TZT Opava – Opavská hora

Najnovšou turistickou trasou v okrese je žltá značka z obce Opava k už pomerne známej turistickej atrakcii, ktorou je rozhľadňa na Opavskej hore. Značka bola vyznačená v r. 2015. Začína pri autobusovej zastávke na okraji hlavnej cesty  V. Krtíš- Plášťovce, ktorá je v nadmorskej výške 394m, a končí pri rozhľadni vo výške 577m. Turistické rázcestníky udávajú čas potrebný na prekonanie trasy v rozsahu 30 (pri zostupe) až 40 minút (pri výstupe).

 

Od autobusovej zastávky sa ide po miestnej asfaltovej komunikácii popri malej vodnej nádrží, a cez zanedbaný bývalý poľnohospodársky areál, ktorý dnes slúži ako motokrosová či rally trať. Už aj odtiaľto sa naskytajú celkom pekné výhľady na východ, predovšetkým na neďalekú prírodnú dominantu – Kosihovský kamenný vrch. Asfaltová cesta končí tesne pod hranicou lesa, a na ňu nadväzuje široká lesná cesta, ktorá spočiatku mierne stúpa pomerne svetlým lesom. Okrem žltého značenia je možné na stromoch vidieť aj kovové tabule s modrými pásmi či šípkami, ktoré sú pravdepodobne predchodcami oficiálnej značky, a je tak možné sa riadiť aj podľa nich. Nebezpečie zablúdenia ale prakticky neexistuje, a trasa je na orientáciu jednoduchá.

Iné je to s fyzickou náročnosťou druhej polovice trasy. Na konci širokej lesnej cesty, kde je okrem smerových šípok na strome aj tabuľa s údajom “1,2 km”, sa trasa zužuje, a prakticky až takmer k vrcholu vedie len akási “jednosmerka”, kde môžu mať problém vyhnúť sa jeden druhému aj dvaja chodci. Naviac ide o aj v priemere dosť strmý úsek, s niektorými krátkymi extra strmými výšvihmi. Trasa je to ale zaujímavá, hlavne vďaka miestami dostupným širokým výhľadom na juh, ktoré sú akýmsi predkrmom pred výhľadmi z rozhľadne. Pred vrcholom je ešte krátka široká serpentína, kde sa značenie môže stratiť, ale keďže je vrchol už na dohľad, je k nemu prípade možné prejsť aj mimo trasy medzi stromami.

Vcelku sa dá trasa považovať za vydarenú, a to i napriek tomu, že ide v skutočnosti len spojnicu a prístupovú cestu k rozhľadni. Je ale omnoho náročnejšia, a o nič kratšia ani orientačne ľahšia ako neoficiálna cesta od ďalšej, vyššie položenej zastávky Opava-Pahorok. Tá sa naviac dá čiastočne absolvovať aj autom či iným dopravným prostriedkom, a tak je asi vhodnejšia pre príležitostných návštevníkov. Vzhľadom na niektoré veľmi strmé úseky by sme tiež zrejme nedoporučovali absolvovať zostup po žltej značke po dažďoch či v blatistom teréne. Ako alternatíva výstupovej trasy je to však dobrá a zaujímavá voľba pre skúsenejších turistov.

Ruina kostola v Opave

Zrejme najlepšie skrytou a najmenej známou historickou pamiatkou v okrese V. Krtíš sú pozostatky starého kostola v obci Opava. V ľudovej tradícii sa kostol prisudzoval husitom (presnejšie bratríkom), staršia odborná literatúra ho bez presnejšieho datovania označovala za gotický. Novšia archeologická štúdia ho hypoteticky datuje do románskeho obdobia, teda ďaleko pred prvú písomnú zmienku o samotnej obci (1342).

