TZT Opava – Opavská hora

Najnovšou turistickou trasou v okrese je žltá značka z obce Opava k už pomerne známej turistickej atrakcii, ktorou je rozhľadňa na Opavskej hore. Značka bola vyznačená v r. 2015. Začína pri autobusovej zastávke na okraji hlavnej cesty  V. Krtíš- Plášťovce, ktorá je v nadmorskej výške 394m, a končí pri rozhľadni vo výške 577m. Turistické rázcestníky udávajú čas potrebný na prekonanie trasy v rozsahu 30 (pri zostupe) až 40 minút (pri výstupe).

 

Od autobusovej zastávky sa ide po miestnej asfaltovej komunikácii popri malej vodnej nádrží, a cez zanedbaný bývalý poľnohospodársky areál, ktorý dnes slúži ako motokrosová či rally trať. Už aj odtiaľto sa naskytajú celkom pekné výhľady na východ, predovšetkým na neďalekú prírodnú dominantu – Kosihovský kamenný vrch. Asfaltová cesta končí tesne pod hranicou lesa, a na ňu nadväzuje široká lesná cesta, ktorá spočiatku mierne stúpa pomerne svetlým lesom. Okrem žltého značenia je možné na stromoch vidieť aj kovové tabule s modrými pásmi či šípkami, ktoré sú pravdepodobne predchodcami oficiálnej značky, a je tak možné sa riadiť aj podľa nich. Nebezpečie zablúdenia ale prakticky neexistuje, a trasa je na orientáciu jednoduchá.

Iné je to s fyzickou náročnosťou druhej polovice trasy. Na konci širokej lesnej cesty, kde je okrem smerových šípok na strome aj tabuľa s údajom “1,2 km”, sa trasa zužuje, a prakticky až takmer k vrcholu vedie len akási “jednosmerka”, kde môžu mať problém vyhnúť sa jeden druhému aj dvaja chodci. Naviac ide o aj v priemere dosť strmý úsek, s niektorými krátkymi extra strmými výšvihmi. Trasa je to ale zaujímavá, hlavne vďaka miestami dostupným širokým výhľadom na juh, ktoré sú akýmsi predkrmom pred výhľadmi z rozhľadne. Pred vrcholom je ešte krátka široká serpentína, kde sa značenie môže stratiť, ale keďže je vrchol už na dohľad, je k nemu prípade možné prejsť aj mimo trasy medzi stromami.

Vcelku sa dá trasa považovať za vydarenú, a to i napriek tomu, že ide v skutočnosti len spojnicu a prístupovú cestu k rozhľadni. Je ale omnoho náročnejšia, a o nič kratšia ani orientačne ľahšia ako neoficiálna cesta od ďalšej, vyššie položenej zastávky Opava-Pahorok. Tá sa naviac dá čiastočne absolvovať aj autom či iným dopravným prostriedkom, a tak je asi vhodnejšia pre príležitostných návštevníkov. Vzhľadom na niektoré veľmi strmé úseky by sme tiež zrejme nedoporučovali absolvovať zostup po žltej značke po dažďoch či v blatistom teréne. Ako alternatíva výstupovej trasy je to však dobrá a zaujímavá voľba pre skúsenejších turistov.

TZT Hrušov-Čabraď

Ranný Hrušov z pasienkov nad lomom

Turistická značená trasa z dediny Hrušov na hrad Čabraď patrí medzi stredne dlhé a stredne náročné trasy, čo sa odráža aj v jej farebnom značení modrým pruhom. Túra má dĺžku cca. 12-13 kilometrov a len minimálne prevýšenia, hoci turista môže mať pocit neustáleho stúpania a klesania. Jej trasa je totožná s trasou jediného zachovaného organizovaného turistického pochodu v rámci okresu – Turistického pochodu vďaky, každoročne organizovaného KST Hrušov.

