Malá sakrálna architektúra

Podskupinou ľudovej architektúry je malá sakrálna architektúra, ktorej diela sa stavali v intraviláne dedín s katolíckym obyvateľstvom pri rázcestiach, výpadových cestách, kostoloch alebo na iných významných a legendárnych miestach. Obyvatelia ich stavali “na slávu Božiu” ako prejav svojej náboženskej poslušnosti, na pamiatku šťastných či naopak tragických udalostí v živote dediny, pospolitosti alebo jednotlivcov (napr. uzdravenie z ťažkej choroby, morová epidémia, uctenie mŕtvych, uzmierenie sporov o majetok a pod.). Patrí sem prakticky každý v teréne umiestnený objekt sakrálneho charakteru, počnúc olejotlačovými obrázkami pripevnenými na živých stromoch, krížmi, malými obrazovými skrinkami, cez širokú škálu Božích múk a prícestných krížov až po kaplnky, kalvárie a sochy jednotlivých svätých, ako aj Ježiša Krista, Panny Márie či Svätej Trojice.

 Kaplnky sú menšie stavby na príležitostné náboženské obrady. Vo vnútri je zväčša umiestnený menší oltár, socha alebo vyobrazenie svätca, ktorému je kaplnka zasvätená. Rozmach výstavby kaplniek nastáva v 17. storočí pri rekatolizácii (protireformácii), keď sa na zvýšenie zbožnosti ľudu začali pri kaplnkách konať púte, kde sa spovedalo a podávala eucharistia. Základným stavebným materiálom bol zväčša kameň. Kaplnky majú štvorcový alebo obdĺžnikový pôdorys, pričom predná časť sa zatvára železnými alebo drevenými dvierkami. Zakryté sú štvorspádovou alebo dvojspádovou strieškou s murovaným štítom, v strede ktorého je niekde situovaný malý výklenok v polkruhovom alebo trojuholníkovom tvare. Pôvodne boli kryté šindľom, neskôr ho nahradila plechová krytina. Murivo kaplnky je zvonku i z vnútra omietnuté a natreté vápnom. Poznáme niekoľko špecifických druhov kaplniek:

  • prícestná – malá stavba doplnená výtvarným dielom, bez liturgického programu. Ak námet výtvarného diela čerpá z pašiového cyklu, ide o Božiu muku. Zväčša situovaná na výrazných miestach (napr. križovatkách), často pripomína určitú udalosť. Väčšinou v podobe domčeka s malým vnútorným priestorom, určeným na manipuláciu (napr. úprava výzdoby), prípadne iba s výklenkom. Poddruhmi sú otvorená, pilierová alebo stĺpová prícestná kaplnka. Podobu prícestných kaplniek majú často aj zastavenia krížovej cesty (Hrušov).
  • pohrebná – súčasť cintorína a kostola, sepulkrálna stavba s hrobovou komorou, hrobkou v podzemí, prípadne hrobovou komorou nad úrovňou terénu. Nadzemná časť stavby slúžila ako márnica a na príležitostné vykonávanie obradov (Kosihovce). Vyskytuje sa aj vo forme malej sakrálnej stavby nad vstupom do hrobky, krytým kamennou doskou.
  • lurdská – samostatná sakrálna stavba, architektonickými prostriedkami napodobujúca jaskyňu. (Veľká Ves n. Ipľom)

Predovšetkým v hontianskej časti okresu sa zachovalo väčšie množstvo exteriérových náboženských plastík, ktoré sú typické pre obdobie baroka. Zväčša ide o kamenné sochy svätcov na nízkych podstavcoch, ale nájdu sa aj vysoké stĺpy (Balog, Vinica) či ľudové drevorezby (Kiarov). V novohradskej časti sa protireformácia neprejavila až tak výrazne, ale je aj možné, že na výrobu týchto plastík sa používal nekvalitný kameň a tak sa po čase rozpadli. Jednou z mála zachovaných výnimiek je barokový mariánsky stĺp v M. Kameni.

Najčastejším prejavom malej sakrálnej architektúry sú prícestné kríže, umiestňované v extraviláne na výrazných miestach. Ak ide o kríž s korpusom, dajú sa považovať aj za druh nehnuteľného výtvarného diela. Môžu sa vyskytovať samostatne, prípadne byť doplnené sochou či maľbou.

Kalváriou sa nazýva návršie so sakrálnymi stavbami, symbolizujúcimi krížovú cestu Krista na vrch Golgota. Kalvárie sú zväčša situované za obcou, na relatívne opustenom mieste a v kopcovitom teréne. Pozostávajú z prícestných krížov alebo kaplniek, ktoré lemujú cestu k vrcholovej kaplnke alebo trom krížom. V okrese sú momentálne 4 kalvárie:

V období po vydaní tolerančného patentu sa začína prejavovať nový architektonický trend, nadväzujúci na tradíciu renesančných kostolných zvoníc zo 17. storočia – stavba samostatne stojacich zvoníc. Stavali sa v blízkosti kostolov a cintorínov, prípadne v strede obcí, ktoré nemali vlastný kostol. Vežovitá stavba so signalizačnou funkciou sa objavuje v rôznych formách a prevedeniach – zrubová veža (Šuľa), šalovaná vežička (Ľuboriečka), alebo murované hranolové veže s ihlancovou strechou a zvukovými otvormi (M. Krtíš, Glabušovce). Spodná časť s pravouhlým alebo polygonálnym pôdorysom býva tvorená rámovou konštrukciou, v ktorej bývalo uložené náradie na hasenie ohňa (nahrádzala požiarnu zbrojnicu). V hornej časti vo zvonovom poschodí býva zvon zavesený voľne v zvonovej stolici pod strieškou alebo v uzatvorenej vežovitej nadstavbe so zvukovými otvormi, s rôznymi typmi striech.

Prehľad malých sakrálnych objektov podľa obcí:


Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s