TZT Opava – Opavská hora

Najnovšou turistickou trasou v okrese je žltá značka z obce Opava k už pomerne známej turistickej atrakcii, ktorou je rozhľadňa na Opavskej hore. Značka bola vyznačená v r. 2015. Začína pri autobusovej zastávke na okraji hlavnej cesty  V. Krtíš- Plášťovce, ktorá je v nadmorskej výške 394m, a končí pri rozhľadni vo výške 577m. Turistické rázcestníky udávajú čas potrebný na prekonanie trasy v rozsahu 30 (pri zostupe) až 40 minút (pri výstupe).

 

Od autobusovej zastávky sa ide po miestnej asfaltovej komunikácii popri malej vodnej nádrží, a cez zanedbaný bývalý poľnohospodársky areál, ktorý dnes slúži ako motokrosová či rally trať. Už aj odtiaľto sa naskytajú celkom pekné výhľady na východ, predovšetkým na neďalekú prírodnú dominantu – Kosihovský kamenný vrch. Asfaltová cesta končí tesne pod hranicou lesa, a na ňu nadväzuje široká lesná cesta, ktorá spočiatku mierne stúpa pomerne svetlým lesom. Okrem žltého značenia je možné na stromoch vidieť aj kovové tabule s modrými pásmi či šípkami, ktoré sú pravdepodobne predchodcami oficiálnej značky, a je tak možné sa riadiť aj podľa nich. Nebezpečie zablúdenia ale prakticky neexistuje, a trasa je na orientáciu jednoduchá.

Iné je to s fyzickou náročnosťou druhej polovice trasy. Na konci širokej lesnej cesty, kde je okrem smerových šípok na strome aj tabuľa s údajom “1,2 km”, sa trasa zužuje, a prakticky až takmer k vrcholu vedie len akási “jednosmerka”, kde môžu mať problém vyhnúť sa jeden druhému aj dvaja chodci. Naviac ide o aj v priemere dosť strmý úsek, s niektorými krátkymi extra strmými výšvihmi. Trasa je to ale zaujímavá, hlavne vďaka miestami dostupným širokým výhľadom na juh, ktoré sú akýmsi predkrmom pred výhľadmi z rozhľadne. Pred vrcholom je ešte krátka široká serpentína, kde sa značenie môže stratiť, ale keďže je vrchol už na dohľad, je k nemu prípade možné prejsť aj mimo trasy medzi stromami.

Vcelku sa dá trasa považovať za vydarenú, a to i napriek tomu, že ide v skutočnosti len spojnicu a prístupovú cestu k rozhľadni. Je ale omnoho náročnejšia, a o nič kratšia ani orientačne ľahšia ako neoficiálna cesta od ďalšej, vyššie položenej zastávky Opava-Pahorok. Tá sa naviac dá čiastočne absolvovať aj autom či iným dopravným prostriedkom, a tak je asi vhodnejšia pre príležitostných návštevníkov. Vzhľadom na niektoré veľmi strmé úseky by sme tiež zrejme nedoporučovali absolvovať zostup po žltej značke po dažďoch či v blatistom teréne. Ako alternatíva výstupovej trasy je to však dobrá a zaujímavá voľba pre skúsenejších turistov.

Ruina kostola v Opave

Zrejme najlepšie skrytou a najmenej známou historickou pamiatkou v okrese V. Krtíš sú pozostatky starého kostola v obci Opava. V ľudovej tradícii sa kostol prisudzoval husitom (presnejšie bratríkom), staršia odborná literatúra ho bez presnejšieho datovania označovala za gotický. Novšia archeologická štúdia ho hypoteticky datuje do románskeho obdobia, teda ďaleko pred prvú písomnú zmienku o samotnej obci (1342).

Zo samotnej stavby sa však zachovali už len nárožia západnej (vchodovej?) steny, hoci vo fotogalérii na stránke obce je vidieť ešte pomerne veľkú časť tejto steny. V teréne zreteľný je ale pôdorys kostola, a taktiež dobre viditeľná je sústava valov okolo (umelého?) návršia, naznačujúca existenciu opevnenia. Stavba nie je viditeľná z hlavnej cesty ani priamo z obce, ale dobrý výhľad na ňu ponúka vyhliadková veža na protiľahlom kopci Opavská hora. Prístup je od dolného konca obce, kde je nutné prebrodiť potok a krátkym, ale prudkým stúpaním vystúpiť na lúku nad dedinou.