Z Prášneho vrchu

Úvod trasy je tiež čiastočne zhodný s trasou miestneho náučného chodníka. Obe začínajú v centre obce pri autobusovej zastávke v blízkosti obecného úradu. Po prekročení hlavnej cesty ide trasa nadol do dediny po chodníkoch a miestnych komunikáciách, a ďalej už len stúpa, točiac sa v menších serpentínach. Popri ľudovom dome pokračuje cestou smerom k rómskej osade, avšak ešte pred ňou je asfaltová odbočka k starému lomu, ktorou sa treba vydať. Popri lome potom vedie kovové schodisko k trávnatej cestičke cez pasienky popri usadlostiach, stále stúpajúc ku prícestnej kaplnke pri hlavnej ceste z dediny, ktorej malú časť treba tiež absolvovať. Hneď za prvým rodinným domom na pravej strane je však odbočka do prudkého kopca, ktorá vedie až k rázcestiu pod miestnou kalváriou (tá je mimo oficiálnej trasy tejto značky).

Inverzia nad Ipeľskou kotlinou

Trasa ďalej pokračuje k miestnej šotolinovej komunikácii, a odtiaľ popri plote fotovoltaickej elektrárne cez malé sedlo k najvyššiemu bodu trasy – Prášnemu vrchu (513m) – na ktorého vrchole je nefunkčná rozhľadňa. Tu sa končí aj súbeh s náučným chodníkom, a začínajú menšie problémy s hľadaním značenia. Z vrcholu kopca treba pokračovať na sever na okraj lúky a lesa, skrz ktorý sa ide strmo nadol na západ do ďalšieho malého sedla, a odtiaľ na hlavnú cestu. Po hlavnej ceste sa ide až k smerovníku pri autobusovej zastávke Krížne cesty, kde sa trasa odpája. Donedávna bola ďalej vedená vyjazdenou cestou naľavo od akéhosi skladu slamy cez vrchol blízkeho kopca, avšak pri našej poslednej návšteve (jeseň 2014) bola zostupová trasa z tohto kopca oplotená, a tak je asi istejšie od zastávky pokračovať šotolinovou cestou vpravo popod kopec.

Lazy Poloveň

Ďalší pozor si kvôli slabému značeniu treba dať aj v tejto časti. Pokračovanie vpravo za prvou skupinou domov je bezproblémové, ale nasledujúce odbočenie vľavo za druhou a poslednou skupinou domov sme vizuálne nelokalizovali. Tu sa opäť cez malé sedlo prechádza na miestnu štrkovú komunikáciu na náprotivnom svahu pri miestnej časti Poloveň, ktorá opäť vedie k hlavnej ceste z dediny, avšak ju len križuje, a paralelnou lesnou cestou pokračuje k štátnej ceste I/75 do Plášťoviec. Pri smerovníku Cerina (440m) križuje aj túto, a vchádza na uzavretú lesnú asfaltovú komunikáciu. Hladký asfaltový úsek pokračuje prakticky až k hranici okresov VK a Krupina, kde sa v blízkosti pomníka partizánom nachádza aj drevený turistický prístrešok. Z asfaltovej cesty, ktorá vedie do doliny, sa tu potom odpája široká lesná cesta, ktorá postupne mierne klesá. Z nej nie sú prakticky žiadne možnosti odbočiť, a tak je orientácia až po hrad Čabraď bezproblémová aj napriek tomu, že z tejto časti trasy nie sú žiadne výhľady.

Prístrešok pri pomníku

Z hradu je potom možnosť pokračovať po ďalšej modrej značke, ktorá vedie až do Krupiny. Najbližšia autobusová zastávka je potom v obci Čabradský Vrbovok, avšak do obcí nášho okresu odtiaľ nechodí nič. Alternatívou je potom návrat po paralelnej lesnej ceste, na ktorú sa z dediny pod hradom dá dostať sledovaním toku rieky Litava v protiprúdnom smere, a následnom odbočení doprava. Po dlhom stúpaní táto cestička vyústi na hlavnej ceste do Pláštoviec, priamo pri zastávke “Čelovce, Dubov diel”, odkiaľ už (hoci zriedka) idú autobusy aj do V. Krtíša.

Klesanie k hradu Čabraď

Na záver treba povedať, že táto trasa je krajinársky veľmi zaujímavá, hoci mnohých turistov môžu demotivovať asfaltové úseky. Pekné výhľady sú hlavne z hrušovskej kalvárie a Prášneho vrchu, avšak najzaujímavejší je samozrejme cieľový bod – hrad Čabraď, rovnako ako zvyšky dediny pod ním (vrátane spustnutej kaplnky). Prameň na trase nie je, prístrešok je zhruba v jej polovici. Vzhľadom na izolovanosť hradu je potrebné ponechať si sily na návrat jedným alebo druhým smerom.

