Category Archives: Pozoruhodnosti

Kostol v H. Príbelciach

Na návrší nad dedinou, v mierne izolovanej polohe, stojí ranogotický jednoloďový kostol, architektonicky datovaný do konca 13. storočia, prestavaný a opevnený v 17. storočí. Prvou písomnou zmienkou o ňom je súpis pápežských desiatkov z r. 1332-37, uvádzajuci až dva záznamy o kostole sv. Alžbety, ktoré historici stotožňujú s kostolom v H. Príbelciach. Predpokladáme, že správnym je zápis bez udania lokality (len s patrocíniom), keďže tamojší kňaz Ján odvádzal väčší desiatok, čo poukazuje na staršiu a vyvinutejšiu farnosť, ktorú práve v Príbelciach predpokladáme. Existenciu kostola s rovnakým patrocíniom dokladá Bakács listinou z r. 1356, so zápisom vo forme eccl. beate Elisabethe de Prebul. V r. 1417 sa kostol, v tej dobe už farský, pripomína v spore o tunajší majetok, kedy v ňom sporné strany vykonali prísahu.

Z obdobia protitureckých vojen sa zachovala legenda o Andrejovi Kajalovi, ktorý mal brániť kostol s obyvateľmi, ktorí sa v ňom ukrývali. V období reformácie sa obec stala evanjelickou, a Borovszky dokladá existenciu farnosti ev. a. v. cirkvi od r. 1613. V r. 1661 Turci zajali príbelského kňaza Mateja Karcia a väznili ho vo Vacove. Pri kostole mal vyvierať aj prameň minerálnej vody,  neskôr však bol zamurovaný.

Kostol v Príbelciach

Dnešná stavba má mohutnú vežu, renesančný obranný múr so vstupnými bránkami, a presbytérium v tvare podkovy. V interiéri je maľovaný drevený strop a gotický portál pod chórom, vzácnymi pamiatkami sú neskorobarokový oltár z r. 1769 a kazateľnica v ľudovo barokovom štýle približne z r. 1770 s novším novobarokovým baldachýnom. Zvon je z r. 1745. Kostol bol renovovaný v druhej tretine 18. storočia a novšie aj v 20. storočí.

  • HARMINC, Ivan (et. al.). Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava, 1967, s. 431.
  • KAMASOVÁ, Marta. Príbelce 1244 – 1994: 750 rokov od prvej písomnej zmienky. 1994

Kostol v Sklabinej

Dominantou obce je rímsko-katolícky gotický kostol sv. Mikuláša zo 14. storočia, upravený za renesancie a neskôr v barokovom slohu v 18. storočí. Po prvýkrát sa pravdepodobne spomína v súpise pápežských desiatkov z obdobia 1332-1337, kde zápis vo forme Solanama niektorí historici stotožňujú so Sklabinou, kvôli značnému skomoleniu však istotu nemáme. Borovszky vo svojej mileniálnej monografii uvádza, že prvý kostol tu bol postavený v r. 1396, avšak listinu s takýmto údajom sme nenašli.

Kostol v Sklabinej

Istým záznamom je tak až listina z r. 1435 – veriaci z Obeckova, dovtedy patriaci pod sklabinský kostol sv. Mikuláša, si chceli založiť vlastnú farnosť a tak si vyvolili nového farára, ale keďže tak urobili bez vedomia ostrihomského arcibiskupstva, bolo im to pod hrozbou sankciami dodatočne zakázané. Tento spor sa pripomína v r. 1465 – keďže sa listina s pôvodným rozhodnutím medzičasom stratila, Obeckov využil príležitosť a znova sa odtrhol od sklabinskej farnosti, čo im Ostrihom už tentokrát schválil. V r. 1477 sa pri prejednávaní poslednej vôle Eufrozíny, druhej manželky Ladislava Balašu, ako jeden zo svedkov spomína vtedajší sklabinský kňaz Adam (uvádza sa aj jeho vek, 40 rokov).

Budovu charakterizuje dlhá gotická loď s renesančnou krížovou klenbou a pôvodným gotickým portálom na južnej strane. Barokové presbytérium so segmentovým uzáverom bolo pristavané v 18. storočí, pričom boli zasadené i barokové okná, upravená veža a celá stavba prefasádovaná.  Nad vchodom vo veži je výklenok so sochou sv. Jána Nepomuckého z polovice 18. st. V susedstve kostola stojí aj budova fary, kamenný kríž a tiež novodobá socha sv. Trojice z r. 2000.

  • HARMINC, Ivan (et. al.). Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava, 1969, s. 109.

