TZT Hrušov-Čabraď

Ranný Hrušov z pasienkov nad lomom

Turistická značená trasa z dediny Hrušov na hrad Čabraď patrí medzi stredne dlhé a stredne náročné trasy, čo sa odráža aj v jej farebnom značení modrým pruhom. Túra má dĺžku cca. 12-13 kilometrov a len minimálne prevýšenia, hoci turista môže mať pocit neustáleho stúpania a klesania. Jej trasa je totožná s trasou jediného zachovaného organizovaného turistického pochodu v rámci okresu – Turistického pochodu vďaky, každoročne organizovaného KST Hrušov.

Z Prášneho vrchu

Úvod trasy je tiež čiastočne zhodný s trasou miestneho náučného chodníka. Obe začínajú v centre obce pri autobusovej zastávke v blízkosti obecného úradu. Po prekročení hlavnej cesty ide trasa nadol do dediny po chodníkoch a miestnych komunikáciách, a ďalej už len stúpa, točiac sa v menších serpentínach. Popri ľudovom dome pokračuje cestou smerom k rómskej osade, avšak ešte pred ňou je asfaltová odbočka k starému lomu, ktorou sa treba vydať. Popri lome potom vedie kovové schodisko k trávnatej cestičke cez pasienky popri usadlostiach, stále stúpajúc ku prícestnej kaplnke pri hlavnej ceste z dediny, ktorej malú časť treba tiež absolvovať. Hneď za prvým rodinným domom na pravej strane je však odbočka do prudkého kopca, ktorá vedie až k rázcestiu pod miestnou kalváriou (tá je mimo oficiálnej trasy tejto značky).

Inverzia nad Ipeľskou kotlinou

Trasa ďalej pokračuje k miestnej šotolinovej komunikácii, a odtiaľ popri plote fotovoltaickej elektrárne cez malé sedlo k najvyššiemu bodu trasy – Prášnemu vrchu (513m) – na ktorého vrchole je nefunkčná rozhľadňa. Tu sa končí aj súbeh s náučným chodníkom, a začínajú menšie problémy s hľadaním značenia. Z vrcholu kopca treba pokračovať na sever na okraj lúky a lesa, skrz ktorý sa ide strmo nadol na západ do ďalšieho malého sedla, a odtiaľ na hlavnú cestu. Po hlavnej ceste sa ide až k smerovníku pri autobusovej zastávke Krížne cesty, kde sa trasa odpája. Donedávna bola ďalej vedená vyjazdenou cestou naľavo od akéhosi skladu slamy cez vrchol blízkeho kopca, avšak pri našej poslednej návšteve (jeseň 2014) bola zostupová trasa z tohto kopca oplotená, a tak je asi istejšie od zastávky pokračovať šotolinovou cestou vpravo popod kopec.

Lazy Poloveň

Ďalší pozor si kvôli slabému značeniu treba dať aj v tejto časti. Pokračovanie vpravo za prvou skupinou domov je bezproblémové, ale nasledujúce odbočenie vľavo za druhou a poslednou skupinou domov sme vizuálne nelokalizovali. Tu sa opäť cez malé sedlo prechádza na miestnu štrkovú komunikáciu na náprotivnom svahu pri miestnej časti Poloveň, ktorá opäť vedie k hlavnej ceste z dediny, avšak ju len križuje, a paralelnou lesnou cestou pokračuje k štátnej ceste I/75 do Plášťoviec. Pri smerovníku Cerina (440m) križuje aj túto, a vchádza na uzavretú lesnú asfaltovú komunikáciu. Hladký asfaltový úsek pokračuje prakticky až k hranici okresov VK a Krupina, kde sa v blízkosti pomníka partizánom nachádza aj drevený turistický prístrešok. Z asfaltovej cesty, ktorá vedie do doliny, sa tu potom odpája široká lesná cesta, ktorá postupne mierne klesá. Z nej nie sú prakticky žiadne možnosti odbočiť, a tak je orientácia až po hrad Čabraď bezproblémová aj napriek tomu, že z tejto časti trasy nie sú žiadne výhľady.

