Prvý kostol tu stál pravdepodobne až začiatkom 15. storočia – v prameňoch spomínaná farnosť, datovaná do r. 1332, je sporná (viď heslo o obci). Po reformácii sa obec stala evanjelickou, o čom svedčí prvá zaznamenaná vizitácia z r. 1615. Do pôsobnosti miestnej farnosti patrili aj obce Horný a Dolný Tisovník, a taktiež Červeňany. V období protireformácie sa kostol opäť nakrátko stal katolíckym, s patrocíniom Blahoslavenej Panny Márie.
Z katolíckej vizitácie v r. 1688 sa zachoval aj opis pôvodného kostola. Bol murovaný s klenbou, pričom vnútorné múry i drevená povala boli zdobené maľbami a freskami. Kostol mal vežičku s jedným zvonom, a samostatne stojacu drevnú zvonicu s dvoma ďalšími zvonmi. Neďaleko kostola bol múrom ohradený cintorín. Z vybavenia sa spomína malý oltár s drevenou soškou Ježiša i Márie, ktorý sa pravdepodobne zachoval ešte z predreformačného obdobia, ďalej kovový pozlátený kalich a dva drevené svietniky. V apríli 1762 bol starý schátralý kostol zbúraný, a začalo sa so stavbou nového.
Podľa záznamov pamiatkového ústavu z r. 1951 pochádzala stavba kostola z 15. storočia. Bola charakterizovaná ako jednoloďový priestor so segmentovo ukončenou svätyňou a sakristiou s kostnicou na severnej strane. V období renesencie sa loď preklenula valenou klenbou s lunetami. V polovici 18. st. bol kostol renovovaný do barokového slohu zaklenutím svätyne pruskou klenbou, pričom sa zmenil aj tvar okien. Na západnej strane bolo vybudované murované opevnenie s drevenými bránkami a kľúčovými strielňami. Veža s plechovou strechou bola pristavená v r. 1790.
KAMASOVÁ, Marta. Turie Pole : Návraty do minulosti. Monografia obce vysťahovanej v roku 1951. 1. vyd. Modrý Kameň: Ján Mráz, 2001. 174 s. ISBN 80-968330-1-4 (brož.).
Obec ležala v doline pod vrchom Bralo (726m) na rozhraní Javoria a Krupinskej planiny. Chotár na plochých rozrezaných chrbtoch, dvíhajúcich sa na sever k hrebeňu Javoria, tvorili andezitické pyroklastiká. Dubové a bukové lesíky boli len na strmších úbočiach. Riečnu sieť tvorili potoky Dobrá Voda, Slatinka a Koprovnica.
Prehistorické osídlenie je doložené nálezmi kamenných nástrojov a pazúrika pravdepodobne lužicko-sliezskej kultúry. V chotári sa našli aj pozostatky neopevneného osídlenia a pohrebiska pilinskej kultúry, ďalej hrobové nálezy kyjatickej kultúry, ako aj nálezy osídlenia laténskej kultúry pod vrchom Bralo. Pomenovanie obce je pravdepodobne odvodené od slova tur (vyhynutý rohatý dobytok), alebo príbuzného Tur-Turoň (fašiangový symbol sily plodnosti).
Turie Pole na mape 1. VM
Datovanie prvej písomnej zmienky o obci je problematické. V niektorých publikáciách sa za ňu považuje záznam zo súpisu pápežských desiatkov z r. 1332-1337, ktorý doslovne znie: “Calixtus sacerdos ecclesie Beate Virginis de Tarpola iuratus mediam marcam extimavit, solvit III grossos“. Desiatok kňaza Calixta z farnosti Blahoslavenej Panny (Márie) bol teda 3 groše z príjmu pol marky, nás však zaujíma stotožnenie lokality Tarpola s neskorším Turím Poľom. Ak je prepis Tarpola správny (najnovšie vydanie súpisu desiatkov 1 uvádza aj vykonaný paleografický rozbor, čo túto pochybnosť znižuje), tak očividne nesúhlasí so slovným základom Tur-, ktorý sa objavuje vo všetkých neskorších podobách názvu, a ktorý je nespochybniteľný aj pre iné toponymá s rovnakým základom2. To by tiež znamenalo, že je nutné revidovať etymológiu názvu obce.
Inak, táto lokalizácia vzbudzuje pochybnosti aj z historického hľadiska. Je totiž ťažko predstaviteľné, že sídlo takého významu, ktoré malo vlastnú farnosť či kostol, by nebolo spomenuté ani v jedinej zachovanej stredovekej listine, ktorou by ho niekto získal, daroval, predal, či v ktorej by bolo uvedené ako hranica iných majetkov alebo predmet právneho sporu. Aj keď jeden pochybný doklad máme – pre úplnosť je nutné uviesť listinu z archívu rodu Károly z r. 13523, kde sa spomínajú šľachtici z novohradského sídla Tuznapola. V indexe diplomatára listín tohto rodu je Tuznapola stotožnené s Turím Poľom (Turapolya), slovný základ však opäť vyvoláva pochybnosti o správnosti tohto spojenia. Existencia tejto listiny aspoň búra hypotézu, že Tarpola v súpise desiatkov bola zaradená pod chybný komitát (podobne ako v iných prípadoch), a tak skôr môžeme predpokladať, že v Novohrade existovalo ešte jedno sídlo s podobným názvom, o ktorom však nič bližšie nevieme. Gyorffy tiež neuvádza žiadne podobné sídlo, ale ani Tarpolu, a to i napriek tomu, že súpis desiatkov ako prameň využil, a väčšinu ďalších sídiel v ňom obsiahnutých aj správne lokalizoval.
