Záverečné práce k slovenskému stredoveku

Podobne ako pri bibliografii voľne dostupných štúdií, aj tento zoznam zahŕňa len kvalifikačné práce, ktoré sú v slovenčine (prípadne češtine), s nosnou témou z obdobia vrcholného a neskorého stredoveku, a musia sa dotýkať územia, prípadne osobností Uhorska, s dôrazom na Slovensko. Štúdie sú radené abecedne podľa priezviska autora. Obsahovo aj kvalitatívne ide o rôznorodú zmes, keďže sú tu zahrnuté práce od bakalárskych až po habilitačné, ale mnoho z nich sa určite oplatí prečítať.

Cirkevná sieť do polovice 14. storočia

Kostolom sme sa na tejto stránke venovali už v samostatnom článku, ktorý ale rozoberal len históriu podľa ich dnešnej architektonickej podoby. Na miestach mnohých dnešných kostolov však stáli aj ich predchodcovia, o ktorých máme informácie zväčša len zo stručných písomných zmienok, keďže archeologických výskumov sa tu robilo veľmi málo. Je pomerne prekvapujúce, že archeológovia a pamiatkári, venujúci sa stredovekým kostolom, javia o tento región malý záujem, a to i napriek tomu, že listiny a dokumenty, ktoré sú všeobecne k dispozícii, poukazujú na množstvo veľmi starých pôvodných sakrálnych stavieb, ktoré by ďalší materiálny výskum mohol posunúť aj hlbšie pred známe listinné zmienky.

Hnedá – staré lokality doložené archeologicky alebo architektonicky. Oranžová – lokality doložené písomne pred súpisom. Červená – nové lokality zo súpisu. Žltá – sporné lokality zo súpisu.

Archeologicky či architektonicky je z dávnych čias doložených 5 lokalít, z ktorých pravdepodobne najstaršou je V. Čalomija a tunajší Pustý kostol. Ten podľa archeológov môže pochádzať už z 11.-12. storočia, a pravdepodobne tak patrí ku kostolom, ktoré sa v Uhorsku budovali na základe nariadenia kráľa Ladislava. Podobne datovaný bol pôvodne aj kostol v D. Strhároch, avšak toto datovanie bolo neskôr spochybnené a posunuté do 13. storočia. Na ďalších troch lokalitách sa archeologický prieskum nerobil, a ich približná doba vzniku bola stanovená len analýzou zachovaných stavebných prvkov. Veľkou otázkou je pôvod kostola v Dačov Lome, ktorý sa datuje do prvej polovice 13. storočia len na základe jediného fragmentu – toto datovanie však “nesedí” s poznatkami o osídlení tejto časti regiónu. U kostolov v Balogu a Sečiankach, radených do druhej polovice 13. storočia, teda prakticky už do listinnej éry,  takýto problém nevyvstal.

Ďalších sedem lokalít poznáme z prvých listín, vydaných v priebehu 13. storočia. Konkrétnu zmienku o kostoloch, vrátane patrocínií, však máme len v prípade kostola sv. Mikuláša vo V. Zlievcach (1265), kostola sv. Petra apoštola v Pôtri (1283), a kostola sv. Jakuba v Sennom (1288). Polemizovať možno o existencii kostolov, ktoré odvodzujeme len na základe zmienky o tunajších kňazoch – toto je prípad Peuceho z Čelár (1262), Jána z Leseníc a Martina z Dolinky (1291), ako aj Dominika z (Kostolných) Neniniec (1298). V týchto prípadoch však doložená história osídlenia okolia predpokladaných kostolov v tomto období  takéto odvodenie umožňuje a podporuje.

Nakoniec si pripomeňme samotný desiatkový súpis, ktorý sme spracovali vo forme tabuľky:

