Zrúcaniny goticko-renesančného hradu; zachovaný barokový dolný hrad z 18. storočia, so stavebnými úpravami v 19. a 20. storočí s neskorobarokovou kaplnkou. S jeho históriou je úzko spätý rod Balassa, ktorý bol s menšími prestávkami vlastníkom hradu až do polovice 19. storočia. Balassovci patrili k najbohatším a najvplyvnejším rodom ranofeudálneho Uhorska, z ktorého pochádzalo viacero svetských hodnostárov, medzi nimi aj najznámejší predstaviteľ dynastie, Bálint Balassa (1554-1594), významný básnik renesancie, predstaviteľ ľúbostnej poézie, ale aj zdatný protiturecký bojovník.
Či bol hrad postavený na mieste staroslovanského hradiska, ako to tvrdia niektoré publikácie, by mohol dokázať len komplexný archeologický prieskum, ale doteraz o tom neexistujú žiadne indície. Takisto je sporná spojitosť s hrádkom Strahora nad Hornými Strhármi, s ktorými mal byť Modrý Kameň v tomto období hospodársky prepojený – toto je však prebraté z Mocsáryho župnej monografie, ktorá oplýva skôr kvantitou ako kvalitou informácií. Pôvodná podoba hradu nie je známa, ale predpokladá sa, že mal rozlohu do 50×80 metrov, a bol asi trikrát vyšší ako dnes. S tým súvisí i ústna tradícia obyvateľov Suchého Brezova, podľa ktorej bol vraj hrad voľne viditeľný z ich obce.
V datovaní vzniku hradu nachádzame protirečenia – v rôznych historických prameňoch sa uvádzajú roky v značnom časovom rozpätí (1137-1290). Prvá istá písomná zmienka pochádza z r. 1278, kedy už hrad stál a patril do chotára Strhár. Údaj o roku 1137 mal (podľa Feketeho, citujúc Horányiho) pochádzať z nápisu na mramore nad bránou hradu – tenže nápis v latinčine však vo svojej knihe uvádza aj András Vályi, ale s dátumom 1237. To je asi hodnovernejší údaj, keďže predkovia Balassovcov sa v tomto regióne spomínajú už o rok predtým – aj keď by to znamenalo, že hrad bol postavený ešte pred tatárskym vpádom, a v tom prípade mu aj odolal.
Prvým známym majiteľom hradu bol komes Peter, čo dokladá listina z r. 1278. V r. 1290 hrad spoluvlastnili šľachtici Biter (Petrov brat), Demeter a Myko. V polovici 15. st. na hrade táborili vojská J. Huňadyho, a traduje sa, že mier po bitke s Jánom Jiskrom pri Lučenci bol podpísaný práve tu. V tomto období bol v časti dolného hradu postavený pohodlnejší gotický zámok pre panstvo, na ktorom vraj niekoľko nocí strávil kráľ Matej Korvín pri svojej ceste na Zvolenský zámok
Hrad bol viackrát zničený, v časoch tureckej okupácie padol v r. 1575 po dlhom obliehaní. O hrdinstve kapitána Petra Romháňa a posádky pojednáva aj stredoveká balada, pravdepodobne z r. 1576. Turci sa udomácnili na hrade, zmenili aj jeho meno, a začali ho volať Ikipalanka. V decembri r. 1593 cisárske vojská pod vedením Krištofa Tiefenbacha získali hrad späť, Turci ho však pri ústupe podmínovali pušným prachom a vyhodili do povetria. Neskôr Turci hrad opäť získali podpisom Vášvárskeho mieru v auguste r. 1664. Evliya Čelebi, člen tureckej delegácie, ktorá hrad v r. 1665 navštívila, ho neskôr opísal vo svojom cestopise Kniha ciest.
Na zrúcaninách dolného hradu si dal Gabriel Balassa v roku 1730 postaviť barokový kaštieľ. V rámci obnovy pôvodného hradu sa vybudoval trojosový barokový rizalit pri vchode zakončenom štítovou nadstavbou, a pristaval sa pravý dvorový trakt aj neskorobaroková hradná kaplnka, situovaná do dvora vstupným priečelím, v ktorej sa zachovali súčasti rokokového hlavného oltára, bočných oltárov, kazateľnice a panskej empory. Nad klasicistickým portálom schodišťa, vedúceho do horného hradu, je nápisová tabuľa s historickými údajmi o hrade, zasadená po r. 1813.
Kaštieľa sa neskôr zmocnil haličský gróf Forgách, po ňom Károlyiovci a ich zať gróf Almássy. Títo v okolí zriadili oboru pre raticovú zver, a dali postaviť aj strelnicu, kolkáreň, tenisové ihrisko, gaštanovú alej, neobarokovú fontánu, malý anglický park či arborétum so vzácnymi drevinami. Po vzniku 1. ČSR a odpredaji hradu štátu v r. 1923 tu boli umiestnené okresné úrady, hrávalo sa tu divadlo a na sklonku 2. sv. vojny tu bola aj sovietska vojenská nemocnica.
