Tag Archives: Modrý Kameň

Historický cintorín Balašovcov v Modrom Kameni

IMG_1929E
Celkový pohľad na cintorín

Relatívne novou turistickou atrakciou v okolí hradu Modrý Kameň sú upravené pozostatky cintorína členov rodu Balaša, ktoré sa nachádzajú v priestore medzi hradom a kostolom v blízkosti fary. Cintorín bol údajne po vojne vykradnutý, po ďalšie dlhé desaťročia zarastený krovinami, pričom jeho obnova sa začala až v r. 2010.

IMG_1933E
Informačná tabuľa

Náhrobné kamene patria členom rodu, ktorí tu žili v priebehu 19. storočia. Hlavná hrobka je prisudzovaná Alexandrovi Balašovi (1745-1832), a je na nej aj fragment rodového erbu s typickou býčou hlavou, drakom, polmesiacom a hviezdou (posledné dve časti sú aj na kameni jeho dcéry Alojzie). Ďalšie hroby a náhrobky patria jeho deťom, ktoré zomreli ako maloleté, a tiež príbuzným Alexandrovej tretej manželky Anny Kišovej z Lipovian, čo sa usudzuje podľa ešte čitateľných priezvísk na niektorých kameňoch. Zaujímavosťou je, že nápisy sú až v troch jazykoch – latinčine, maďarčine a slovenčine – čo svedčí o tom, že rodina aktívne používala všetky tri.

IMG_1943E
Centrálny náhrobok
IMG_1932E
Detail erbu na centrálnom náhrobku
IMG_1938E
Hrob Alojzie s prvkami erbu Balašovcov
IMG_1941E
Latinský nápis
IMG_1945E
Mramorový náhrobok
IMG_1947E
Slovenský nápis
Reklamy

Jaskyňa Židova diera

Židova dieraNachádza sa na južnom okraji Krupinskej planiny, na východnom svahu Ostrého vrchu (517 m), 500 m na juhozápad od osady Prša pri Modrom Kameni. Otvor s rozmermi 90 x 45 cm je v malej priehlbinke na svahu v nadmorskej výške 370 m, za ktorou sa nachádza zosunutý blok andezitových brekcií.

Za otvorom je 5 m hlboká studňa, cez ktorú sa medzi balvanmi dá dostať do trhlinovitých chodieb jaskyne. Táto pozostáva z dvoch pomerne priestranných rozsadlín paralelných s okrajom masívu, ktoré vytvorili sa zosuvom okrajového bloku andezitových brekcií. Jaskyňa teda reprezentuje typický rozsadlinový genetický typ. Hlavné rozsadliny križujú aj priečne šikmé poruchy, podľa ktorých poklesli niektoré andezitové bloky. Celá jaskyňa je vytvorená v andezitových brekciách s tufovo-lapilovým tmelom, ktoré pôvodne predstavovali horúce úlomkovité prúdy v strednom miocéne. K zosuvom okrajových blokov došlo až po zahĺbení doliny Krtíšskeho potoka koncom treťohôr alebo až v štvrtohorách.

Celková dĺžka jaskyne je 39 m, trhliny sú široké 1 až 3 m. Hĺbka priestorov je 13,5 m. Steny a dno jaskyne tvoria ostrohranné balvany a úlomky. Priestory sú bez akejkoľvek výzdoby a občas sa v nich vyskytujú netopiere.

K jaskyni sa viaže povesť, podľa ktorej tu lúpežníci prepadli Žida, obrali ho o tri grajciare a zhodili do jaskyne. Židova diera je síce neprístupná verejnosti, patrí však medzi najvýznamnejšie jaskyne Novohradu, najmä ako doklad svahovej modelácie Krupinskej planiny koncom treťohôr.

Kostol v Modrom Kameni

Dnešný neorománsky farský kostol sv. Antona Paduánskeho a fara v Modrom Kameni pochádzajú z novšej doby. Fara bola postavená v r. 1787 a kostol skoro o 100 rokov neskoršie – v r. 1879. Je to monumentálna jednoloďová stavba s presbytériom s polkruhovým uzáverom a päťpodlažnou západnou vežou. Loď je krytá dreveným stropom, presbytérium valenou klenbou a konchou. Fasáda je členená lizénami a oblúčikovým vlysom, v interiéri sú nástenné maľby.

