Názov jedného zo štyroch najstarších listinne doložených sídiel v rámci okresu VK pochádza z mena jedného zo ôsmych staromaďarských kmeňov, ktoré započali obsadzovanie podunajského priestoru od 9. storočia. Sídla, ktoré vytvorili na obsadených strategických miestach, niesli ich mená, čo je síce nepriamym dôkazom o starobylosti týchto sídiel, ale na druhej strane to sťažuje ich identifikáciu, keďže tak vzniklo množstvo rovnomenných osád na pomerne malom území dnešného južného Slovenska a severného Maďarska. Krajčovič1 udáva 5 sídiel na území južného Slovenska s variantami názvu Kurt, G. Nagy2 uvádza zhruba 20 sídiel v deviatich bývalých stoliciach. A aj keď sa v listinách sídla často uvádzajú v kombinácii s informáciou o príslušnej stolici, v našom prípade to nestačí, pretože v Novohrade boli takéto sídla dve – okrem Kirti pri Čelároch je tu aj dnešná obec Erdőkürt južne od mesta Szirák. Pre správnu lokalizáciu je preto potrebné sledovať aj ďalšie údaje, ako je kontinuita vlastníctva či popis chotárnych hraníc.
Za prvú písomnú zmienku sa pokladá zápis v zakladacej listine opátstva v Bzovíku z r. 11353, kde komes Lampert kláštoru daroval 7 popluží pôdy, lúky a les na oboch stranách Ipľa, ktoré patrili k prédiu Kurt. Ďalší záznam máme až z r. 12744, kde sa pri metácii Piešťan (Pösténypuszta) ako majiteľ jedného zo susediacich majetkov šľachtic Zatha de Curth. Bližšie nedatovaný záznam z konca 13. storočia5 zmieňuje vyriešenie sporu o terra Kyrt medzi zemanmi z Čelár a Varšan (Varsány) finančnou kompenzáciou desiatich mariek. V listine z júna r. 13276 sa Kyworth či Kyrth uvádza pri metácii hraníc Kováčoviec, v októbri toho istého roku7 sa spomína Botho de Kyrth, ktorého spor so synmi Koplona z Čelár bol presunutý na iný termín. V r. 13298 si tunajšie susedné majetky rozdelili bratia Petheu a David de Gyrip, pričom Petheu dostal Kirť, David dostal Piešťany, a mlyn na Ipli mal byť po oprave využívaný spoločne.
V ďalších desaťročiach tvorila Kirť spoločný majetok so susedným Zomborom, čo samozrejme uľahčuje aj identifikáciu v listinách. V r. 13529 patrili zemanovi z Varšan, pričom sa uvádza, že pôvodne patrili jeho matke, ktorá ich dostala ako veno. V r. 141310 sa riešil spor okolo novopostaveného mlyna v Kirti (Kywrth), ktorý patril rodu de Serke (zo Širkoviec, okr. RS). Tento rod sa o pár rokov neskôr pričinil o dlhodobejší súzvuk medzi históriou Gemera a Novohradu – už s prídomkom de Kapla (či Capolla, podľa hradu nad Širkovcami) získal v r. 142011 od slavónskeho bána do zálohového vlastníctva množstvo majetkov v rôznych stoliciach po celom Uhorsku, vrátane Kirte a Zombora v stolici Novohradskej. V tejto súvislosti vydal bán o dva dni neskôr12 nariadenie, aby jeho poddaní poslúchali nového pána, a v nasledujúcom roku13 si dvaja členovia rodu de Kapla medzi sebou vymenili zálohový majetok za hotovosť.
Veľký spor o majetky medzi príslušníkmi rodov (vetiev?) de Serke a de Kapla začal v r. 144714, podľa listiny r. 144915 pripadli Kirť a Zobor Ladislauovi de Serke, v r. 145316 ich ale kráľ daroval Georgiovi de Serke. V ďalších rokoch sa majitelia rýchlo striedali – r. 146117 patrili manželke Johannesa de Lossoncz (Lučenský), ktoré získala ako veno. V r. 146718 kráľ odobral majetky lúpežnému zemanovi z Drienčan (okr. RS), a daroval ich iným šľachticom, medzi ktorými bol napr. aj Blasius de Palotha (Plachtinský). Za zradu boli v r. 147319 zhabané aj majetky Michaela de Lossoncz, syna horeuvedeného Johannesa, ktoré kráľ daroval Johannesovi Hungorovi.
