Na malej vyvýšenine nad obcou Veľká Čalomija sa nachádzajú pozostatky Pustého kostola. Z pôvodnej stavby sa zachovala len časť hrotovo ukončenej čelnej steny, čo dokazuje, že budova bola krytá sedlovou strechou podobne ako ďalší pôvodne románsky kostol v blízkom Balogu nad Ipľom. Jeho existencia je nepriamo doložená listinou z r. 1244, kedy sa tunajšie sídlo nazývalo Kostolná Čalomija (Yghazaschalamia). V r. 1291 sa ako svedok spomína čalomijský kňaz Ján, ktorý bol aj vice-arcidiakonom Hontianskeho diakonátu. V súpise pápežských desiatkov z r. 1332-1337 sa uvádza kňaz Manases z kostola sv. Jána. V r. 1425 sa ako jeden z kostolov, spomenutých v testamente Pavla z Kolár, uvádza aj ten tunajší. O rok neskôr sa spomína aj meno vtedajšieho kňaza Jána, v r. 1447 a 1448 kňaza Petra, v r. 1477 kňaza Mateja a v r. 1525 kňaza Klementa. V ďalšom roku odkázal František z Kolár istý hmotný majetok miestnemu kostolu.
V kostole sa podľa údajov v obecnej kronike nachádzal veľký oltárny obraz, podľa ktorého bol kostol zasvätený Všechsvätým (čo napokon dosvedčuje aj výrez z mapy 2. voj. mapovania, viď vyššie). Starší obyvatelia obce spomínajú, že v dobe prvej svetovej vojny ešte stáli múry sakristie, ktorej steny boli pokryté freskami. Kostol bol využívaný do r. 1868, kedy sa odlomila časť strechy. Na opravu sa nenašli peniaze i napriek apelácii samotného kardinála Jánosa Simora, biskupa Arnolda Ipolyiho, ako aj ministerského tajomníka Gyulu Forstera. Od tohto obdobia sa omše konali v malom kostole, pôvodne vybudovanom ako kaplnka.
Zo stavby sa zachovala iba časť obvodového muriva z priečelia s trojuholníkovým štítom a pozostatky bočných múrov hlavnej lode. Vstupný portál bol gotický s hruškovým profilom v ostení. Okolo kostola sa rozprestieral cintorín, ktorého náhrobné kamene sú zarastené burinou. Pod Pustým kostolom bola údajne postavená hrobka. Dala ju postaviť rodina Gáspárovcov, po tom, čo jeden člen rodiny urazil kráľa. Kráľ ho nepotrestal s tou podmienkou, že v okolí kostola postaví cirkevnú stavbu. Tou cirkevnou stavbou má byť spomínaná hrobka. Posledným, kto bol v hrobke pochovaný, je podľa záznamov z kroniky Ferenc Cseh. Vdova po Jánosovi Csehovi dala v r. 1845 postaviť kaplnku, ktorá bola zasvätená Panne Márii. Táto od r. 1868 až do r. 1911 slúžila ako náhrada za kostol.
Vek kostola nepriamo dokazuje aj kultová nádoba akvamanille, objavená pri kostole pri poľnohospodárskych prácach. Podľa archeológa Gejzu Balašu bola nájdená v r. 1947 Pavlom Balážikom z Modrého Kameňa na pozemku veľkostatkára Kégla, a v r. 1954 sa dostala do Banskej Bystrice (v súčasnosti sa nachádza v zbierkovom fonde Stredoslovenského múzea). Termín akvamanille sa všeobecne používa pre stredoveké kultové nádoby, používané kňazmi pri rituálnom umývaní rúk. Akvamanille z V. Čalomije je vyhotovené z bronzu vo forme koňa, pretiahnutého tvaru so širokým chrbtom, valcovitým hrdlom a vyvýšenou hlavou. Zadná časť tela je zvýraznená rovnými nohami, dolu zúženými, rozšírenými v chodidlo. Na hlave je štvorhranný otvor s nezachovalou záklopkou. Z pysku koňa vyčnieva rúrka na odtok vody. Na chrbte koňa je pripevnené sedlo, z ktorého prechádza okolo hrdla plastická výzdoba. Na sedle sedí jazdec-lovec, ktorý v jednej ruke pôvodne držal poľovnícky roh, v druhej opraty, a okolo pása má opásaný meč. Za jazdcom na chrbte koňa stojí lovecký pes.
Opísanú akvamanille odborníci datujú podľa vonkajších znakov niekedy do 12. až 13. storočia, takže je zrejmé, že čalomijský kostol stál už v tomto období. Význam nálezu spočíva v tom, že šlo o jediné kovové akvamanille v tej dobe nájdené na území Slovenska. Aj preto bol veľký záujem o archeologický prieskum tejto lokality, čo sa nakoniec podarilo dr. Václavovi Hanuliakovi v auguste 2007. V krátkom čase sa podarilo odkryť pozostatky jedného z najstarších kostolov na území Slovenska. Prieskum ukázal, že kostol bol niekoľkokrát prestavaný, a potvrdil, že ho stavali v dvoch etapách – románskej a gotickej.
Podľa V. Hanuliaka existujú dôkazy, že táto oblasť bola osídlená ešte pred príchodom Slovanov. Na základe vyjadrenia archeológa Tamása Majchera, riaditeľa múzea v Szécsény, bola viditeľná časť kostola postavená už v 13.storočí, ale typologicky ju možno zaradiť aj do staršieho obdobia. Súčasťou kostola bola z tehál postavená štvorcová loď a polkruhovitá apsida. Keďže sa medzi tehlami našli aj kamene, je predpoklad, že portál a niektoré ďalšie stavebné prvky boli zhotovené z tesaného kameňa. Na základe západného hruškovitého profilu portálu sa predpokladá, že novú loď pristavali v polovici 14.storočia.
(S úpravami prevzaté zo stránky obce)
- HARMINC, Ivan (et. al.). Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava, 1969, s. 367.
- HRAŠKOVÁ, E., ŠIMKOVIC, M. Nové poznatky k architektúre stredovekých kostolov v regióne Novohradu a Hontu. In: Archaeologia historica. 2003, roč. 28, s. 485.
- Apsida.sk
- Archeo.sk
- Vizualizácie a plány
- 2008-09-12 Archeológovia odkryli hroby pod kostolom z 12. storočia
- 2008-09-18 Pustý kostol vydal tajomstvo – prastaré hroby
- 2013-09-14 Tisícročný Pustý kostol sprístupnia na budúci rok
- 2015-03-16 Ojedinelá pamiatka: na strednom Slovensku obnovili tisícročný kostol
- 2015-03-16 Pustý kostol má tisíc rokov
- Galéria Marec 2016
Okres VK 