Zo samotnej stavby sa však zachovali už len nárožia západnej (vchodovej?) steny, hoci vo fotogalérii na stránke obce je vidieť ešte pomerne veľkú časť tejto steny. V teréne zreteľný je ale pôdorys kostola, a taktiež dobre viditeľná je sústava valov okolo (umelého?) návršia, naznačujúca existenciu opevnenia. Stavba nie je viditeľná z hlavnej cesty ani priamo z obce, ale dobrý výhľad na ňu ponúka vyhliadková veža na protiľahlom kopci Opavská hora. Prístup je od dolného konca obce, kde je nutné prebrodiť potok a krátkym, ale prudkým stúpaním vystúpiť na lúku nad dedinou.

• http://www.opava.sk/historia-obce.html
• HRAŠKOVÁ, E., ŠIMKOVIC, M. Nové poznatky k architektúre stredovekých kostolov v regióne Novohradu a Hontu. In: Archaeologia historica. 2003, roč. 28, s. 482-483.
• HARMINC, Ivan (et. al.). Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava, 1968, s. 427.

Rozhľadne

Okrem prirodzených vyhliadkových bodov, akým je v našom okrese napríklad Kosihovský kamenný vrch, sa ako turistické lákadlo využívajú aj umelé konštrukcie – rozhľadne. Tie staršie sa stavali svojpomocne, s prispením obce a miestnych aktivistov, ale v poslednej dobe badať nárast stavby rozhľadní za peniaze z (euro)fondov, čo je aj prípad dvoch zatiaľ najnovších rozhľadní v okrese VK. Spolu sú zatiaľ na území okresu 4 rozhľadne, ktoré si predstavíme:

Hrušov – najstaršia rozhľadna v okrese bola postavená ešte v r. 1998 z iniciatívy miestneho odboru KST. Jednoduchá drevená stavba, ktorá pripomína poľovnícky posed, stojí na vrchole Prášneho vrchu (513 m n.m.), a jej vyhliadková plošina je vo výške asi 5m nad úrovňou terénu. Rozhľadna je však zhruba od r. 2012 znefunkčnená (chýbajúci rebrík ku plošine), a je otázne, či ešte niekedy bude nejakým spôsobom obnovená. Na druhej strane možno povedať, že Prášny vrch je viac-menej prirodzeným vyhliadkovým bodom  (až na malé časti zarastené krovinami), a existencia funkčnej rozhľadne tak nie je nutnosťou.

Výhľad je takmer kruhový (okrem úzkych pásov na severovýchode a juhu), aj keď bez veže je nutné sa presúvať medzi výhľadovými pozíciami. Okrem maďarských vrchov, ktoré sú viditeľné aj z ďalších troch rozhľadní, zaujme najmä pohľad na severozápad a západ, kde okrem pohorí Tríbeč, Inovec a Vtáčnik je možné dovidieť až na 150 km vzdialené Malé Karpaty (Čertov vrch), a čiastočne aj na Nízke Tatry (Rakytov). Grafické znázornenie je tu.

Ipeľské Predmostie – neďaleko časti Ryžovisko sa na kopci s názvom Vrabčia hora (311 m n.m.) nachádza jednoduchá, asi 5m vysoká drevená rozhľadna. Vybudovaná bola v r. 2010 aktivistami Ipeľskej únie ako súčasť náučného chodníka Poiplie, a poskytuje výhľad predovšetkým na záplavové územia medzi Ip. Predmostím a Tešmakom, ktoré boli vyhlásené za Ramsarské lokality.

Výhľad z veže je pomerne široký (cca. 160 stupňov), a obsahuje prakticky celú Ipeľskú kotlinu, na juhu ukončenú hradbou maďarských pohorí, od Bükku až po Börzsöny. Za ideálneho počasia je dohľad až do vzdialenosti 100 km. Grafické znázornenie je tu.