Prvou nespochybniteľnou písomnou zmienkou je tak listina z r. 14714, ktorou kráľ Matej nariaďuje budínskemu konventu vykonanie reambulácie hraníc bzovíckeho opátstva, spochybnených v spore s krupinskými mešťanmi. Hranicami opátstva boli aj chotáre sídiel Turopole a Lest, patriacich do Novohradskej stolice. Je pravdepodobnejšie, že podobne ako susedná Lešť, aj Turie Pole vzniklo až v 15. storočí, čo nepriamo dokazuje aj v monografii obce5 spomínaný výskum pamiatkového ústavu, ktorý datoval pôvodný turopoľský kostol “len” do 15. storočia.
V r. 15496 sa ako zemepáni uvádzajú Balassovci, názov je vo forme Thurepolyaa. V r. 15547 už sídlo platilo dane tureckej správe so sídlom v Sečanoch – súpis uvádza 32 domácností. Borovszky uvádza čísla z neskorších tureckých súpisov – r. 1562-63 tu bolo 24 domácností, r. 1579 už len 20. Zdaňovanie bolo pravdepodobne dvojité, keďže v súpise tzv. protitureckej dane z r. 15828 sa ako zemepán uvádza Sigismundus Balassa, pričom sa udáva už len 7 zdanených port. V r. 16029 požiadal ďarmotský kapitán Morgenthaller o dodávky dreva, pričom produkcia z okrsku v správe zemana z Ľuboreče, do ktorého patrilo aj Turie Pole, mala ísť priamo do Ďarmot, zvyšok do Sečan.
Od polovice 17. storočia sa Turie Pole stalo neoficiálnym centrom severovýchodnej časti panstva Balassovcov v rámci tzv. turopoľského dištriktu (Officiolatus Turopoliensis), ktorý sa ako správna jednotka objavuje v urbároch a sčítaniach z tejto doby. Čiastočné majetkové podiely tu získali aj rody Zichy a Koháry, v 19. st. aj Szentivány a manželka grófa Wenckheima. V tejto súvislosti je nutné spomenúť, že stredoveké majetkové podiely rodu T(h)ury, ktoré spomína Borovszky, a od ktorého to prebrali iné zdroje, nie sú nijako doložené, čím padá aj argument o možnom pôvode názvu obce od mena tohto rodu.
V 18. storočí pracovali v obci dva mlyny a obecný pivovar. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom (hlavne chovom dobytka) a remeslami (debnárstvom, súkenníctvom a i.). V tejto dobe boli v chotári obce dva termálne pramene. Začiatkom 20. storočia bol v obci zriadený notariát aj žandárska stanica. V r. 1918 sa v chotári začalo budovať vojenské výcvikové stredisko, ktoré postupným rozširovaním sa nakoniec obec úplne pohltilo. Dňom 1.7. 1950 obec úradne zanikla, a koncom apríla 1951 sa vysťahovali aj poslední obyvatelia.
Osobnosti
Ján Bienik (26.6.1887 Turie Pole-4.8.1932 Čankov) – farár, pedagóg, cirkevný historik.
Gabriel Kováč-Martini (8.3.1782 Turie Pole-19.7.1845 Bratislava) – prírodovedec, prof. ev. lýcea v Bratislave, člen mineralogickej spoločnosti v Jene.
Gabriel Paulík (1.1.1818 Turie Pole-1882 Palárikovo) – kňaz, včelár, národný buditeľ.
Pozoruhodnosti
V r. 1923 Matica slovenská na miestnom cintoríne odhalila pamätníkNatánovi Petianovi, ktorý však bol zničený spolu s obcou. Rovnako skončil aj miestny evanjelický kostol. V r. 1995 bola na mieste bývalej obce osadená pamätná tabuľa.
Odkazy a pramene
KAMASOVÁ, Marta. Turie Pole : Návraty do minulosti. Monografia obce vysťahovanej v roku 1951. 1. vyd. Modrý Kameň: Ján Mráz, 2001. 174 s. ISBN 80-968330-1-4 (brož.).
1. [Sedlák, str. 142]↩ 2. [Uhlár, Vlado. Velestúr a názvy odvodené zo slova tur. In: Kultúra slova 4/1998, s. 108-112 (PDF)]↩ 3. [MOL DL 99576]↩ 4. [MOL DL 17119]↩ 5. [Kamasová, str. 85]↩ 6. [Maksay, str. 520]↩ 7. [Vass, str. 50]↩ 8. [MOL UC 59:13]↩ 9. [Oborni, NVJ 706]↩
Okres VK 