Farnosť	Územie	Patrocínium	Meno kňaza	Príjem	Desiatok
Balog n. Ipľom (Belek)	Hont	sv. Mikuláš	Gregor	3 fertóny	4 a pol groša
Crursa	Novohrad	—	Ján	1 marka	6 grošov
Čebovce (Chib)	Hont	sv. Panna (Mária)	Peter	pol marky	3 groše
Čeláre (Chelar)	Novohrad	—	Mikuláš	1 marka	6 grošov
(Čelovce)	Hont	sv. Štefan kráľ	Mikuláš	3 fertóny	4 a pol groša
Dolinka (Ynan)	Hont	sv. Juraj	Blažej	pol marky	3 groše
D. Strehová (Stregova)	Novohrad	—	Peter	1 marka	6 grošov
D. Strháre (Straguar)	Novohrad	—	Peter	2 marky	12 grošov
Gressu	Hont	sv. Martin	Dominik	3 fertóny	4 a pol groša
Ip. Predmostie (Chievek)	Hont	sv. Panna (Mária)	Consolinus	5 fertónov	7 grošov a 2 denáre
K. Kosihy (Kukesu)	Hont	sv. Martin	—	—	—
Lesenice (Lesenha)	Hont	sv. Panna (Mária)	Egidius	1 marka	6 grošov
Plachtince (Palakta)	Hont	sv. Michal	Ján	3 fertóny	5 grošov
Plachtince (Palecata)	Hont	sv. Alžbeta	Tomáš	pol marky	3 groše
(Pôtor)	Novohrad	sv. Peter apoštol	Peter	1 marka	6 grošov
(Príbelce)	Hont	sv. Alžbeta	Ján	1 marka	6 grošov
(Sečianky)	Hont	sv. Kozma a Damián	Štefan	1 marka	6 grošov
Senné (Sinhua)	Novohrad	—	Jakub	2 marky	12 grošov
Solanama	Novohrad	—	Peter	1 marka	6 grošov
Tarpola	Novohrad	sv. Panna (Mária)	Calixtus	pol marky	3 groše
Trebušovce (Trebekec)	Hont	sv. Peter apoštol	Benedikt	2 fertóny	3 groše
V. Čalomija (Salomia)	Hont	sv. Ján	Manases	1 marka	6 grošov
V. Zlievce (Selenio)	Novohrad	—	Sanct	1 a pol marky	6 grošov
Vinica (Neek)	Hont	—	—	—	—
Vrbovka (Vorbo)	Novohrad	—	Michal	1 marka	6 grošov
Záhorce (Saora)	Novohrad	—	Tomáš	1 marka	6 grošov

Kurzívou uvádzame pôvodné názvy, v prípade mien len tie, ktoré nemajú slovenský ekvivalent. Názvy uvedené len kurzívou označujú sporné lokality – Crursa je považovaná za Bušince alebo Kutasó,  Gressu je v literatúre spájané s Devičím (okr. KA), ale uvažovať môžeme aj o Hrušove. Solanama je potom spájaná so Sklabinou, a Tarpola so zaniknutou obcou Turie Pole, avšak u všetkých štyroch lokalít pretrvávajú pochybnosti (k detailom pozri náš Historický slovník obcí). Slovenské názvy v zátvorkách zasa označujú lokality, ktoré v súpise nie sú uvedené konkrétne, ale odvodzujú sa od dodnes zachovaného patrocínia.

Zaujímavý problém predstavuje dvojica Plachtiniec, ktoré zatiaľ nedokážeme presne identifikovať, pretože kostoly s týmito patrocíniami sa v listinách nespomínajú, a patrocíniá samotné sa (v dôsledku reformácie) dodnes nezachovali. Jedným z nich bol asi kostol v S. Plachtinciach, ktorý do tejto doby datuje Súpis pamiatok na Slovensku. Do pozornosti pre ďalší výskum treba dať aj dve lokality, ktoré máme doložené skôr, ale v súpise sa nenachádzajú – ide práve o “tajomný” Dačov Lom, a tiež (Kostolné) Nenince.

Záverom treba konštatovať, že už v prvej tretine 14. storočia bola na území nášho okresu široká cirkevná sieť, ktorá je ďalším dokladom o hustom osídlení tohto regiónu už v najstarších dobách. Vyššia hustota kostolov bola v rozvinutejšom Hontianskom regióne, ale podľa výšky vymeraných desiatkov boli najväčšími farnosťami v okolí kostoly v Sennom a D. Strhároch v Novohrade. Treba však dodať, že hoci bolo kostolov a farností dosť, v porovnaní s inými regiónmi šlo o malé cirkevné spoločenstvá – veď väčšina platila len desiatok v rozsahu 3 až 6 grošov, pričom 3 groše boli minimálnym výmerom, určeným pre najmenšie a najchudobnejšie farnosti. Napriek tomu sa dá povedať, že každá dedina s vlastným kostolom bola v porovnaní s okolitými sídlami bohatá, a takáto sakrálna stavba svedčila o jej dôležitosti minimálne v rámci blízkeho okolia.