Výhľad z hradu do doliny Litavy

• Mapa trasy
• Výškový profil a ďalšie údaje trasy

NCH Sucháň

Najsevernejšie položený náučný chodník v okrese je orientačne asi najjednoduchší, ťažšie je to však s prístupom k nemu, keďže do obce Sucháň už autobusy zachádzajú len zriedka. Dĺžka chodníka je 6 kilometrov, voľným tempom sa dá prejsť asi za 2 hodiny. Nie je celkom zrejmé, kde chodník začína – prvý náučný panel je pri dome ľudového bývania na hornom konci obce, turistické značenie ale začína až na dolnom konci za poslednými domami, kde hlavná asfaltová cesta vedie do kopca v smere na Čebovce, a náučný chodník sa odpája na nespevnenú cestu doľava.

Tá veľmi rýchlo nadobudne charakter širokej lesnej cesty, ktorá po väčšinu svojej dĺžky jemne klesá. Väčšina trasy chodníka teda vedie lesom bez výhľadov, ale ide o pomerne riedku a dobre presvetlenú mladinu, ktorá umožňuje pohľady hlboko do porastu a okolitých roklín, takže cesta nenudí. Naviac je doplnená množstvom náučných panelov, ktoré podávajú informácie o okolitých zaujímavostiach, hoci vo väčšine prípadov ide o legendy z ľudovej tradície – za všetky prípady napr. panel s názvom “Kde Paľa zabili”.

Až zhruba po hodine chôdze prichádza prvý a jediný (relatívne krátky) úsek mimo lesného porastu v hlbokej a úzkej doline Svíbí. Tu stojí smerovník a odtiaľto vedie významová jednosmerná odbočka k malým pseudokrasovým jaskyniam (cca. 15 minút jedným smerom). Pokračovanie po hlavnej trase vedie opäť lesom k  najnižšie položenému bodu trasy – smerovníku Krížne cesty – kde sa pri vodárenskej stanici spája s úzkou asfaltovou cestou, vedúcou do H. Plachtiniec. Odtiaľ začína opäť mierne stúpanie na krátkom úseku k poslednej zastávke – Trúbiacemu kameňu, pod ktorým sa nachádza aj jednoduché táborisko a chatrný prístrešok.

Treba tiež myslieť na to, kam sa vybrať po ukončení trasy, keďže tá končí prakticky uprostred ničoho. V prípade peších turistov je asi najlepšou a najkratšou alternatívou návrat na Krížne cesty, a sledovanie asfaltovej cesty do H. Plachtiniec, odkiaľ odchádzajú autobusy (pozor na víkendy, kedy nejde nič!). Tí s lepšou kondíciou a dostatkom času môžu pokračovať po zrušenej zelenej turistickej značke na Španí laz, a odtiaľ do Príbeliec, prípadne Čeboviec, odkiaľ chodia autobusy aj cez víkendy. Prístup autom je obmedzený na Sucháň, prípadne H. Plachtince – spomenutá cesta k vodárenskej stanici je osadená závorou.

Ako sme už spomenuli, trasa je orientačne jednoduchá a vhodná aj pre turistického začiatočníka. Doporučujú sa však skôr pevné topánky, hlavne v prípade mokrejšieho obdobia, kedy sa krížom cez trasu zvyknú vytvárať malé potôčky. Pevná obuv je tiež nutná pri krátkom, ale mimoriadne strmom výstupe k Trúbiacemu kameňu, ktorý svojim sklonom a kamenistým podkladom evokuje skôr horolezecký terén. Hoci je trasa bez výhľadov, nedá sa považovať za nudnú, pretože terén je dostatočne pestrý a les má svoj život, ktorý je možné pozorovať. Vhodným časom na návštevu môžu byť práve horúce letá, kedy les poskytuje príjemný chládok, a vďaka jeho svetlosti a vyššej nadmorskej výške je tu aj pomerne málo otravného hmyzu.

• Mapa chodníka
• Náučné chodníky Slovenska

NCH Poiplie

Jediný náučný chodník v okrese, ktorého trasa vedie prevažne po rovine, spája niekoľko maloplošných chránených území v povodí Ipľa. Ide prevažne o územia mokraďového typu, ktoré spolu tvoria chránenú oblasť nadnárodného významu pod záštitou  Ramsarského dohovoru. Chodník má dĺžku 14,5 kilometra a vedie prevažne poľnými cestami po okraji močaristých území. Trasa je lineárna (okrem jednej odbočky) a  vedie zo Šiah okolo obce Tešmák až do Ipeľského Predmostia.

