachtince (Palakta) | Hont | sv. Michal | Ján | 3 fertóny | 5 grošov |
| Plachtince (Palecata) | Hont | sv. Alžbeta | Tomáš | pol marky | 3 groše |
| (Pôtor) | Novohrad | sv. Peter apoštol | Peter | 1 marka | 6 grošov |
| (Príbelce) | Hont | sv. Alžbeta | Ján | 1 marka | 6 grošov |
| (Sečianky) | Hont | sv. Kozma a Damián | Štefan | 1 marka | 6 grošov |
| Senné (Sinhua) | Novohrad | — | Jakub | 2 marky | 12 grošov |
| Solanama | Novohrad | — | Peter | 1 marka | 6 grošov |
| Tarpola | Novohrad | sv. Panna (Mária) | Calixtus | pol marky | 3 groše |
| Trebušovce (Trebekec) | Hont | sv. Peter apoštol | Benedikt | 2 fertóny | 3 groše |
| V. Čalomija (Salomia) | Hont | sv. Ján | Manases | 1 marka | 6 grošov |
| V. Zlievce (Selenio) | Novohrad | — | Sanct | 1 a pol marky | 6 grošov |
| Vinica (Neek) | Hont | — | — | — | — |
| Vrbovka (Vorbo) | Novohrad | — | Michal | 1 marka | 6 grošov |
| Záhorce (Saora) | Novohrad | — | Tomáš | 1 marka | 6 grošov |
Kurzívou uvádzame pôvodné názvy, v prípade mien len tie, ktoré nemajú slovenský ekvivalent. Názvy uvedené len kurzívou označujú sporné lokality – Crursa je považovaná za Bušince alebo Kutasó, Gressu je v literatúre spájané s Devičím (okr. KA), ale uvažovať môžeme aj o Hrušove. Solanama je potom spájaná so Sklabinou, a Tarpola so zaniknutou obcou Turie Pole, avšak u všetkých štyroch lokalít pretrvávajú pochybnosti (k detailom pozri náš Historický slovník obcí). Slovenské názvy v zátvorkách zasa označujú lokality, ktoré v súpise nie sú uvedené konkrétne, ale odvodzujú sa od dodnes zachovaného patrocínia.
Zaujímavý problém predstavuje dvojica Plachtiniec, ktoré zatiaľ nedokážeme presne identifikovať, pretože kostoly s týmito patrocíniami sa v listinách nespomínajú, a patrocíniá samotné sa (v dôsledku reformácie) dodnes nezachovali. Jedným z nich bol asi kostol v S. Plachtinciach, ktorý do tejto doby datuje Súpis pamiatok na Slovensku. Do pozornosti pre ďalší výskum treba dať aj dve lokality, ktoré máme doložené skôr, ale v súpise sa nenachádzajú – ide práve o “tajomný” Dačov Lom, a tiež (Kostolné) Nenince.
Záverom treba konštatovať, že už v prvej tretine 14. storočia bola na území nášho okresu široká cirkevná sieť, ktorá je ďalším dokladom o hustom osídlení tohto regiónu už v najstarších dobách. Vyššia hustota kostolov bola v rozvinutejšom Hontianskom regióne, ale podľa výšky vymeraných desiatkov boli najväčšími farnosťami v okolí kostoly v Sennom a D. Strhároch v Novohrade. Treba však dodať, že hoci bolo kostolov a farností dosť, v porovnaní s inými regiónmi šlo o malé cirkevné spoločenstvá – veď väčšina platila len desiatok v rozsahu 3 až 6 grošov, pričom 3 groše boli minimálnym výmerom, určeným pre najmenšie a najchudobnejšie farnosti. Napriek tomu sa dá povedať, že každá dedina s vlastným kostolom bola v porovnaní s okolitými sídlami bohatá, a takáto sakrálna stavba svedčila o jej dôležitosti minimálne v rámci blízkeho okolia.
- SEDLÁK, Vincent. Monumenta Vaticana Slovaciae Tomus I. Rationes collectorum pontificiorum in annis 1332-1337. Trnava, 2008.
- http://fff.truni.sk/index.php?mod=publication&detail=64
- http://korzar.sme.sk/c/4645933/vyberanie-desiatkov-v-uhorsku.html
Okres VK 