Kostol vo Veľkých Zlievcach

Predchodca dnešného kostola sa spomína už v listine z r. 1265, kedy sa územie kostola sv. Mikuláša stalo predmetom sporu medzi miestnou šľachtou a ostrihomským arcibiskupstvom, ktorému kostol napokon pripadol. Spomína sa aj v súpise pápežských desiatkov z obdobia 1332-1337, kedy tu bol kňazom istý Sanctus.

Kostol vo Veľkých Zlievcach

Existencia starého kostola je doložená aj archeologickým prieskumom, ktorý identifikoval pozostatky jednoloďovej stavby s polygonálnym presbytériom a sakristiou, orientovanej kolmo na dnešný kostol, a vyhotovenej v dvoch stavebných etapách. Rámcové archeologické datovanie bolo stanovené na dobu 13. až 15. storočia, ale už spomínané písomné pramene potvrdzujú spodnú hranicu tohto rozsahu.

Terajší kamenný kostol, zasvätený sv. Mikulášovi, bol postavený v dobe tureckej okupácie v r. 1667. V r. 1674 tu vrchný novohradský kanonik Juraj Slegner vykonal cirkevnú vizitáciu, v protokole ktorej sa uvádza existencia samostatnej zvonice s dvomi zvonmi. V r. 1750 bol kostol prestavaný v neskorobarokovom slohu, pričom bola pristavaná veža, vysoká až 50 metrov. Tunajší farský kostol vo svojich Notíciach spomína aj Matej Bel. V krypte pod kostolom bol v r. 1807 pochovaný gróf František Balaša, strážca uhorskej koruny a chorvátsko-dalmátsko-slavónsky bán. Veža kostola bola zbúraná po 2. sv. vojne.

  

Ide o jednoloďový centrálny priestor, stereometricky komponovaný, bez dôrazu na samostatné presbytérium. Loďový priestor má pruské klenby dosadajúce do vykrojených pilierov triumfálneho oblúka a chóru. Fasáda členená lizénami, pod náterom sú barokové fresky. V interiéri sa nachádza hlavný oltár so samostatne stojacou menzou a rokokovým obrazom sv. Mikuláša z druhej tretiny 18. storočia. Je tu aj klasicistická kamenná krstiteľnica, socha svätice a rokokový svietnik, všetko z druhej polovice 18. storočia.

  • HARMINC, Ivan (et. al.). Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava, 1969, s. 388.
  • HRAŠKOVÁ, Erika. Zaniknutá sakrálna stavba vo Veľkých Zlievcach. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku, 2001, s. 67-68. Online

TZT Zabry-Trúbiaci kameň

Žltá turistická značená trasa (TZT) zo suchánskych lazov Zabry k Trúbiacemu kameňu dobre reprezentuje symboliku žltej značky, ktorá sa zväčša používa len pre krátke spojnice. V tomto prípade však nejde o spojenie medzi dvoma TZT, ale len značenú prístupovú cestu k miestnej atrakcii.

Zámerom tejto spojnice bolo pravdepodobne vyznačenie trasy k Trúbiacemu kameňu pre motorizovaných návštevníkov, ktorí sa môžu nechať zlákať upútavkami, osadenými popri málo frekventovanej, ale nedávno rekonštruovanej ceste z Čeboviec do Litavy a na Sucháň. Z hlavnej cesty potom vedie úzka jednosmerná asfaltová cestička popri niekoľkých lazníckych obydliach v časti Zabry, a končí na akomsi kruhovom priestore, kde sa autá môžu otočiť, prípadne aj krátkodobo zaparkovať. Peší turista sem asi často nezablúdi, keďže jediný použiteľný prístup je po pomerne fádnej a dlhej asfaltovej ceste zo Sucháňa, ktorá bude len ťažko konkurovať ľahšie prechodnej zelenej značke, totožnej s náučným chodníkom.

Samotná žltá značka začína práve na spomenutom kruhovom priestore, kde je aj akýsi drevený prístrešok, ktorý sa prípadne dá využiť ako úkryt pred búrkou. Odtiaľto smerovník ukazuje do hustého porastu, avšak v skutočnosti je hneď po vstupe na trasu chodník široký a ľahko prechodný. Jednoduchá je aj orientácia, len hneď v prvej časti si treba všimnúť odbočku doľava, ktorá je vyznačená smerovníkom. Ďalej je už cesta zrejmá, a nie je nutné ani sledovať pásové značenie, ktoré je však použité tiež. Chodník je typovo prakticky rovnaký ako zelená značka zo Sucháňa – široká cesta, pomaly klesajúca cez presvetlený les, hoci sklon je tu prudší. Obe trasy sa potom spájajú tesne pred infopanelom pri Trúbiacom kameni.

