Po prvýkrát sa z názvom tejto usadlosti stretávame v listine z r. 12831, kde sa spomína ako hraničný majetok v chotári Bušiniec, pričom ležala pri rieke Zalathna (Slatina, dnes Stará rieka). Touto listinou ju Byter z rodu Balassa predal zemanom zo Slatinky. Poškodená listina z r. 13202 spomína potvrdenie kráľa Karola na majetok Lopas Demetriovi z rodu Stregowa (Strehovský). V r. 13273 sa Lupusrew uvádza ako hraničný majetok pri metácii usadlosti Rároš, pričom je opäť uvedená blízkosť rieky Zlatna. Otázna je listina z r. 13614, v ktorej sa spomína Nicolaio, syn Paula de Laposrew, avšak tu ide o spor o majetky v Turčianskej stolici (aj keď prejednávaný pred vacovskou kapitulou), čiže nie je vylúčená zhoda názvu s inou usadlosťou.
Zemiansky rod tu však máme potvrdený najneskôr od r. 14315, kedy sa ako iniciátor sporu proti poddaným z Glabušoviec spomína Johannes, syn Stephana de Laposrew. V r. 14536 sa pravdepodobne ten istý Johannes uvádza ako novohradský vicežupan. Na otázku, ako sa zeman z málo známeho rodu dostal do takej vysokej funkcie, možno zodpovedá záznam z r. 14547, kde sa Johannes spomína ako familiár (menší šľachtic v službách väčšieho) vplyvného rodu de Zechen (Sečanský), a touto listinou pravdepodobne za verné služby dostal do daru majetok Ztrachen (Straciny). V dvoch listinách z nasledujúceho roku8 sa ako svedok spomína Laurentius de Lapwsrew. Ďalší neistý záznam je z r. 14899, kde sa spomína Georgius s rovnakým prídomkom, ale tu zasa ide o majetkový spor v Jágerskej stolici, takže opäť pripadá do úvahy zhoda toponým.
Dva záznamy máme aj zo začiatku 16. storočia. V r. 151410 sa spomína Ursula, vdova po Johannesovi Lapos de Laposrew, v spore o majetok v Trebeľovciach (okr. Lučenec). V r. 151611 sa v súdnom spore proti kastelánovi modrokamenského hradu ako žalobca uvádza Johannes Laposrewy s prídomkom de Nagzthraczyn (Veľkostracinský), čo potvrdzuje, že rod si svoj dar od Sečanských udržal. Ďalšie záznamy zo 16. storočia sme nenašli. Tým vôbec posledným známym je zápis z kráľovskej knihy z r. 163812, ktorým kráľ Ferdinand daroval majetok Laposreu Thomovi a Stephanovi z rodu Losi, pretože dovtedajší vlastník Mattheus Laposrewy nemal dedičov.
Zánikom rodu a týmto zápisom končí aj história tejto usadlosti, pretože žiadnu pozdejšiu zmienku v akomkoľvek kontexte sa nám nepodarilo nájsť. Podľa metačných údajov z najstarších záznamov môžeme uvažovať, že sa nachádzala pravdepodobne v Mlynskej doline medzi Vátovcami a Hámorom, možno na mieste dnešnej osady Karlov, ale žiadna nám dostupná mapa neuvádza v tejto oblasti ani len vzdialene podobné toponymá. Usadlosť s názvom bezpochyby maďarského pôvodu (lápos = močiar, rév = kompa?) sa tak bez stopy stratila v prepadlisku dejín.
1. [MOL DL 65717]↩
2. [MOL DL 41961]↩
3. [MOL DL 2420]↩
4. [MOL DL 5099]↩
5. [MOL DL 43891]↩
6. [MOL DL 14664]↩
7. [MOL DL 44753]↩
8. [MOL DL 14906, 14955]↩
9. [MOL DL 38799]↩
10. [MOL DL 95860]↩
11. [MOL DL 95879]↩
12. [MOL A 57 9 143]↩
Okres VK 