Predchodca dnešného kostola sa spomína už v listine z r. 1265, kedy sa územie kostola sv. Mikuláša stalo predmetom sporu medzi miestnou šľachtou a ostrihomským arcibiskupstvom, ktorému kostol napokon pripadol. Spomína sa aj v súpise pápežských desiatkov z obdobia 1332-1337, kedy tu bol kňazom istý Sanctus.
Existencia starého kostola je doložená aj archeologickým prieskumom, ktorý identifikoval pozostatky jednoloďovej stavby s polygonálnym presbytériom a sakristiou, orientovanej kolmo na dnešný kostol, a vyhotovenej v dvoch stavebných etapách. Rámcové archeologické datovanie bolo stanovené na dobu 13. až 15. storočia, ale už spomínané písomné pramene potvrdzujú spodnú hranicu tohto rozsahu.
Terajší kamenný kostol, zasvätený sv. Mikulášovi, bol postavený v dobe tureckej okupácie v r. 1667. V r. 1674 tu vrchný novohradský kanonik Juraj Slegner vykonal cirkevnú vizitáciu, v protokole ktorej sa uvádza existencia samostatnej zvonice s dvomi zvonmi. V r. 1750 bol kostol prestavaný v neskorobarokovom slohu, pričom bola pristavaná veža, vysoká až 50 metrov. Tunajší farský kostol vo svojich Notíciach spomína aj Matej Bel. V krypte pod kostolom bol v r. 1807 pochovaný gróf František Balaša, strážca uhorskej koruny a chorvátsko-dalmátsko-slavónsky bán. Veža kostola bola zbúraná po 2. sv. vojne.
Ide o jednoloďový centrálny priestor, stereometricky komponovaný, bez dôrazu na samostatné presbytérium. Loďový priestor má pruské klenby dosadajúce do vykrojených pilierov triumfálneho oblúka a chóru. Fasáda členená lizénami, pod náterom sú barokové fresky. V interiéri sa nachádza hlavný oltár so samostatne stojacou menzou a rokokovým obrazom sv. Mikuláša z druhej tretiny 18. storočia. Je tu aj klasicistická kamenná krstiteľnica, socha svätice a rokokový svietnik, všetko z druhej polovice 18. storočia.
- HARMINC, Ivan (et. al.). Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava, 1969, s. 388.
- HRAŠKOVÁ, Erika. Zaniknutá sakrálna stavba vo Veľkých Zlievcach. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku, 2001, s. 67-68. Online
Okres VK 