Krátka trasa nie je až na niekoľko informačných panelov nijako zvlášť zaujímavá, ale aj tak nie je na škodu prejsť si ju aspoň raz, keďže v okrese veľa značených trás nie je. Tí, čo prídu autom na Zabry, si ju určite prejdu hneď dvakrát, pretože alternatívny návrat k východziemu bodu nejestvuje.

NCH Sucháň

IMG_0044

Najsevernejšie položený náučný chodník v okrese je orientačne asi najjednoduchší, ťažšie je to však s prístupom k nemu, keďže do obce Sucháň už autobusy zachádzajú len zriedka. Dĺžka chodníka je 6 kilometrov, voľným tempom sa dá prejsť asi za 2 hodiny. Nie je celkom zrejmé, kde chodník začína – prvý náučný panel je pri dome ľudového bývania na hornom konci obce, turistické značenie ale začína až na dolnom konci za poslednými domami, kde hlavná asfaltová cesta vedie do kopca v smere na Čebovce, a náučný chodník sa odpája na nespevnenú cestu doľava.

IMG_6308_tagged

Tá veľmi rýchlo nadobudne charakter širokej lesnej cesty, ktorá po väčšinu svojej dĺžky jemne klesá. Väčšina trasy chodníka teda vedie lesom bez výhľadov, ale ide o pomerne riedku a dobre presvetlenú mladinu, ktorá umožňuje pohľady hlboko do porastu a okolitých roklín, takže cesta nenudí. Naviac je doplnená množstvom náučných panelov, ktoré podávajú informácie o okolitých zaujímavostiach, hoci vo väčšine prípadov ide o legendy z ľudovej tradície – za všetky prípady napr. panel s názvom “Kde Paľa zabili”.

IMG_0054

Až zhruba po hodine chôdze prichádza prvý a jediný (relatívne krátky) úsek mimo lesného porastu v hlbokej a úzkej doline Svíbí. Tu stojí smerovník a odtiaľto vedie významová jednosmerná odbočka k malým pseudokrasovým jaskyniam (cca. 15 minút jedným smerom). Pokračovanie po hlavnej trase vedie opäť lesom k  najnižšie položenému bodu trasy – smerovníku Krížne cesty – kde sa pri vodárenskej stanici spája s úzkou asfaltovou cestou, vedúcou do H. Plachtiniec. Odtiaľ začína opäť mierne stúpanie na krátkom úseku k poslednej zastávke – Trúbiacemu kameňu, pod ktorým sa nachádza aj jednoduché táborisko a chatrný prístrešok.

IMG_6345_tagged

Treba tiež myslieť na to, kam sa vybrať po ukončení trasy, keďže tá končí prakticky uprostred ničoho. V prípade peších turistov je asi najlepšou a najkratšou alternatívou návrat na Krížne cesty, a sledovanie asfaltovej cesty do H. Plachtiniec, odkiaľ odchádzajú autobusy (pozor na víkendy, kedy nejde nič!). Tí s lepšou kondíciou a dostatkom času môžu pokračovať po zrušenej zelenej turistickej značke na Španí laz, a odtiaľ do Príbeliec, prípadne Čeboviec, odkiaľ chodia autobusy aj cez víkendy. Prístup autom je obmedzený na Sucháň, prípadne H. Plachtince – spomenutá cesta k vodárenskej stanici je osadená závorou.

IMG_0046

Ako sme už spomenuli, trasa je orientačne jednoduchá a vhodná aj pre turistického začiatočníka. Doporučujú sa však skôr pevné topánky, hlavne v prípade mokrejšieho obdobia, kedy sa krížom cez trasu zvyknú vytvárať malé potôčky. Pevná obuv je tiež nutná pri krátkom, ale mimoriadne strmom výstupe k Trúbiacemu kameňu, ktorý svojim sklonom a kamenistým podkladom evokuje skôr horolezecký terén. Hoci je trasa bez výhľadov, nedá sa považovať za nudnú, pretože terén je dostatočne pestrý a les má svoj život, ktorý je možné pozorovať. Vhodným časom na návštevu môžu byť práve horúce letá, kedy les poskytuje príjemný chládok, a vďaka jeho svetlosti a vyššej nadmorskej výške je tu aj pomerne málo otravného hmyzu.

IMG_6315_tagged