Kostoly

Medzi najstaršie doklady hmotnej kultúry na území dnešného Slovenska patria sakrálne pamiatky, predovšetkým kostoly. Budovali sa na vyvýšeninách či návršiach, a vizuálne dominovali okolitej krajine. Dominantná poloha mala zdôrazňovať blízkosť Bohu, dôležitosť cirkvi a zároveň medzi drevenou architektúrou starých dedín bola aj určitou formou odizolovania v čase požiarov. Svätyne kostolov boli otočené na východ k Svätej zemi, a táto tradícia sa udržala až do obdobia baroka.

Románsky architektonický sloh, inšpirovaný umením starovekého Ríma a ranokresťanskými či byzantskými stavbami, trval zhruba od 11. do 13. storočia. Jeho rozvoj bol spojený s ukončením kristianizácie územia, pretože veriaci potrebovali priestory na zhromažďovanie sa k liturgickým obradom. Na stavbu románskych budov sa začal používať kameň vo forme nepravidelných kusov spojovaných množstvom malty. Najtypickejším znakom tohto slohu je polkruhový oblúk na vchodoch a oknách, ale aj vo forme valenej klenby. Stĺpy podporujúce masívne steny sú zakončené ozdobnými hlavicami, vchody často zdobili umelecky spracované portály. Na území okresu sa zachovali tri kostoly z románskeho obdobia – v Balogu n. Ipľom , v Sečiankach, a tzv. Pustý kostol pri Veľkej Čalomiji . Pôvodne ranorománskym bol aj kostol v Dačov Lome, a už zaniknutý katolícky kostol v Dolných Strhároch.

Z prechodného obdobia medzi románskym a gotickým slohom pochádza kostol v Malých Zlievcach , ktorý má štvorcové presbytérium. Gotický sloh vznikol postupným vývinom z románskeho. Jeho počiatky sa datujú od druhej polovice 12. storočia a pokračuje zhruba ďalších 300 rokov. V tomto slohu je do istej miery obsiahnutá filozofia smerovania za Bohom, ktorá je po formálnej stránke vyjadrovaná vertikalizmom, a aj značným presvetlením a “odhmnotnením”. Charakteristickým prvkom je lomený oblúk, používaný na oknách, portáloch a všetkých zdobených častiach stavby. Gotické kostoly sa v našom regióne začali stavať koncom 13. storočia. Boli to zväčša malé jednoloďové stavby, s lomeným oblúkom spájajúcim loď a presbytérium. Prvým v tomto štýle bol pravdepodobne kostol v Príbelciach postavený práve koncom 13. st.. Po ňom nasledovali kostoly v Stredných Plachtinciach, SklabinejPôtri a a už neexistujúci kostol v Turom Poli.

S nástupom reformácie je u nás spojený aj príchod nového slohu – renesančnej architektúry. Jedným z najstarších protestantských kostolov postavených na území Slovenska je kostol v Sucháni z r. 1530. Ranorenesančný pôvod majú aj katolícke kostoly v Kosihovciach (1535) a Vinici (2. pol. 16. st.), z neskorej renesancie sú to kostoly v Dolnej Strehovej (1652) a Čelovciach (1673). Niektoré staršie kostoly boli prestavané či upravené v renesančnom slohu – najlepším príkladom je bohatá renesančná výzdoba interiéru pôtorského kostola. Možno spomenúť aj pôvodné renesančné oltáre, ktoré sa stále nachádzaju v kostoloch v D. Strehovej, Závade, M. Zlievcach či Pôtri.

Počas tureckej okupácie a neskôr nepokojov na prelome 17. a 18. storočia bolo zničených alebo poškodených množstvo svetských budov, ale po ukončení stavovských vojen bolo prestavaných alebo novopostavených len veľmi málo kostolov. Početnejšia výstavba začala až v 2. polovici 18. storočia, keď prebiehala obnova zničených oblastí a prílev nového obyvateľstva zo severnejších žúp. Katolícke kostoly v barokovom slohu sa stavali na miestach stredovekých svätostánkov, ktoré boli poškodené alebo už kapacitne nestačili. Nadväzovali na tradičný typ s pozdĺžnou orientáciou, obdĺžnikovou loďou, predstavanou vežou a presbytériom na opačnej strane. Architektonickými novinkami boli nové typy uzáverov presbytérii (segmentové a polygonálne), nové typy klenieb (pruské) a exteriérov (lizénové rámy, pilastre a rímsy). Prvým barokovým kostolom na tomto území bol kostol vo V. Zlievcach (1750), nasledovali kostoly v Hrušove (1762), Čebovciach (1768), Želovciach (1771), Neninciach (1780), Kleňanoch (1789), Vrbovke (1789), Trebušovciach  (1791), Bušinciach (1799) a Čelároch (1800), rovnako ako kostoly vo Veľkej Vsi n. Ipľom, H. Strhároch a   Leseniciach, pri ktorých nepoznáme presný rok dokončenia.