Prístrešok pri pomníku

Z hradu je potom možnosť pokračovať po ďalšej modrej značke, ktorá vedie až do Krupiny. Najbližšia autobusová zastávka je potom v obci Čabradský Vrbovok, avšak do obcí nášho okresu odtiaľ nechodí nič. Alternatívou je potom návrat po paralelnej lesnej ceste, na ktorú sa z dediny pod hradom dá dostať sledovaním toku rieky Litava v protiprúdnom smere, a následnom odbočení doprava. Po dlhom stúpaní táto cestička vyústi na hlavnej ceste do Pláštoviec, priamo pri zastávke “Čelovce, Dubov diel”, odkiaľ už (hoci zriedka) idú autobusy aj do V. Krtíša.

Klesanie k hradu Čabraď

Na záver treba povedať, že táto trasa je krajinársky veľmi zaujímavá, hoci mnohých turistov môžu demotivovať asfaltové úseky. Pekné výhľady sú hlavne z hrušovskej kalvárie a Prášneho vrchu, avšak najzaujímavejší je samozrejme cieľový bod – hrad Čabraď, rovnako ako zvyšky dediny pod ním (vrátane spustnutej kaplnky). Prameň na trase nie je, prístrešok je zhruba v jej polovici. Vzhľadom na izolovanosť hradu je potrebné ponechať si sily na návrat jedným alebo druhým smerom.

Výhľad z hradu do doliny Litavy

• Mapa trasy
• Výškový profil a ďalšie údaje trasy

Rozhľadne

Okrem prirodzených vyhliadkových bodov, akým je v našom okrese napríklad Kosihovský kamenný vrch, sa ako turistické lákadlo využívajú aj umelé konštrukcie – rozhľadne. Tie staršie sa stavali svojpomocne, s prispením obce a miestnych aktivistov, ale v poslednej dobe badať nárast stavby rozhľadní za peniaze z (euro)fondov, čo je aj prípad dvoch zatiaľ najnovších rozhľadní v okrese VK. Spolu sú zatiaľ na území okresu 4 rozhľadne, ktoré si predstavíme:

Hrušov – najstaršia rozhľadna v okrese bola postavená ešte v r. 1998 z iniciatívy miestneho odboru KST. Jednoduchá drevená stavba, ktorá pripomína poľovnícky posed, stojí na vrchole Prášneho vrchu (513 m n.m.), a jej vyhliadková plošina je vo výške asi 5m nad úrovňou terénu. Rozhľadna je však zhruba od r. 2012 znefunkčnená (chýbajúci rebrík ku plošine), a je otázne, či ešte niekedy bude nejakým spôsobom obnovená. Na druhej strane možno povedať, že Prášny vrch je viac-menej prirodzeným vyhliadkovým bodom  (až na malé časti zarastené krovinami), a existencia funkčnej rozhľadne tak nie je nutnosťou.

Výhľad je takmer kruhový (okrem úzkych pásov na severovýchode a juhu), aj keď bez veže je nutné sa presúvať medzi výhľadovými pozíciami. Okrem maďarských vrchov, ktoré sú viditeľné aj z ďalších troch rozhľadní, zaujme najmä pohľad na severozápad a západ, kde okrem pohorí Tríbeč, Inovec a Vtáčnik je možné dovidieť až na 150 km vzdialené Malé Karpaty (Čertov vrch), a čiastočne aj na Nízke Tatry (Rakytov). Grafické znázornenie je tu.

Ipeľské Predmostie – neďaleko časti Ryžovisko sa na kopci s názvom Vrabčia hora (311 m n.m.) nachádza jednoduchá, asi 5m vysoká drevená rozhľadna. Vybudovaná bola v r. 2010 aktivistami Ipeľskej únie ako súčasť náučného chodníka Poiplie, a poskytuje výhľad predovšetkým na záplavové územia medzi Ip. Predmostím a Tešmakom, ktoré boli vyhlásené za Ramsarské lokality.