V listinách z r. 148120, 148621 a 148922 sa riešil spor medzi zemanmi z usadlostí Wyslas a Azywpathak (obe v maď. časti Novohradu, druhá zaniknutá), týkajúci sa zálohového vlastníctva a neoprávneného zaberania majetkov Kywrth a Zobor. V r. 149523 sa tieto majetky od Katheriny, vdovy po zemanovi de Azywpathak, pokúsil právnou cestou opäť získať zástupca rodu de Serke, Tobias, ale neuspel. Ďalší spor s Katherinou o tunajšie majetky iniciovali v r. 149824 zemania z Drienčan, ktorí tu asi tiež mali majetkové zastúpenie, keďže v nasledovnom roku25 sa sporili o tunajšie lesy so zemanom z Cerova (de Chery). Posledný známy záznam je z r. 152526, kedy traja zemania z troch rôznych stolíc boli predvolaní k súdu za týranie poddaných v rôznych obciach vrátane Kirte a Zobora. Jednou z nich bola aj vdova po zemanovi de Zeech (asi Rimavská Seč, okr. RS) menom Katherina, čo by v prípade, že ide o rovnakú osobu ako uvádzame vyššie, poukazovalo na dlhodobejšiu kontinuitu vlastníctva.
V pomoháčskom období sa Kywrth objavuje v súpise novohradskej stolice z r. 154227 ako vlastníctvo Sigismunda Balassu. Od r. 155328 patrila do sečianskeho sandžaku. V r. 160129 sa aj s mlynom spomína medzi majetkami, ktoré odkázala šľachtičná Anna Cherepy svojmu manželovi Bálintovi Vamosymu. V r. 165830 sa Istvan Vamosy z Kirte spomína ako jeden zo zemanov poverených správou majetku šľachtičnej Anny Rötthy, ale už v r. 166131 sa spomína ako zosnulý, a jeho majetok vrátane tunajšej kúrie a priľahlej pustatiny Zombor v záveti odkázal Ferenc Hanvay svojej manželke Judith Mocsáry. V 18. st. patrila usadlosť zemepánskemu rodu Hellenbach, Vályi spomína vlastníctvo Prónayovcov.
V časti Kirť je najvýraznejšou stavbou klasicistický kaštieľ, od r. 1954 sídlo Domova sociálnych služieb. V auguste 2002 bola v Kirti vysvätená a odovzdaná do užívania kaplnka zasvätená Kristovi Kráľovi, v interéri ktorej je modernou mramorovou technikou namaľovaný obraz Krista Kráľa.
1. [KRAJČOVIČ, Rudolf. Poveľkomoravská christianizácia vo svetle starej toponymie Slovenska. In: Slovenská reč 58, 1993, str. 194-200 (PDF)]↩
2. [NAGY Géza. Magyar nemzetségek. 1974. Buenos Aires. (PDF)]↩
3. [MOL DL 5775]↩
4. [MOL DL 65711]↩
5. [MOL DL 60128]↩
6. [MOL DL 2423]↩
7. [MOL DL 58458]↩
8. [MOL DF 243731, kópia DL 105194]↩
9. [MOL DL 41184]↩
10. [MOL DL 10127]↩
11. [MOL DL 10950, kópia 11010]↩
12. [MOL DL 89810]↩
13. [MOL DL 11058]↩
14. [MOL DL 14047]↩
15. [MOL DL 71979]↩
16. [MOL DL 14667]↩
17. [MOL DL 36392]↩
18. [MOL DL 72013, kópia 72014]↩
19. [MOL DL 36393]↩
20. [MOL DL 72041]↩
21. [MOL DL 72046]↩
22. [MOL DL 72051]↩
23. [MOL DL 65982]↩
24. [MOL DL 72075]↩
25. [MOL DL 72083]↩
26. [MOL DL 25019]↩
27. [Maksay, str. 509]↩
28. [http://www.celare.ocu.sk/sk/index.php?ids=4]↩
29. [Sugár 28, str. 23]↩
30. [Sugár 135, str. 75]↩
31. [Sugár 141, str. 79]↩
Okres VK 