• http://www.opava.sk/historia-obce.html
• HRAŠKOVÁ, E., ŠIMKOVIC, M. Nové poznatky k architektúre stredovekých kostolov v regióne Novohradu a Hontu. In: Archaeologia historica. 2003, roč. 28, s. 482-483.
• HARMINC, Ivan (et. al.). Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava, 1968, s. 427.

Historický cintorín Balašovcov v Modrom Kameni

Celkový pohľad na cintorín

Relatívne novou turistickou atrakciou v okolí hradu Modrý Kameň sú upravené pozostatky cintorína členov rodu Balaša, ktoré sa nachádzajú v priestore medzi hradom a kostolom v blízkosti fary. Cintorín bol údajne po vojne vykradnutý, po ďalšie dlhé desaťročia zarastený krovinami, pričom jeho obnova sa začala až v r. 2010.

Informačná tabuľa

Náhrobné kamene patria členom rodu, ktorí tu žili v priebehu 19. storočia. Hlavná hrobka je prisudzovaná Alexandrovi Balašovi (1745-1832), a je na nej aj fragment rodového erbu s typickou býčou hlavou, drakom, polmesiacom a hviezdou (posledné dve časti sú aj na kameni jeho dcéry Alojzie). Ďalšie hroby a náhrobky patria jeho deťom, ktoré zomreli ako maloleté, a tiež príbuzným Alexandrovej tretej manželky Anny Kišovej z Lipovian, čo sa usudzuje podľa ešte čitateľných priezvísk na niektorých kameňoch. Zaujímavosťou je, že nápisy sú až v troch jazykoch – latinčine, maďarčine a slovenčine – čo svedčí o tom, že rodina aktívne používala všetky tri.

Centrálny náhrobok

Detail erbu na centrálnom náhrobku

Hrob Alojzie s prvkami erbu Balašovcov

Latinský nápis

Mramorový náhrobok

Slovenský nápis

• http://www.snm.sk/?muzeum-babkarskych-kultur-a-hraciek-ine-projekty
• http://www.cas.sk/clanok/357791/dockal-sa-slachtica-alexandra-balasa-pochovali-po-179-rokoch/

TZT Hrušov-Čabraď

Ranný Hrušov z pasienkov nad lomom

Turistická značená trasa z dediny Hrušov na hrad Čabraď patrí medzi stredne dlhé a stredne náročné trasy, čo sa odráža aj v jej farebnom značení modrým pruhom. Túra má dĺžku cca. 12-13 kilometrov a len minimálne prevýšenia, hoci turista môže mať pocit neustáleho stúpania a klesania. Jej trasa je totožná s trasou jediného zachovaného organizovaného turistického pochodu v rámci okresu – Turistického pochodu vďaky, každoročne organizovaného KST Hrušov.

Z Prášneho vrchu

Úvod trasy je tiež čiastočne zhodný s trasou miestneho náučného chodníka. Obe začínajú v centre obce pri autobusovej zastávke v blízkosti obecného úradu. Po prekročení hlavnej cesty ide trasa nadol do dediny po chodníkoch a miestnych komunikáciách, a ďalej už len stúpa, točiac sa v menších serpentínach. Popri ľudovom dome pokračuje cestou smerom k rómskej osade, avšak ešte pred ňou je asfaltová odbočka k starému lomu, ktorou sa treba vydať. Popri lome potom vedie kovové schodisko k trávnatej cestičke cez pasienky popri usadlostiach, stále stúpajúc ku prícestnej kaplnke pri hlavnej ceste z dediny, ktorej malú časť treba tiež absolvovať. Hneď za prvým rodinným domom na pravej strane je však odbočka do prudkého kopca, ktorá vedie až k rázcestiu pod miestnou kalváriou (tá je mimo oficiálnej trasy tejto značky).

Inverzia nad Ipeľskou kotlinou

Trasa ďalej pokračuje k miestnej šotolinovej komunikácii, a odtiaľ popri plote fotovoltaickej elektrárne cez malé sedlo k najvyššiemu bodu trasy – Prášnemu vrchu (513m) – na ktorého vrchole je nefunkčná rozhľadňa. Tu sa končí aj súbeh s náučným chodníkom, a začínajú menšie problémy s hľadaním značenia. Z vrcholu kopca treba pokračovať na sever na okraj lúky a lesa, skrz ktorý sa ide strmo nadol na západ do ďalšieho malého sedla, a odtiaľ na hlavnú cestu. Po hlavnej ceste sa ide až k smerovníku pri autobusovej zastávke Krížne cesty, kde sa trasa odpája. Donedávna bola ďalej vedená vyjazdenou cestou naľavo od akéhosi skladu slamy cez vrchol blízkeho kopca, avšak pri našej poslednej návšteve (jeseň 2014) bola zostupová trasa z tohto kopca oplotená, a tak je asi istejšie od zastávky pokračovať šotolinovou cestou vpravo popod kopec.