Výhľad z veže je pomerne široký (cca. 160 stupňov), a obsahuje prakticky celú Ipeľskú kotlinu, na juhu ukončenú hradbou maďarských pohorí, od Bükku až po Börzsöny. Za ideálneho počasia je dohľad až do vzdialenosti 100 km. Grafické znázornenie je tu.

Vinica – drevená rozhľadňa na úpätí kopca Stráž (396 m n.m.) bola postavená v r. 2013 ako súčasť náučného chodníka Stráž, vybudovaného z eurofondov. Paradoxne nestojí na najvyššom bode kopca, ale vyčnieva z okraja zrázu na jeho južnom úpätí, a tak je jedinou v okolí, na ktorej vrcholovú plošinu sa nestúpa, ale klesá. A aj keď okolité skalné bralá poskytujú úplne rovnakú vyhliadku, veža zároveň umožňuje prístup k jaskynným útvarom pod ňou, takže svoje opodstatnenie určite má. Podobná, ale z juhu vegetáciou značne obmedzená prirodzená vyhliadka je aj od neďalekého kríža sv. Heleny. Výhľadový obsah je prakticky totožný s predchádzajúcou rozhľadňou, azda len z o niečo väčšej výšky – grafické znázornenie výhľadu je tu.

Opava  – najnovší a najimpozantnejší prírastok do kolekcie rozhľadní v našom okrese je masívna, viac ako 20 metrov vysoká šesťposchodová drevená veža na kopci Opavská hora (577 m n.m.), financovaná z regionálnych grantov. Dokončená bola koncom r. 2014, ale aj keď je v čase písania tohto článku (marec 2015) voľne prístupná, oficiálne otvorenie ešte neprebehlo. Nie je tak ani jasné, ktorá z viacerých možných prístupových ciest bude odporúčaná – podľa informácií Sme.sk však obec pripravuje aj náučný chodník.

Výhľad z najvyšších poschodí je dokonale kruhový, keďže vrchol veže sa nachádza vysoko nad okolitou vegetáciou. Od východu až po juhozápad vidieť za dobrej viditeľnosti prakticky všetky maďarské pohoria, od Bukových vrchov (Bükk), cez Mátru, Cserhát až po Pilišské vrchy nad Ostrihomom. Od juhozápadu potom nasledujú slovenské kopce – cez Chrbát pri Hurbanove k nitrianskemu Zoboru, V. Inovcu, Sitnu, Vtáčniku, ďalej cez Smrekov a Rakytov v N. Tatrách až k V. Tatrám, z ktorých je možné za ideálnych podmienok vidieť všetky hlavné štíty (Gerlach, Lomnický, Kriváň), a o niečo východnejšie aj Kráľovu hoľu. Grafické znázornenie výhľadu nájdete tu.

Ešte je potrebné spomenúť projekt, o ktorom zatiaľ nemáme žiadne bližšie informácie – na stránkach SAŽP sa dá nájsť štúdia k výstavbe vyhliadkovej veže nad Čelovcami, vrátane detailných náčrtov. Podľa sprievodnej správy ešte nie je jasné, kde presne by mala stáť, a už vôbec nie je jasné, či alebo kedy sa tento projekt aj skutočne zrealizuje. V každom prípade by ďalšia vyhliadková veža v okrese určite nebola na škodu.

Jablanch

Spomína sa už v listine z r. 1285 pri delení majetkov Dersa a Demetria z rodu Hont-Poznan, kde Jablonch¹ pripadol Demetriovi a jeho panstvu na hrade Drégely. V neskorších odpisoch sa objavujú skomolené verzie názvu v podobách Japronch² či Japreowch³. Ešte v r. 1342, kedy kráľ odňal majetky hradu Litava Hont-Poznanovcom, sa uvádza ako Jablanch⁴, ale jej neskorší osud nie je známy. Takmer s určitosťou ide o toponymum totožné s dnešnou osadou Jablonec neďaleko Hrušova, ale lokalita pôvodnej dediny sa mohla líšiť.

