Na návrší nad dedinou, v mierne izolovanej polohe, stojí ranogotický jednoloďový kostol, architektonicky datovaný do konca 13. storočia, prestavaný a opevnený v 17. storočí. Prvou písomnou zmienkou o ňom je súpis pápežských desiatkov z r. 1332-37, uvádzajuci až dva záznamy o kostole sv. Alžbety, ktoré historici stotožňujú s kostolom v H. Príbelciach. Predpokladáme, že správnym je zápis bez udania lokality (len s patrocíniom), keďže tamojší kňaz Ján odvádzal väčší desiatok, čo poukazuje na staršiu a vyvinutejšiu farnosť, ktorú práve v Príbelciach predpokladáme. Existenciu kostola s rovnakým patrocíniom dokladá Bakács listinou z r. 1356, so zápisom vo forme eccl. beate Elisabethe de Prebul. V r. 1417 sa kostol, v tej dobe už farský, pripomína v spore o tunajší majetok, kedy v ňom sporné strany vykonali prísahu.
Z obdobia protitureckých vojen sa zachovala legenda o Andrejovi Kajalovi, ktorý mal brániť kostol s obyvateľmi, ktorí sa v ňom ukrývali. V období reformácie sa obec stala evanjelickou, a Borovszky dokladá existenciu farnosti ev. a. v. cirkvi od r. 1613. V r. 1661 Turci zajali príbelského kňaza Mateja Karcia a väznili ho vo Vacove. Pri kostole mal vyvierať aj prameň minerálnej vody, neskôr však bol zamurovaný.
Dnešná stavba má mohutnú vežu, renesančný obranný múr so vstupnými bránkami, a presbytérium v tvare podkovy. V interiéri je maľovaný drevený strop a gotický portál pod chórom, vzácnymi pamiatkami sú neskorobarokový oltár z r. 1769 a kazateľnica v ľudovo barokovom štýle približne z r. 1770 s novším novobarokovým baldachýnom. Zvon je z r. 1745. Kostol bol renovovaný v druhej tretine 18. storočia a novšie aj v 20. storočí.
- HARMINC, Ivan (et. al.). Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava, 1967, s. 431.
- KAMASOVÁ, Marta. Príbelce 1244 – 1994: 750 rokov od prvej písomnej zmienky. 1994
Okres VK 