V r. 1759 bola postavená a 24. augusta biskupom A. Révayom posvätená zámocká kaplnka, ktorá je zasvätená sv. Anne. Od toho času až do posvätenia kaplnky pod hradom (začiatok 18. st.), a po jej zaniknutí až po postavenie farského kostola, sa konali bohoslužby v kaplnke na hrade. Hlavný oltár kaplnky bol ozdobený obrazom Bolestnej Matky Božej z prvej polovice 17. storočia. Tento obraz je dnes umiestnený na bočnom oltári kostola. Obraz je v striebornom ráme a Bolestná Matka a Ježiš sú ozdobení zlatými korunkami a zlatými srdciami. Pôvod tohto obrazu je neznámy. Bol nájdený v ruinách starého zámku, a po dokončení kaplnky umiestnený na hlavnom oltári spolu s obrazom sv. Antona, ktorý v r. 1877 vytvoril K. Jakobey.

Okolie kostola na kolorovanej pohľadnici

Spomedzi ďalších pamiatok stoja za zmienku rokokové votívne predmety z tepaného striebra, z druhej tretiny 18. storočia, vystavené v štyroch rámoch a zobrazujúce oči, ruku, nohu, prsník, ovce, hovädzí dobytok. Medzi pamätihodnosti patrí aj relikvia Sv. Kríža, ktorá je umiestnená s relikviami Sv. Ignáca, Sv. Františka Xaverského a Sv. Stanislava Kostku v striebornom relikviári. Zaujme aj strieborný obraz zo 17. storočia, ktorý zobrazuje členov rodiny Balašovcov, kľačiacich okolo postele chorého s ružencom v rukách a modlia sa – akiste za uzdravenie apoštolského grófa Pavla Balašu. Ďalšie dva neskorobarokové oltárne obrazy z polovice 18. st. zobrazujú sv. Dominka a sv. Kláru, a sú pravdepodobne prácami košického maliara Š. Vörösa.

Kostol na pohľadnici z r. 1954

Kostol v Modrom Kameni dnesPavol Balaša dal v oblasti Novohradu a Hontu na vlastné náklady vystavať 16 kostolov a fár. Jeho život bol plný kresťanských cností, a pápež Benedikt XIV. mu dal titul apoštolského grófa. Bol veľkým ctiteľom Sv. Anny, na počesť ktorej dal postaviť už spomínanú zámockú kaplnku. V kostoloch, ktoré založil, bol aspoň jeden oltár venovaný jeho patrónke Sv. Anne. Je preto pozoruhodné, že skonal práve v deň Sv. Anny, 26. júla 1771. Zaujímavé je aj, že práve v Modrom Kameni nedal postaviť farský kostol. Hovorí sa, že si Modrý Kameň nechával nakoniec, aby tu položil korunu svojej oddanosti k cirkvi tým, že vystavia veľkolepý chrám a faru. Avšak umrel skôr, ako mohol svoj plán uskutočniť.

Modrý Kameň až do r. 1788 nemal vlastného farára. Slúžením sviatostí a konaním bohoslužieb boli poverení kapláni zo zámku. Títo nebývali v zámku, ale dolu v dedine. Preto žiadali cirkevnú vrchnosť, aby im povolila zriadiť kaplnku v dedine. Jednak preto, aby nemuseli denne chodiť do zámku slúžiť svätú omšu a vysluhovať sviatosti, ale hlavne preto, aby pri udeľovaní sviatostí chorým nemuseli pre sviatosť chodiť na hrad. Koncom 18. storočia dostali povolenie na výstavbu kaplnky. Táto kaplnka (neskoršie ju volali farská) bola postavená uprostred dediny na brehu potoka, v rade obytných domov. Bola postavená z dreva a zničená pri záplavách na jar r. 1853.

Kalvária v Modrom Kameni

Medzi mnohými pamätihodnosťami Modrého Kameňa si zvláštnu pozornosť zasluhuje neskorobaroková kalvária. Prvá zmienka o nej pochádza už z r. 1663 z knihy tureckého cestovateľa E. Čelebiho, kde sa uvádza pod názvom Külvár, ale postavená mohla byť už po prvom odchode Turkov po r. 1593. Pôvodná Kalvária mala osem čisto barokových zastavení (7+1), ktoré sa ale nezachovali, a materiál z nich pravdepodobne poslúžil na stavbu novej vetvy kalvárie s kaplnkou a piatimi zastaveniami na mieste zhruba o 80m vyššie. O jej dnešnú podobu sa najviac zaslúžil apoštolský gróf Pál Balassa, i keď po jeho smrti v r. 1770 kalvária takmer zanikla. Vizitácia z r. 1789 sa o nej opäť zmieňuje a hodnoverne podáva jej popis. Obnovená bola v roku 1855 s podporou baróna Antala Balassu a miestnych veriacich.