Vinica – drevená rozhľadňa na úpätí kopca Stráž (396 m n.m.) bola postavená v r. 2013 ako súčasť náučného chodníka Stráž, vybudovaného z eurofondov. Paradoxne nestojí na najvyššom bode kopca, ale vyčnieva z okraja zrázu na jeho južnom úpätí, a tak je jedinou v okolí, na ktorej vrcholovú plošinu sa nestúpa, ale klesá. A aj keď okolité skalné bralá poskytujú úplne rovnakú vyhliadku, veža zároveň umožňuje prístup k jaskynným útvarom pod ňou, takže svoje opodstatnenie určite má. Podobná, ale z juhu vegetáciou značne obmedzená prirodzená vyhliadka je aj od neďalekého kríža sv. Heleny. Výhľadový obsah je prakticky totožný s predchádzajúcou rozhľadňou, azda len z o niečo väčšej výšky – grafické znázornenie výhľadu je tu.

Opava  – najnovší a najimpozantnejší prírastok do kolekcie rozhľadní v našom okrese je masívna, viac ako 20 metrov vysoká šesťposchodová drevená veža na kopci Opavská hora (577 m n.m.), financovaná z regionálnych grantov. Dokončená bola koncom r. 2014, ale aj keď je v čase písania tohto článku (marec 2015) voľne prístupná, oficiálne otvorenie ešte neprebehlo. Nie je tak ani jasné, ktorá z viacerých možných prístupových ciest bude odporúčaná – podľa informácií Sme.sk však obec pripravuje aj náučný chodník.

Výhľad z najvyšších poschodí je dokonale kruhový, keďže vrchol veže sa nachádza vysoko nad okolitou vegetáciou. Od východu až po juhozápad vidieť za dobrej viditeľnosti prakticky všetky maďarské pohoria, od Bukových vrchov (Bükk), cez Mátru, Cserhát až po Pilišské vrchy nad Ostrihomom. Od juhozápadu potom nasledujú slovenské kopce – cez Chrbát pri Hurbanove k nitrianskemu Zoboru, V. Inovcu, Sitnu, Vtáčniku, ďalej cez Smrekov a Rakytov v N. Tatrách až k V. Tatrám, z ktorých je možné za ideálnych podmienok vidieť všetky hlavné štíty (Gerlach, Lomnický, Kriváň), a o niečo východnejšie aj Kráľovu hoľu. Grafické znázornenie výhľadu nájdete tu.

Ešte je potrebné spomenúť projekt, o ktorom zatiaľ nemáme žiadne bližšie informácie – na stránkach SAŽP sa dá nájsť štúdia k výstavbe vyhliadkovej veže nad Čelovcami, vrátane detailných náčrtov. Podľa sprievodnej správy ešte nie je jasné, kde presne by mala stáť, a už vôbec nie je jasné, či alebo kedy sa tento projekt aj skutočne zrealizuje. V každom prípade by ďalšia vyhliadková veža v okrese určite nebola na škodu.

Opava

 Geografia

Obec leží na juhovýchodnom okraji Krupinskej planiny v dolinke Čurgova. Chotár tvoria široké rozrezané chrbty budované z andezitických tufitov. Chrbty sú odlesnené, strmé úbočia dolín pokrývajú dubové lesy. Má hnedé lesné a illimerizované pôdy.

 História

1342 Opoa, 1405 Opwa, 1430 Opava, 1469, 1786 Apowa, 1808 Apova, Opawa, 1863–1888 Apova, 1892–1913 Apafalva, 1920– Opava

Staroveké osídlenie obce je doložené stopami po ľude lužickej kultúry (hlinená nádoba s popolom), ktoré sa našli v časti Pahorok. Prvá písomná zmienka pochádza z r. 1342¹, kedy sa Apoa uvádza medzi majetkami hradu Litava, ktorý kráľ odňal vtedajším vlastníkom z rodu de Dobrakuta (Dobra Kuća v Chorvátsku), ktorí boli za rôzne zločiny odsúdení na smrť. Opava zostala súčasťou litavského hradného panstva až do r. 1405², kedy ju spolu s dedinami Litava a Lackov získali páni zo Sečian (Szécsény). V r. 1430³ sa ako majitelia majetku v Opave uvádzajú Johannes a Georgius z rodu Kakas de Kaza.