Problémom chodníka je však tak priechodnosť niektorých úsekov, ktorá je podmienená zrážkami a stavom vody, ako aj pomerne riedke a občas zmätočné značenie. Nie je úplne zrejmé ani to, kde presne chodník začína – pri našich dvoch návštevách (2012, 2015) sme priamo v Šahách žiadny úvodný panel nenašli. Propagačné materiály správcu chodníka tvrdia, že zo Šiah treba nastúpiť na protipovodňovú hrádzu za mestom, ku ktorej sa z autobusovej stanice dostaneme sledovaním hlavnej cesty smerom na V. Krtíš. Táto časť je síce bez značenia, ale orientačne bez problémov – priebeh hrádze je viditeľný na stovky metrov dopredu.

Prvý rázcestník je takmer na konci hrádze pri betónovej lávke, po prekročení ktorej sa dostávame na lúky okolo Tešmáku. Chodník tu kopíruje ohyb Ipľa a značenie formou rázcestníkov je veľmi dobré, aj keď po udaní prvotného smeru je trasa očividná. Smerovník pri druhej zastávke Martonka ponúka dve alternatívy – odbočka doprava smerom na Tešmácku mokraď bola v čase našej návštevy aj napriek dlhšiemu suchému obdobiu nepriechodná, a tak sme volili smer po okraji dediny Tešmák. Aj okolie pri informačnej tabuli Tešmácka mokraď bolo zčasti zaliate vodou, dokonca bolo nutné hľadať prechod cez plytký potok, ktorý sa tu vytvoril. Ďalší priebeh je bez značenia, avšak jediná poľná cesta medzi poľom a riekou nedovoľuje zablúdiť.

Od panela Surdocké lúky je už nutné vyjsť na hlavnú cestu. Presne na hranici krajov (NR a BB) je návštevnícke centrum správcu chodníka, avšak pri našich návštevách bolo zavreté. O niečo ďalej je jednosmerná odbočka k výhľadovej veži na Vrabčej hore. Pri pokračovaní po hlavnej ceste nasleduje nenápadná odbočka k lokalite Ryžovisko. Odtiaľto je už vytýčená trasa problematická – mapy v propagačných materiáloch i v teréne sa vzácne zhodujú, že je potrebné ísť popri výraznej stromovej aleji, ktorá lokalitu pretína, k altánkom na pozorovanie vtáctva, avšak toto je možné azda len v gumákoch, keďže aj za veľkého sucha je táto lokalita viditeľne podmočená. Nezostáva tak nič iné, len opätovný návrat na hlavnú cestu.

Aj snaha naviazať na chodník na konci Ryžoviska sa stretáva s problémami. Smerovník ku chodníku, kde by mal byť výstup z vynechanej trasy, ukazuje do hustého krovia. Pokračovanie trasy smerom na Cúdenický močiar zasa vedie na pomedzie poľa a močiara – z jednej strany oráčina, z druhej premočený trávnik, bez akéhokoľvek chodníka, a tak je opäť nutné vyjsť na hlavnú cestu. Posledný pokus vrátiť sa na trasu je pri odbočke k panelu č. 6, od ktorého by mala viesť poľná cesta priamo do Ip. Predmostia, avšak v teréne sme ju neobjavili a naznačený smer viedol znova len do podmáčaného terénu. Z obce Ip. Predmostie ešte vedie krátky okruh smerom k družstvu a okolo lokality Ipeľské hony, za ktorou pretína hlavnú cestu a otáča sa späť do obce. Prvú polovicu sme prešli už v r. 2012, na tú druhú sme rezignovali, pretože už na pohľad vedie hustým a neprehľadným porastom.