Kalvária na pohľadnici zo začiatku 20. storočiaKalvária dnes

Plán staníc vypracoval Samuel Lányi, inžinier panstva Balassovcov. Obrazy podľa najlepších vzorov boli namaľované na železné platne v Pešti pod dohľadom Antala Szántófyho, prepošta a neskôr ostrihomského kanonika. Hlavná kaplnka Ukrižovania obsahuje šesťfigurálne barokové súsošie z prvej polovice 18. storočia od neznámych autorov. Krížová cesta bola posvätená v roku 1857 Mihályom Kempom, ostrihomským kanonikom, opátom a novohradským hlavným dekanom. Počas pôsobenia farára Jána Munkaya roku 1859 bola na kalvárskom vrchu postavená kaplnka ku cti Bolestnej Matky. Obraz, ktorý namaľoval známy maliar Pešky, daroval Gabriel Pavlík, farár zo Slovenského Medera (Palárikova). Predstavuje Bolestnú Pannu Máriu stojacu pod krížom a z kríža vyžarujúci meč zraňuje jej srdce.
Dolná kaplnkaHorná kaplnka
V rokoch 1862–1864 bolo v priestore medzi kaplnkou Ukrižovania a kaplnkou Bolestnej Matky postavených ďalších 5 staníc, ktoré zobrazujú náboženské pravdy. Obrazy sú dielom akademického maliara Jána Hofrichtera. Jednotlivé stanice, v ktorých sú tieto obrazy umiestnené, ako aj stanice krížovej cesty boli v r. 1926 obnovené, pričom obce Čebovce a Nenince dali obnoviť po jednej stanici krížovej cesty. Hlavná kaplnka krížovej cesty bola obnovená v r. 1934.
Informačná tabuľaKu krížu
Zhruba 100 metrov nad hornou kaplnkou sa vo výške 500m nad morom vypína 6m vysoký kríž, ktorý sa dobre vyníma na zelenom pozadí. Bol postavený v roku 1863 na pamiatku veľkého dobrodincu kalvárie, kardinála Jána Szcitovského, ktorý v roku 1863 poctil Modrý Kameň svojou návštevou a svojim príhovorom u apoštolskej stolice vymohol odpustky na všetky časy. Na stavbu kalvárie tiež venoval 70 zlatých. Tento kríž bol v noci 19. novembra 1911 zvalený víchricou, avšak 6. apríla 1912 bol opäť postavený.

Hrad Modrý Kameň

Kolorovaná pohľadnica

Zrúcaniny goticko-renesančného hradu; zachovaný barokový dolný hrad z 18. storočia, so stavebnými úpravami v 19. a 20. storočí s neskorobarokovou kaplnkou. S jeho históriou je úzko spätý rod Balassa, ktorý bol s menšími prestávkami vlastníkom hradu až do polovice 19. storočia. Balassovci patrili k najbohatším a najvplyvnejším rodom ranofeudálneho Uhorska, z ktorého pochádzalo viacero svetských hodnostárov, medzi nimi aj najznámejší predstaviteľ dynastie, Bálint Balassa (1554-1594), významný básnik renesancie, predstaviteľ ľúbostnej poézie, ale aj zdatný protiturecký bojovník.

