Rímsko-katolícky románsky kostol z 2. polovice 13. storočia, zbarokizovaný v 18. storočí. Kostol a jeho opevnenie sú evidované v zozname národných kultúrnych pamiatok (č. 422/1 a 422/2).
Podľa monografie Hontianskej župy stál kostolík v Balogu nad Ipľom na svojom mieste v najvyššom bode obce už v r. 1100. Prvá písomná zmienka však pochádza až zo súpisu pápežských desiatkov z r. 1332–37, kde vystupuje kňaz Gregor z kostola sv. Mikuláša.
V r. 1413 odkázal Ladislav zo Sečan kostolu vo svojom testamente dva mladé kone.
Budovu pôvodne románskeho štýlu reštaurovali naposledy r. 1979. Na budove možno objaviť prvky takmer všetkých stavebných štýlov. Románske prvky obsahuje hlavne loď, najstaršie časy pripomínajú už iba zlomky južného hlavného portálu. Vchody upravili po vyhnaní Turkov prístavbou malého chudobinca k južnej stene. V r. 1926 túto stenu zbúrali a zamurovali aj starý vchod.
Svätyňa mala pôvodne kruhový tvar, piliere však odstránili pri barokizácii v 18. storočí. Východné okno svätyne si zachovalo pôvodný tvar. Gotický obraz, freska patróna obce – svätého Mikuláša, biskupa – sa objavil pri reštaurovaní. Okrem gotických oblúkov v klenbe presbytéria je najstarším prvkom svätostánok, vytesaný do kamennej steny, a neskorogotický sedlový portál medzi sakristiou a svätyňou. Na veži je umiestnená kópia maďarskej kráľovskej koruny.
Na predprsni kostolného chóru stojí socha Spasiteľa a dvanástich apoštolov, pochádzajúce pravdepodobne zo 17.–18. storočia. Obrazom hlavného rokokového oltára je maľba Svätého Mikuláša biskupa z 18. storočia. Dve stredné drevené plastiky zobrazujú Sv. Antona a Sv. Františka z Assisi. V kostole možno vidieť aj sochu piety, jednu sochu Madony a sochu Krista kráľa. Vápnom vybielené múry zdobia výrazné rytiny Józsefa Nagya, výtvarného umelca maďarského pôvodu tvoriaceho na Slovensku.
Budova je obohnaná neskororenesančným provizórnym kamenným múrom so strieľňami, postaveným v stredoveku z obranných dôvodov. Drevené dvere vchodu sú dielom Imre Radosa, miestneho rezbárskeho majstra. Brána, zhotovená k jubileu milénia v r. 1896, je svedectvom ľudového rezbárskeho umenia doby. Na dvoch vrchných tabuliach dvier vidno srdce Ježiša a Márie. Na ľavej spodnej tabuli je erb krajiny a kráľovská koruna. Na pravej dolnej tabuli je erb Hontianskej stolice.
Okres VK 