V listine z r. 12711, týkajúcej sa predaja majetku Keer (Kiarov), patriaceho ostrihomskému arcibiskupstvu, vystupuje ako poverenec arcibiskupa zeman menom Levas de Sarov (asi Šarovce, okr. Levice). Je tak pravdepodobné, že práve on bol iniciátorom založenia sídla, ktoré sa pod názvom Lewasteluk objavuje v listine z r. 13272 pri metácii chotára Kováčoviec. Podobne sa tu uvádza aj vodný tok Lewaspatak, možno totožný s dnešným Kostolnianskym potokom. Poloha usadlosti je v metácii daná hranicou chotárov Zobora, Kirti a Kováčoviec, takže sa dá predpokladať, že sa mohla nachádzať na mieste dnešnej Kostolnej pustatiny, alebo o niečo bližšie ku kopcu Hradište nad Kováčovcami.
Tag Archives: zaniknuté obce
Rusdenteluk
Prvá zmienka pochádza z listiny z r. 13271, ktorou kráľ za zradu odobral majetky Vrbou (Vrbovka) a Ztraas (Őrhalom) Michaelovi de Varbo (Vrbovský) a pridelil ich pánom zo Sečian. Terra Rusdenteluk (prípadne Rosdenteluk či Rosdonteluk) sa uvádza pri metácii týchto majetkov zhruba na severozápad (podľa Gyorffyho na juhozápad) od dnešnej Vrbovky, blízko hraníc s chotármi Želoviec a Kiarova. Ako vodítko k polohe môže slúžiť dodnes zachované toponymum Tri chotáre.
Ešte jedna zmienka sa nachádza v listine z r. 14652, ktorou kráľ Matej za verné služby daroval prédiá (pustatiny) Zelche, Kysolwar a Rwsdyn v novohradskej stolici Ladislauovi z rodu ďarmotských Balassovcov. Listina žiadne podrobnosti ohľadom lokality či hraníc týchto majetkov neposkytuje. Názov podľa všetkého len malého a krátko trvajúceho sídla sa dodnes nezachoval.
Spanfelde
V listine z r. 13301 sa terra Spanfelde spomína ako majetok, ktorý zemania z jedného Kiarova postúpili zemanom z druhého Kiarova, pričom konvent v Šahách v rámci tejto transakcie nariadil metáciu hraníc majetku. Ešte jednu zmienku o usadlosti máme z r. 13832, kedy šahanský konvent nariadil reštitúciu tohoto majetku v rámci dlhodobého sporu medzi zemanmi z Malého a Veľkého Kiarova.
Čo sa týka jej polohy, uvádzaná metácia nie je príliš užitočná, pretože väčšina spomínaných hraničných bodov sa dnes už v teréne nájsť nedá (staré cesty, solitérne stromy). Odhadom je to zhruba na západ od (Veľkého) Kiarova, čo ale postačuje, pretože v tejto oblasti severozápadne od obce Kiarov nachádzame toponymum Špania dolina, s ktorým by sme túto usadlosť mohli stotožniť. Názov pravdepodobne pochádza z maďarského ispán földe, čiže “pánska zem”, ku ktorému pánovi sa však vzťahoval sa už asi nedozvieme.
Cucera
Jediná písomná zmienka pochádza z listiny z r. 12511, ktorou sa potvrdzuje predaj majetku terra Cucera (či Cutera), vo vlastníctve synov Raduna a Naraduna z Krtíša, Iwancovi zvanému “Lysý”. Gyorffy tento majetok situuje tiež ku Krtíšu, ale je otázne, podľa čoho tak činí, keďže v listine žiadne ďalšie údaje o polohe nie sú uvedené.
Taktiež je otázne, či vôbec ide o územie v Novohradskom komitáte – tento Iwanca je v neskorších prameňoch uvádzaný ako vlastník majetkov v Turčianskej stolici (rod Ivánka)2, kde mali určité majetky aj Radunovi synovia3. Je tak celkom pravdepodobné, že táto lokalita sa nášho územia vôbec netýka, ale keďže Gyorffyho názor nie je možné jednoznačne vyvrátiť, uvádzame ju tu pre úplnosť.
1. [MOL DL 65658]↩
2. [MOL DL 65659]↩
3. [ĎURKOVÁ, Mária. Vznik a vývoj najstaršej zvolenskej šľachty. In: Historický časopis, 2008, 56, 1, str. 6, Bratislava.]↩
Villa Iacobi
Jediná písomná zmienka o usadlosti je z r. 13231, kde sa spomína ako jedna z mnohých usadlostí pri Ipli, ktoré zvolenský komes Donch vymenil za majetky na severe dnešného Slovenska. Gyorffy ju situuje do blízkosti Novej Vsi a Sklabinej, vychádzajúc z poradia, v akom sú usadlosti v listine uvedené. Pri absencii akýchkoľvek ďalších podrobností a iných listinných záznamov je to síce jediná možnosť, ale v tomto priestore na podrobných názvoslovných mapách žiadne podobné toponymum nenachádzame, a tak je poloha a ďalší osud tejto usadlosti neznáma.
1. [MOL DL 65737]↩