• SEDLÁK, Vincent. Monumenta Vaticana Slovaciae Tomus I. Rationes collectorum pontificiorum in annis 1332-1337. Trnava, 2008.
• http://fff.truni.sk/index.php?mod=publication&detail=64
• http://korzar.sme.sk/c/4645933/vyberanie-desiatkov-v-uhorsku.html

Štúdie k slovenskému stredoveku

Toto je priebežne doplňovaný zoznam odkazov na štúdie k slovenskému stredoveku, ktoré sú legálne dostupné v online verzii. V zozname sú zahrnuté len štúdie, ktoré sú v slovenčine (prípadne češtine), s nosnou témou z obdobia vrcholného a neskorého stredoveku, a musia sa dotýkať územia, prípadne osobností Uhorska, s dôrazom na Slovensko. Štúdie sú radené abecedne podľa priezviska autora, v prípade viacerých štúdií od jedného autora podľa roku vydania od najstaršej po najnovšiu. Budeme tiež vďační za každý tip na online zdroj a odkaz, ktorý obsahuje štúdie s uvedenými kritériami, a nami nebol využitý.

Pramene k dejinám okresu

Monografie obcí (väčšina dostupná v knižnici vo VK)

• ADAMOVE, Norbert. Dolná Strehová očami Strehovčana. D. Strehová, 2015
• ALÁČ, Ján. Z minulosti a prítomnosti obce Závada. Závada, 2014.
• ANTOLOV, Pavel. Malá Čalomija. Malá Čalomija, 2005.
• ANTOLOV, Pavel. História Záhoriec. Záhorce, 2007.
• ANTOLOV, Pavel. Želovce – Zsély. Želovce, 2016
• BARTÓK Jozef. – BARTÓK, Cyril. Dolné Plachtince. História a dnešok . Prešov, 1997.
• BENKOCSOVÁ, Irma. Olováry 1245-1995. 750 rokov od prvej písomnej zmienky. Olováry, 1995.
• BEŇO, Bohuslav. Malé Straciny. 760 rokov od prvej písomnej zmienky. Malé Straciny, 1996.
• BEŇO, Bohuslav. Malé Zlievce 1245-2005. Modrý Kameň, 2005.
• BEŇOV, Miloš. Dolné Strháre 1244-2004. Dolné Strháre, 2004.
• ČERNÍK, Ján. Čítanie o Veľkom Krtíši. 1245-2005. Veľký Krtíš, 2005.
• DRUGDOVÁ, Mária. Bušince 1245-2005. Bušince, 2005.
• ĎURDÍK, Tibor. Bušince. 750 rokov od prvej písomnej zmienky. Bušince, 1995.
• ĎURDÍK, Tibor. Lesenice 1244-1994. 750 rokov od prvej písomnej zmienky. Veľký Krtíš, 1994.
• ĎURDÍK, Tibor. Malé Zlievce – 750 rokov od prvej písomnej zmienky. Malé Zlievce, 1995.
• FEKETE-APOLKIN, Ján. Modrý Kameň. Monografia k 700.výročiu založenia mesta. Martin, 1990.
• FERKO, Milan. Vitajte v Dolnej Strehovej. Zohor, 2002.
• HORNIAK, Ján. Stredné Plachtince : história a súčasnosť. Krupina, 2006.
• HRONČEK, Pavel. Krajina a história obce Veľké Straciny. Banská Bystrica, 2006.
• JANČOVIC, Ján. Pôtor. minulosť a prítomnosť. Bratislava, 1985.
• JANČOVIC, Ján. Pôtor. Minulosť a prítomnosť 1297-1997. Pamätnica k sedemstoročnici obce. diel 2. Pôtor, 1997.
• JANČOVIC, Ján. Pôtor. Minulosť a prítomnosť. Zv. 3. Pôtor, 2002.
• KAMASOVÁ, Marta. Dolné a Horné Strháre. 750 rokov od prvej písomnej zmienky. Veľký Krtíš, 1994.
• KAMASOVÁ, Marta. Glabušovce 1297-1997. 700 rokov od prvej písomnej zmienky. Glabušovce, 1997.
• KAMASOVÁ, Marta. Horné Plachtince. 750 rokov od písomnej zmienky. Veľký Krtíš, 1994.
• KAMASOVÁ, Marta. Príbelce 1244 – 1994. 750 rokov od prvej písomnej zmienky. Veľký Krtíš, 1994.
• KAMASOVÁ, Marta. Suché Brezovo. Z histórie obce. Veľký Krtíš, 1994.
• KAMASOVÁ, Marta. Turie Pole. Návraty do minulosti. Monografia obce vysťahovanej v roku 1951. Modrý Kameň, 2001.
• KAMASOVÁ, Marta. Veľký Krtíš. História a súčasnosť mesta. Veľký Krtíš, 1997.
• KAMASOVÁ, Marta. Závada 1393-1993. 600 rokov od prvej písomnej zmienky. Veľký Krtíš, 1993.
• KOLEKTÍV. Dolná Strehová 1995: publikácia vydaná z príležitosti prvých písomných zmienok o obci. Dolná Strehová, 1995.
• KOLEKTÍV. Veľký Lom. Venované 60. výročiu oslobodenia obce. Veľký Lom, 2005.
• KRAMÁROVÁ, Veronika et al. Dolná Strehová a okolie. Dolná Strehová, 1990.
• KUKUČKA, Pavol. Pamätnica obce Horná Strehová. 500 rokov od prvej písomnej zmienky 1493-1993. Horná Strehová, 1993.
• MAKOVNÍK, Michal. Zombor 1327-1997. 670 rokov od prvej písomnej zmienky. Zombor, 1997.
• MAKOVNÍKOVÁ, Anna. Vieska. 550 rokov od písomnej zmienky. Vieska, 1997.
• MIHÁĽKIN, Ján. Dačov Lom. 1333-1998. Dačov Lom, 1998.
• MIHÁĽKIN, Ján. Sucháň. Sucháň, 1996.
• PAVLOVKINOVÁ, Martina. Čelovce – včera, dnes a zajtra. 740 rokov od prvej písomnej zmienky 1260-2000. Čelovce, 2000.
• PAVLOVKINOVÁ, Martina. Horné Strháre 1243-1994. 750 rokov od prvej písomnej zmienky. Veľký Krtíš, 1994.
• PASTOROK, Juraj. Horné Strháre. 1243-2003. Horné Strháre, 2003.
• STEINHÜBEL, Ján. Hrušov: z histórie a súčasnosti obce. Hrušov, 1996.
• VARGA, P. Brusník – slovom a obrazom. Brusník, 2007.
• VRŠKOVÁ, Mária – VRŠKO, Pavel. Bátorová – kroky k dnešku. Bátorová, 1999.