Lazy Poloveň

Ďalší pozor si kvôli slabému značeniu treba dať aj v tejto časti. Pokračovanie vpravo za prvou skupinou domov je bezproblémové, ale nasledujúce odbočenie vľavo za druhou a poslednou skupinou domov sme vizuálne nelokalizovali. Tu sa opäť cez malé sedlo prechádza na miestnu štrkovú komunikáciu na náprotivnom svahu pri miestnej časti Poloveň, ktorá opäť vedie k hlavnej ceste z dediny, avšak ju len križuje, a paralelnou lesnou cestou pokračuje k štátnej ceste I/75 do Plášťoviec. Pri smerovníku Cerina (440m) križuje aj túto, a vchádza na uzavretú lesnú asfaltovú komunikáciu. Hladký asfaltový úsek pokračuje prakticky až k hranici okresov VK a Krupina, kde sa v blízkosti pomníka partizánom nachádza aj drevený turistický prístrešok. Z asfaltovej cesty, ktorá vedie do doliny, sa tu potom odpája široká lesná cesta, ktorá postupne mierne klesá. Z nej nie sú prakticky žiadne možnosti odbočiť, a tak je orientácia až po hrad Čabraď bezproblémová aj napriek tomu, že z tejto časti trasy nie sú žiadne výhľady.

Prístrešok pri pomníku

Z hradu je potom možnosť pokračovať po ďalšej modrej značke, ktorá vedie až do Krupiny. Najbližšia autobusová zastávka je potom v obci Čabradský Vrbovok, avšak do obcí nášho okresu odtiaľ nechodí nič. Alternatívou je potom návrat po paralelnej lesnej ceste, na ktorú sa z dediny pod hradom dá dostať sledovaním toku rieky Litava v protiprúdnom smere, a následnom odbočení doprava. Po dlhom stúpaní táto cestička vyústi na hlavnej ceste do Pláštoviec, priamo pri zastávke “Čelovce, Dubov diel”, odkiaľ už (hoci zriedka) idú autobusy aj do V. Krtíša.

Klesanie k hradu Čabraď

Na záver treba povedať, že táto trasa je krajinársky veľmi zaujímavá, hoci mnohých turistov môžu demotivovať asfaltové úseky. Pekné výhľady sú hlavne z hrušovskej kalvárie a Prášneho vrchu, avšak najzaujímavejší je samozrejme cieľový bod – hrad Čabraď, rovnako ako zvyšky dediny pod ním (vrátane spustnutej kaplnky). Prameň na trase nie je, prístrešok je zhruba v jej polovici. Vzhľadom na izolovanosť hradu je potrebné ponechať si sily na návrat jedným alebo druhým smerom.

Výhľad z hradu do doliny Litavy

• Mapa trasy
• Výškový profil a ďalšie údaje trasy

Kostol vo Vrbovke

Rímsko-katolícky neskorobarokový kostol Najsvätejšej Trojice dal v r. 1789 na vlastné náklady postaviť František Sentivány, nový kostol však stojí na mieste staršieho predchodcu. Ten sa po prvý, ale v stredovekých listinách aj posledný krát uvádza zápisom v súpise pápežských desiatkov z obdobia r. 1332-1337, pričom je zaznamenané aj meno vtedajšieho kňaza, ktorým bol istý Michal. Príjem kostola bol zhruba jedna strieborná marka ročne, a kňaz z nej odviedol desiatok šiestich grošov.

Kostol pri požiari v r. 1858 vyhorel, a znovuobnovený bol až v r. 1878. Centrálna pozdĺžna budova so segmentovým uzáverom, so štukovými obrazcami na pruských klenbách, fasády a veža s lizénovým členením. Nad vchodom je chronostich s datovaním stavby. V interiéri sa nachádza rokokový hlavný oltár z polovice 18. storočia, so stĺpovou architektúrou, dvoma postavami anjelov na volútových bázach, a ústredným obrazom najsvätejšej Trojice. Ďalej je tu klasicistická kazateľnica z konca 18. stor., obraz Krista na kríži z polovice 18. stor., ľudová kópia majstrovského obrazu Immaculaty z 18. stor., a patronátna lavica z druhej polovice 19. storočia.

• HARMINC, Ivan (et al.). Súpis pamiatok na Slovensku III., Bratislava, 1969, s. 423.