Záverom tak treba konštatovať, že hoci je samotná trasa zaujímava, jej správa je zanedbaná. Prvá časť trasy v okrese Levice je zväčša priechodná a pomerne dobre značená, ale časť nachádzajúca sa v okrese VK je v naznačenom priebehu prakticky neprechodná. Informačné panely síce uvádzajú, že vzhľadom na stav vody sa priebeh trasy môže meniť a treba sledovať značenie; aj to málo smerovníkov, na ktoré možno natrafiť, však žiadne alternatívy neposkytuje. Od panelu č. 4 je tak prakticky jediným riešením ísť po hlavnej ceste až do Ip. Predmostia, z ktorej je síce celý areál pozorovateľný, ale trasa po asfalte je fádna a vzhľadom na frekvenciu nákladnej dopravy miestami aj nebezpečná.

• Oficiálna stránka správcu chodníka
• Propagačná brožúra (PDF)
• Profil na stránke Náučné chodníky.sk

NCH Stráž

Úvodný panel NCH

Náučný chodník na vrchol kopca Stráž nad Vinicou patrí medzi najnovšie projekty tohto druhu v rámci okresu. Jeho hlavný okruh má dľžku 7,3 km, prevýšenie asi 200 m, 8 zastávok a v pokľudnom tempe sa dá zvládnuť za 3 až 4 hodiny.

Panely a smerovníky

Oficiálny začiatok v podobe úvodného panelu sa nachádza pri miestnom ľudovom dome (vidieckom múzeu), ku ktorému však z centra obce (autobusovej zastávky) nevedie žiadne značenie. Orientácia je ale jednoduchá, ak už viete, ktorým smerom sa dať – stačí sledovať hlavnú cestu smerom na Hrušov. Mapa trasy, ktorú obsahuje úvodný panel, je síce bez legendy, ale v podstate stačí pokračovať po hlavnej ceste, a za cintorínom odbočiť doprava. Od neďalekého panelu č. 1 už začína kvalitné pásove značenie, kombinované s vkusnými drevenými vyrezávanými tabuľami na dôležitejších miestach.

Len niekoľko metrov za panelom č. 1 je bod, kde sa okruh spája, a kde je možné vybrať si smer trasy. Značnie sa zdá byť skôr prispôsobené logickejšiemu postupu v smere hodinových ručičiek, čo je asi lepšia voľba v prípade prvej návštevy. Trasa pozvoľna, ale vytrvalo stúpa pomedzi pivničné domčeky vo viničnej oblasti až k okraju lesa, ktorým väčšina trasy vedie. Nasleduje panel č. 2, čo je krátka významová odbočka k Žabiemu prameňu, ktorý napája malé močaristé jazierko.

Výhľad od vyhliadkovej veže

Trasa naďalej stúpa k tretej zastávke, miestnemu kameňolomu. Nasleduje krátky, ale veľmi strmý úsek k rázcestníku, a odtiaľ ešte kratší a strmejší chodník ku krížu sv. Heleny nad kameňolomom, ktorý je zároveň prvým vyhliadkovým miestom. Výhľad je obmedzený na juhovýchod (Vinica) a severozápad (Hrušov). Ďalšia odbočka za rozcestníkom smeruje k drevenej vyhliadkovej veži, pod ktorou sú jaskyne, a po stranách od veže sú chodníčky k prirodzeným vyhliadkam zo skalnatých brál. Po návrate na hlavnú trasu chodník pokračuje k močaristému jazierku Porga,  odkiaľ už začína klesať späť do dediny. Na zostupovej trase sú ešte dve zastávky – prameň Biela studňa a socha sv. Urbana, patróna viníc.

Vrcholový bod pri jazierku Porga

Plusom tohto náučného chodníka sú predovšetkým odpočívadlá na každej zastávke, vrátane hojdačiek či preliezačiek pre deti na niektorých z nich. V porovnaní s inými NCH v okrese ide až o luxusnú trasu, vrátane veľkých informačných tabúľ v dvoch jazykoch (slov. a maď.), ale možno je to dané tým, že sa na jeho výstavbu použili prostriedky z eurofondov. Mínusom je hlavne slabá propagácia (obecná stránka neposkytuje žiadne informácie), a chýbajúce značenie z centra obce, čo môže byť problém pre nových návštevníkov. Inak ale ide o vydarený počin, a zaujímavú trasu s peknými miestami, ktoré sa oplatí navštíviť.

Vinice nad Vinicou

 

Ďalšie články:

• 2014-07-12 Náučný chodník Stráž vo Vinici (Blog.sme.sk)
• 2014-08-26 Žobrák vo Vinici je plný vôní zlatého moku (Pravda.sk)