Historický slovník obcí okresu VK

Na Facebooku sme spomínali mierne zanedbávanie tejto stránky z dôvodu práce na väčšom diele, ktoré tu teraz chceme prezentovať. Ide o sumarizáciu výsledkov nášho badánia ohľadom (predovšetkým stredovekej) histórie jednotlivých sídiel nášho okresu vo forme referenčnej príručky podobného typu, akou je starší Vlastivedný slovník obcí na Slovensku.

Obsah je samozrejme čerpaný z dát už publikovaných na tejto stránke, ktoré sú však prepracované a čiastočne aj doplnené novšími poznatkami. Veľkými zmenami prešla najmä forma príspevkov – predovšetkým sme zmenili metódu prepisu mien s dôrazom na poslovenčovanie všade tam, kde to bolo vhodné a možné. Snahou bolo tiež zjednotiť terminológiu, keďže pôvodné internetové príspevky boli písané rôznymi štýlmi v rozpätí takmer dvoch rokov.

Chceme však podotknúť, že zatiaľ ide len o pracovný koncept, ktorý by mal prejsť pripomienkovým konaním. Keďže sme však nenašli žiadnu osobu či inštitúciu, ktorá by bola schopná a ochotná sa na tento koncept pozrieť, rozhodli sme sa vydať PDF súbor k verejnému pripomienkovaniu. Preto by sme radi poprosili kohokoľvek, kto si ho stiahne a preštuduje, a bude mať pocit, že niečo by sa dalo urobiť lepšie, aby nám zaslal akékoľvek návrhy na doplnenie, korekcie faktických či gramatických chýb, alebo akékoľvek otázky či názory, ktoré prácu pomôžu skvalitniť. Menšie zmeny možno navrhovať priamo cez komentáre k tomuto článku, na tie väčšie je potom vhodnejšie použiť e-mailovú adresu, ktorú uvádzame v tiráži súboru.

Text zostáva otvorený pripomienkam, a bude tiež priebežne dopĺňaný novými poznatkami. V tomto zmysle sa teda nejedná o online knihu, a tak nie je nutné informovať SNK či žiadať o samostatné ISBN pre elektronickú publikáciu. Pokiaľ možno, prosíme o rešpektovanie copyrightu, a vyslovene zakazujeme použiť akúkoľvek časť publikácie na komerčné účely.

Súbor možno stiahnuť kliknutím na nasledovný odkaz:

Verzia 1.1 (predprintová, 16.7. 2016)
Verzia 1.2 (printová, august 2016)
Verzia 1.3 (úpravy signatúr a poznámok pod čiarou, menšie doplnenie obsahu; 30. 6. 2017)

Niekoľko kusov je ešte dostupných aj v knižnej (tlačenej) podobe – v prípade záujmu píšte na e-mailovú adresu, uvedenú v tiráži publikácie.