Pravdepodobná podoba hradu v 17. storočí

Či bol hrad postavený na mieste staroslovanského hradiska, ako to tvrdia niektoré publikácie, by mohol dokázať len komplexný archeologický prieskum, ale doteraz o tom neexistujú žiadne indície. Takisto je sporná spojitosť s hrádkom Strahora nad Hornými Strhármi, s ktorými mal byť Modrý Kameň v tomto období hospodársky prepojený – toto je však prebraté z Mocsáryho župnej monografie, ktorá oplýva skôr kvantitou ako kvalitou informácií. Pôvodná podoba hradu nie je známa, ale predpokladá sa, že mal rozlohu do 50×80 metrov, a bol asi trikrát vyšší ako dnes. S tým súvisí i ústna tradícia obyvateľov Suchého Brezova, podľa ktorej bol vraj hrad voľne viditeľný z ich obce.Kresba hradu z knihy K. MikszáthaV datovaní vzniku hradu nachádzame protirečenia – v rôznych historických prameňoch sa uvádzajú roky v značnom časovom rozpätí (1137-1290). Prvá istá písomná zmienka pochádza z r. 1278, kedy už hrad stál a patril do chotára Strhár. Údaj o roku 1137 mal (podľa Feketeho, citujúc Horányiho) pochádzať z nápisu na mramore nad bránou hradu – tenže nápis v latinčine však vo svojej knihe uvádza aj András Vályi, ale s dátumom 1237. To je asi hodnovernejší údaj, keďže predkovia Balassovcov sa v tomto regióne spomínajú už o rok predtým – aj keď by to znamenalo, že hrad bol postavený ešte pred tatárskym vpádom, a v tom prípade mu aj odolal.

Neznáma kresba

Prvým známym majiteľom hradu bol komes Peter, čo dokladá listina z r. 1278. V r. 1290 hrad spoluvlastnili šľachtici Biter (Petrov brat), Demeter a Myko. V polovici 15. st. na hrade táborili vojská J. Huňadyho, a traduje sa, že mier po bitke s Jánom Jiskrom pri Lučenci bol podpísaný práve tu. V tomto období bol v časti dolného hradu postavený pohodlnejší gotický zámok pre panstvo, na ktorom vraj niekoľko nocí strávil kráľ Matej Korvín pri svojej ceste na Zvolenský zámok

Kresba Károlya Csermu zo začiatku 20. storočia

Hrad bol viackrát zničený, v časoch tureckej okupácie padol v r. 1575 po dlhom obliehaní. O hrdinstve kapitána Petra Romháňa a posádky pojednáva aj stredoveká balada, pravdepodobne z r. 1576. Turci sa udomácnili na hrade, zmenili aj jeho meno, a začali ho volať Ikipalanka. V decembri r. 1593 cisárske vojská pod vedením Krištofa Tiefenbacha získali hrad späť, Turci ho však pri ústupe podmínovali pušným prachom a vyhodili do povetria. Neskôr Turci hrad opäť získali podpisom Vášvárskeho mieru v auguste r. 1664. Evliya Čelebi, člen tureckej delegácie, ktorá hrad v r. 1665 navštívila, ho neskôr opísal vo svojom cestopise Kniha ciest.

Kresba Károlya Csermu zo začiatku 20. storočia

Na zrúcaninách dolného hradu si dal Gabriel Balassa v roku 1730 postaviť barokový kaštieľ. V rámci obnovy pôvodného hradu sa vybudoval trojosový barokový rizalit pri vchode zakončenom štítovou nadstavbou, a pristaval sa pravý dvorový trakt aj neskorobaroková hradná kaplnka, situovaná do dvora vstupným priečelím, v ktorej sa zachovali súčasti rokokového hlavného oltára, bočných oltárov, kazateľnice a panskej empory. Nad klasicistickým portálom schodišťa, vedúceho do horného hradu, je nápisová tabuľa s historickými údajmi o hrade, zasadená po r. 1813.

Kresba od L. Kimnacha

Kaštieľa sa neskôr zmocnil haličský gróf Forgách, po ňom Károlyiovci a ich zať gróf Almássy. Títo v okolí zriadili oboru pre raticovú zver, a dali postaviť aj strelnicu, kolkáreň, tenisové ihrisko, gaštanovú alej, neobarokovú fontánu, malý anglický park či arborétum so vzácnymi drevinami. Po vzniku 1. ČSR a odpredaji hradu štátu v r. 1923 tu boli umiestnené okresné úrady, hrávalo sa tu divadlo a na sklonku 2. sv. vojny tu bola aj sovietska vojenská nemocnica.