Po skončení protireformačného hnutia povolila viedenská vláda aj stavbu či obnovu protestantských kostolov. Nové kostoly sa tak postavili v Dolných Strhároch (1757), Veľkom Krtíši (1770), V. Stracinách (1776) a H. Strehovej (1776). Po zavedení tolerančného patentu boli postavené ev. kostoly v Záhorciach (1781), H. Strhároch (1791) a Čelovciach (1793), ale väčšia stavebná aktivita sa začala až po smrti Jozefa II. a získaní úplných náboženských slobôd pre evanjelikov. Postupne sa postavili klasicistické kostoly v Závade (1822), Veľkom Lome (1842), Zombore (1845), H. Plachtinciach (1859) a Suchom Brezove (1861).

V druhej polovici 19. storočia sa v architektúre prejavuje trend romantického historizmu, a vzniká skupina romantických slohov, kde sa dôraz kládol na vyvolanie romantickej predstavy, že ide o starú a historicky významnú budovu. Priamo na klasicizmus nadväzoval neoklasicizmus – v tomto slohu boli postavené evanjelické kostoly v Kosihovciach (1874), M. Čalomiji (1884) a Opave (1892), a katolícke v Obeckove (1894) a Kosihách n. Ipľom (1899). Neorománsky sloh zastupuju kostoly v Modrom Kameni (1879), Olovároch (1883), Chrastinciach (1921), Opatovskej Novej Vsi (1924), Dolných Plachtinicach (1930) a  Dolinke (1931), neobarokové sú kostoly v Kolároch (1899), ev. v Bátorovej (1903) a ev. v Obeckove (1908).

Paralelne s romantickými slohmi sa vyvíjala aj secesná architektúra, ktorá prinášala nové pojatie spracovania priestoru, kombinované s využívaním nových stavebných materiálov ako oceľ, železo či sklo. Najvýznamnejšou secesnou sakrálnou stavbou v regióne je prvý železobetónový kostol v Uhorsku, postavený v Muli v r. 1910. Do secesného slohu sa zaraďujú aj katolícke kostoly vo Veľkej Čalomiji (1911) a Ipeľskom Predmostí (1924).

Od 30-tych rokov 20. storočia sa stavajú zväčša kostoly bez výrazných slohových prvkov, formálne patriace pod architektonickú modernu. V r. 1934 je postavený evanjelický kostol vo V. Čalomiji, v r. 1944 potom katolícky kostol vo V. Krtíši. Po vojne sa prakticky až do pádu komunizmu postavil len r.k. kostol v Bátorovej (1966) a ev. kostol v Leseniciach (1984), čo bolo dané postojom režimu voči náboženstvu. Väčší boom sakrálnych stavieb začal až po vzniku samostatnej SR, kedy sa postavili nové katolícke kostoly v S. Ďarmotách (1993), Neninciach (1996) a naposledy v Kováčovciach (2004). Presné dátumy dokončenia moderných svätostánkov v Glabušovciach, M. Stracinách, M. Krtíši, Novej Vsi a Záhorciach nie sú známe.

Reklamy

2 thoughts on “Kostoly

  1. nikde na vašom vebe som nenašiel katolícké kostoly v Obeckove ,Sklabinej a Novej Vsi – pre lepšiu orientáciu -Obeckov -patron svätý Ján Krstiteľ, Skl- Svätý Mikuláš a Nová ves -Filiálny kostol Božieho Milosrdenstva.

    1. Tieto kostoly zatiaľ nemajú vlastnú stránku, keďže všetky dostupné informácie k nim zaberajú maximálne 2-3 riadky. Dočasne sú teda spomenuté len v sekcii Pozoruhodnosti pre každú z týchto obcí – ak bude viac informácii, presuniem ich do samostatného článku.

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s