Jablonec dnes

---

<sup>1. [MOL DL 41783]↩
2. [MOL DL 42494]↩
3. [MOL DL 43831]↩
4. [MOL DL 3469]↩</sup>

Kostol v Hrušove

Na brale nad dedinou stojí neskorobarokový rímskokatolícky kostol zasvätený Všetkým svätým, postavený v r. 1762 a viackrát obnovovaný. Naposledy sa v r. 2001-2002 rozšíril chór, vymenilo vežové schodište, skonštruovalo umelecké chórové zábradlie a obnovila krstiteľnica pochádzajúca z r. 1762.

Ide o jednoloďovú stavbu so segmentovým uzáverom, predstavanou vežou a malou sakristiou. Presbytérium zaklenené plackou, loď pruskou klenbou, sakristia korýtkovou lunetovou klenbou. Vonkajšia fasáda má lizénové rámovanie. V interiéri sa nachádza neskorobarokový hlavný oltár z r. 1765-1770 s volútovým nadstavcom, v strede s olejomaľbou Najsvätejšej Trojice, na nadstavci plastiky dvoch anjelov. Pozadie neoklasicistického bočného oltára Piety a Božského Srdca z prvej tretiny 19. storočia tvorí iluzívna mozaika. Samotný oltár je príkladom pilastrovej drevenej architektúry s meandrovými volútami a festónom. Nachádza sa tu aj baroková krstiteľnica z r. 1762, neskorobaroková kazateľnica z druhej polovice 18. st., a neskorobarokový zvon z 18. storočia. Všetky tieto súčasti interiéru sú zapísané do zoznamu kultúrnych pamiatok.

• HARMINC, Ivan (et. al.). Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava, 1967, s. 462.
  
• http://www.hrusov.estranky.cz/clanky/kultura/kostol-vsetkych-svatych.html

Ľudový dom v Hrušove

Ľudový dom č. 178 je zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok č. 11005/1-3. Objekt je situovaný do svahu, pozdĺžnou osou kolmo k ceste. Steny sú vymurované z lomového kameňa ukladaného na hlinenú maltu. Použitý kameň je pieskovec. Omietky na vonkajších a vnútorných múroch sú taktiež hlinené, ochránené vápenným náterom. Do domu sa vstupuje cez pitvor z murovanej podsteny, odkiaľ sú prístupné ostatné miestnosti: izba, čierna kuchyňa a komora. Dom má teda klasickú trojpriestorovú dispozíciu. Čierna kuchyňa je zaklenutá kamennou klenbou, zaústenou priamo do masívneho komína. V kuchyni sa varilo na otvorenom ohnisku – na murovanej ploche pred zakurovacím otvorom do chlebovej pece, ktorá stojí v prednej izbe.

Strecha je sedlová s dreveným vyrezávaným štítom a podlomenicou, vysunutá na zdobených drevených trámoch. V štíte je vyrezávaný kríž a dva výzorníky. Pôvodná strešná krytina bola slama. V 60. rokoch ju nahradila pálená škridľa, ktorá je na dome dodnes. Okná a dvere sú pôvodné, drevené a rezbársky zdobené. V nike medzi oknami prednej izby je soška Panny Márie. V podmaľovke prednej fasády sú vstupné dvere do pivnice, ktorá je vyhĺbená pod prednou izbou. Steny domu sa pravidelne počas sviatkov udržiavali vyspravovaním hlinenou mazaninou na podstení a nátermi vápnom. Za objektom je pivničný vchod vytesaný v tufopieskovcovom masíve. V predzáhradke je umiestnená ľudová plastika sv. Jána Nepomuckého, ochrancu pútnikov. Dom má všetky typické prvky hontianskej ľudovej architektúry 19. storočia.