V r. 1469⁴ sa pánom hradu a okolitých majetkov vrátane Opavy stal Damiano Horvath. Po jeho smrti sa vdova Frusina vydala za Ladislaua z Ďarmot, čím sa tunajšie majetky v r. 1475⁵ dostali do rúk Balassovcov. Tí sa o ne o rok neskôr⁶ museli podeliť s Damianovym bratom Petrom. Táto listina uvádza 4 obývané a 6 vyľudnených poddanských usadlostí, a predstavuje aj najstaršie poddanské mená: Lucas Aboway, Valentinus Beryn, Fabian Dyak a Michael Othrowa. Majetky Balassovcov sa spomínajú aj v r. 1492⁷. V r. 1508⁸ sa o majetky litavského hradu sporil dedič Petra Horvatha, Urbanus Fanchy de Gordova, so svojim švagrom Johannom de Fyws. Urban nakoniec tieto majetky v r. 1511⁹ predal istému Sigismundovi Canczlerovi z Budína.

V súpise z r. 1549¹⁰ sa stále uvádza ako majetok hradu Čabraď (Litava). V r. 1558¹¹ sa spomínajú traja poddaní, avšak bez mien. Tie spomína súpis z r. 1602¹² – richtárom bol Vincentius Lythua, priezviská poddaných boli: Barthy, Akoleda, Terbalay, Wargha, Ztanko, Fabok, Zabo, Medwe, Berin, Mokos, Berko a Maczek. Uvádza sa aj existencia dvoch mlynov. Prakticky rovnaké mená v pomaďarčenom prepise uvádza aj súpis z r. 1605¹³. V r. 1629¹⁴ dostal hrad Čabraď aj s majtkami od cisára Petrus Kohary, ktorého manželkou bola Barbora z rodu Balassa, a o pár dní neskôr tieto majetky previedol na syna Stephana. Dynastia Kohary-Coburg si potom hrad aj s majetkom Opava udržala až do 19. storočia. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, ovocinárstvom a vinohradníctvom. Za I. ČSR mala ráz poľnohospodárskej podhorskej obce.

 Pozoruhodnosti

Za obcou sa nachádzajú zvyšky starého kostola, a priamo v obci je evanjelický kostol postavený v období rokov 1892-1905. Sieňový priestor s polygonálnym uzáverom, rovným stropom a murovaným chórom. Veža s baňovitou strechou je situovaná do štítového priečelia, fasády sú s obiehajúcou rímsou. V interiéri sa nachádza neoklasicistický oltár so stĺpovitou architektúrou a rastlinnou štylizovanou ornamentikou na ušniciach. Stred oltára je vyplnený olejomaľbou Poslednej večere od Z. Bizora z Čeloviec. Zvon z r. 1922 pochádza od zvonolejára O. Wintera z Broumova.

V r. 1959 bola odhalená pamätná tabuľa učiteľovi Jánovi Korimovi, ktorý tu pôsobil a neskôr padol v SNP. Dom č. 32 z r. 1878 si zachoval typický tvar kamenných šambrán na okenných rámoch.

 Odkazy a pramene

Oficiálna stránka obce, wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad

---

1MOL DL 3469

2MOL DL 9006

3Listina nedostupná, prebraté podľa Bakácsa.

4MOL DL 46857

5MOL DL 46859

6MOL DL 17754, 65952

7MOL DF 206796, str. 84

8MOL DL 46857

9MOL 106083, str. 61

10Maksay, str. 371

11MOL UC 4:50

12MOL UC 65:86

13MOL UC 11:49 (a)

14MOL A 57 7 839, A 57 11 155