Významný spisovateľ Kálmán Mikszáth sa vo svojej literárnej povesti o Modrom Kameni nechal inšpirovať námetom vyhodenia manželky z okna, viažuceho sa k postave Imre Balassu. V prípade tejto príhody tento ukrutný čin tvorí však iba epilóg rozpravy, od ktorého sa odvíja ďalšia zápletka. Na hrad prichádza Matej Schramm, kapitán s kráľovým tajným posolstvom, aby vyšetril pravdivosť klebiet o záhadnom zmiznutí Balassovej manželky. Hradný pán, tušiac účel jeho príchodu, vysvetľuje prípad nasledovne: Práve sme večerali, ako teraz, a okno bolo otvorené, ako teraz. Trošku sme sa pohádali, ja som ju chytil za driek a zodvihol som ju, ako vás teraz, a vyhodil som ju oknom…, ako teraz teba, ty naničhodník! A tým sotil kapitána do hlbín.
Po tomto zločine Balassa vraj utiekol do Poľska, a vrátil sa len po pätnástich rokoch, keď dostal omilostenie. Dlho sa však z rodného kraja netešil. Pri pohľade na oné okno padol mŕtvy z koňa a skonal pod bralom Modrokamenského hradu. Viktor Szombathy vo svojej zbierke povestí o hradoch Slovenska taktiež uvádza tento motív, ale v spojitosti s Jánom Balassom, ktorý tu vystupuje ako protiturecký hrdina. V príbehu k vyhodeniu manželky z okna v skutočnosti ani nedôjde, je to iba šikovný trik, pomocou ktorého – obdobne ako v predošlej povesti – Balassa vyhodí z okna svojho hradu fiľakovského bega Mehmeda.
K Balassovcom sa viaže aj ďalšia povesť, podľa ktorej Bálint Balassa ukryl svoj poklad v jednej z množstva tajných chodieb hradu. Vraj keď zomieral pri Ostrihome, poslal svojho sluhu do Modrého Kameňa pre ukryté vzácnosti. „Keď kuriér dorazil k hradu, hradný kastelán, ktorý ako jediný vedel, kde je poklad ukrytý, bol už mŕtvy. Zomrel na choleru a sním odišlo aj tajomstvo skrýše veľkého pokladu“. O tajných chodbách existuje množstvo príbehov. Záhadné tunely viedli vraj na Haličský hrad, do Zvolena, do Balassagyarmatu, do želovského kaštieľa Zichyovcov, ba dokonca popod Ipeľ na Budínsky hrad. Podľa starších Haličanov do ich hradu viedol tunel, v ktorom sa dalo prejsť s menším povozom, zas podľa inej tradície chodbu končiacu v Poličnom potoku strážili kohúty. Podľa svedectva župnej monografie od veľkokrtíšskej Židovej diery taktiež viedla tajná chodba na Modrý Kameň.
Pomenovanie Modrý Kameň podľa ľudovej etymológie súvisí s modrastou farbou tufových vyvrenín, na ktorých bol hrad postavený. Táto analógia je jadrom aj literárnej povesti V. Szombathyho, kde vykresľuje zakladateľa rodu Balassovcov, syna župana Detreho, ako hrdinského drakobijcu, ktorý získa od draka zázračný modrý kameň. Podľa tejto povesti (či skôr báje) hrdina na mieste dračej skrýše dá postaviť hrad, a na najvyššiu hradnú vežu pripevní zázračný modrý kameň. J. Fekete sa pri opise miestneho toponymu Pustô odvoláva na literárne zážitky otca istého modrokamenského pamätníka, ktorý počas služby u Károlyiovcov v starých písomnostiach objavil tento príbeh: Balassovci vraj boli v ranom stredoveku uhliarmi, a Modrý Kameň získali ako kráľovský dar za zabitie nebezpečnej „potvory“, ktorú ulovili vykopaním veľkej jamy, prekrytými tenkými haluzami. Kým potvora skapala, vraj stačila zaryť svoje pazúry do jednej skaly, ktorú až dodnes vidieť neďaleko starej školy. Pod „potvorou“ sa pravdepodobne rozumie drak, ktorého symbol sa dostal aj do rodinného erbu Balassovcov. Hlavný motív erbu tvorí zubria hlava, obkolesená korunovaným zeleným drakom.
- PaeDr. Ján Fekete: Modrokamenský hrad 850-ročný, Pokrok 1988
- Varga Norbert: Povesti hradov severného Novohradu (pôvodne publikované na neexistujúcej stránke neogradiensis.eu)
- jupiter.elte.hu
Nachádza sa na južnom okraji Krupinskej planiny, na východnom svahu Ostrého vrchu (517 m), 500 m na juhozápad od osady Prša pri Modrom Kameni. Otvor s rozmermi 90 x 45 cm je v malej priehlbinke na svahu v nadmorskej výške 370 m, za ktorou sa nachádza zosunutý blok andezitových brekcií.
Pavol Balaša dal v oblasti Novohradu a Hontu na vlastné náklady vystavať 16 kostolov a fár. Jeho život bol plný kresťanských cností, a pápež Benedikt XIV. mu dal titul apoštolského grófa. Bol veľkým ctiteľom Sv. Anny, na počesť ktorej dal postaviť už spomínanú zámockú kaplnku. V kostoloch, ktoré založil, bol aspoň jeden oltár venovaný jeho patrónke Sv. Anne. Je preto pozoruhodné, že skonal práve v deň Sv. Anny, 26. júla 1771. Zaujímavé je aj, že práve v Modrom Kameni nedal postaviť farský kostol. Hovorí sa, že si Modrý Kameň nechával nakoniec, aby tu položil korunu svojej oddanosti k cirkvi tým, že vystavia veľkolepý chrám a faru. Avšak umrel skôr, ako mohol svoj plán uskutočniť.
Okres VK 