Nádvorie s fontánou na pohľadnici

Významný spisovateľ Kálmán Mikszáth sa vo svojej literárnej povesti o Modrom Kameni nechal inšpirovať námetom vyhodenia manželky z okna, viažuceho sa k postave Imre Balassu. V prípade tejto príhody tento ukrutný čin tvorí však iba epilóg rozpravy, od ktorého sa odvíja ďalšia zápletka. Na hrad prichádza Matej Schramm, kapitán s kráľovým tajným posolstvom, aby vyšetril pravdivosť klebiet o záhadnom zmiznutí Balassovej manželky. Hradný pán, tušiac účel jeho príchodu, vysvetľuje prípad nasledovne: Práve sme večerali, ako teraz, a okno bolo otvorené, ako teraz. Trošku sme sa pohádali, ja som ju chytil za driek a zodvihol som ju, ako vás teraz, a vyhodil som ju oknom…, ako teraz teba, ty naničhodník! A tým sotil kapitána do hlbín.

Pohľadnica zo začiatku 20. storočia

Po tomto zločine Balassa vraj utiekol do Poľska, a vrátil sa len po pätnástich rokoch, keď dostal omilostenie. Dlho sa však z rodného kraja netešil. Pri pohľade na oné okno padol mŕtvy z koňa a skonal pod bralom Modrokamenského hradu. Viktor Szombathy vo svojej zbierke povestí o hradoch Slovenska taktiež uvádza tento motív, ale v spojitosti s Jánom Balassom, ktorý tu vystupuje ako protiturecký hrdina. V príbehu k vyhodeniu manželky z okna v skutočnosti ani nedôjde, je to iba šikovný trik, pomocou ktorého – obdobne ako v predošlej povesti – Balassa vyhodí z okna svojho hradu fiľakovského bega Mehmeda.

Pohľadnica zo začiatku 20. storočia

K Balassovcom sa viaže aj ďalšia povesť, podľa ktorej Bálint Balassa ukryl svoj poklad v jednej z množstva tajných chodieb hradu. Vraj keď zomieral pri Ostrihome, poslal svojho sluhu do Modrého Kameňa pre ukryté vzácnosti. „Keď kuriér dorazil k hradu, hradný kastelán, ktorý ako jediný vedel, kde je poklad ukrytý, bol už mŕtvy. Zomrel na choleru a sním odišlo aj tajomstvo skrýše veľkého pokladu“. O tajných chodbách existuje množstvo príbehov. Záhadné tunely viedli vraj na Haličský hrad, do Zvolena, do Balassagyarmatu, do želovského kaštieľa Zichyovcov, ba dokonca popod Ipeľ na Budínsky hrad. Podľa starších Haličanov do ich hradu viedol tunel, v ktorom sa dalo prejsť s menším povozom, zas podľa inej tradície chodbu končiacu v Poličnom potoku strážili kohúty. Podľa svedectva župnej monografie od veľkokrtíšskej Židovej diery taktiež viedla tajná chodba na Modrý Kameň.

Kaštieľ na začiatku 20. storočia

Pomenovanie Modrý Kameň podľa ľudovej etymológie súvisí s modrastou farbou tufových vyvrenín, na ktorých bol hrad postavený. Táto analógia je jadrom aj literárnej povesti V. Szombathyho, kde vykresľuje zakladateľa rodu Balassovcov, syna župana Detreho, ako hrdinského drakobijcu, ktorý získa od draka zázračný modrý kameň. Podľa tejto povesti (či skôr báje) hrdina na mieste dračej skrýše dá postaviť hrad, a na najvyššiu hradnú vežu pripevní zázračný modrý kameň. J. Fekete sa pri opise miestneho toponymu Pustô odvoláva na literárne zážitky otca istého modrokamenského pamätníka, ktorý počas služby u Károlyiovcov v starých písomnostiach objavil tento príbeh: Balassovci vraj boli v ranom stredoveku uhliarmi, a Modrý Kameň získali ako kráľovský dar za zabitie nebezpečnej „potvory“, ktorú ulovili vykopaním veľkej jamy, prekrytými tenkými haluzami. Kým potvora skapala, vraj stačila zaryť svoje pazúry do jednej skaly, ktorú až dodnes vidieť neďaleko starej školy. Pod „potvorou“ sa pravdepodobne rozumie drak, ktorého symbol sa dostal aj do rodinného erbu Balassovcov. Hlavný motív erbu tvorí zubria hlava, obkolesená korunovaným zeleným drakom.

  • PaeDr. Ján Fekete: Modrokamenský hrad 850-ročný, Pokrok 1988
  • Varga Norbert: Povesti hradov severného Novohradu (pôvodne publikované na neexistujúcej stránke neogradiensis.eu)
  • jupiter.elte.hu