Peťov

Podľa vlastivedného slovníka obcí (VSO) vznikla táto usadlosť už v 13. storočí, toto je však veľmi nepravdepodobné, keďže v dostatočne podrobnej metácii chotárov susedných obcí Kirte a Piešťan (Pöstény) z r. 13271 o žiadnom podobnom toponyme niet ani zmienky. Avšak práve z tejto listiny môžeme interpolovať jej pravdepodobný vznik, pretože sa tu ako nový majiteľ majetkov v Kirti spomína Petheu de Gyrip, po ktorom mohla byť nová osada v chotári Kirte pomenovaná. Názov Pethewfalwa sa po prvýkrát uvádza až v listine, vydanej takmer o 100 rokov neskôr, toto “hluché” obdobie však môžeme vyplniť krátkou odbočkou…

Peťov na mape 1. VM

Pri zisťovaní pôvodu predikátu de Gyrip, ktorý nie je možné stotožniť s nijakým sídlom v širšom okruhu nami skúmanej oblasti, nám pomôže Gyorffyho monografia, ktorá síce tiež neosvetľuje pôvod tohto predikátu, ale v listine z r. 13242 uvádza rovnaké meno (Pethew de Gyrib) v súvislosti s nadobudnutím majetku Ratun. Zaujímavý je hlavne fakt, že Ratun je dnešná obec Ratnovce v Nitrianskom kraji, vzdialená len 3km od mesta Piešťany – čo je zhruba rovnaká vzdialenosť, ako tá, čo delí Kirť a Piešťany pri Ipli (dnes Pösténypuszta). Je možné, že táto zvláštnosť nebola len náhodná, ale dostupné listiny žiadne podrobnejšie vysvetlenie nepodávajú.

Peťov na mape 2. VM

V každom prípade táto vsuvka objasňuje spojitosť medzi majetkami v Novohradskej a Nitrianskej stolici, ktoré boli predmetom relevantných listín v 15. storočí. V dlhom spore s rodom Sook práve o majetok Rathon3 sa uvádzajú dve generácie tunajších zemanov – Nicolaus, syn Ladislaua de Pethewfalwa (1425-28), a jeho syn Paulus Pethew de Pethefalwa (1470-89). Druhý menovaný sa spomína už v listinách z r. 1455-564 vo funkcii kráľovského svedka, v r. 14795 dokonca ako novohradský vicežupan.

Peťov na mape 3. VM

Na ďalších 100 rokov sa stopa vytráca, ale opäť je možné vyvrátiť tvrdenie VSO, že usadlosť zanikla počas vojen v prvej polovici 17. storočia. Oba diely záznamov novohradského notariátu (tak z obdobia 1597-1603, ako aj 1652-1656) poskytujú niekoľko zmienok o obci či rode Pető (Pethő). Spomína sa tu napríklad vetva rodu v Boľkovciach (okr. Lučenec), iný Pál Pető, ktorý bol v r. 1601-2 novohradským vicežupanom aj slúžnym, či peťovský mlyn v zázname z r. 16546.

Ruiny kúrie Percsinovcov v Peťove

VSO uvádza, že v prvej polovici 18. storočia bol Peťov zemianskou obcou, čo dokladá existencia niekoľkých kúrii. Na mapách vojenských mapovaní možno vidieť, ako sa usadlosť postupne rozrastala – vysoká hustota zástavby je hlavne na mape 2. VM z polovice 19. storočia. Do peťovského panstva prichádzali evanjelickí Slováci, bola tu postavená aj tzv. jubilejná škola (k 10. výročiu ČSR), v ktorej sa vyučovalo po slovensky. Tu pôsobil Fraňo Kráľ, ktorý usadlosť a vtedajšie pomery zvečnil v knihe Čenkovej deti (ako pustatinu Bető).

Kúria Himmlerovcov v Peťove

Z pozoruhodností sa tu nachádza zachovalá kúria Himmlerovcov. Budovu používalo JRD ako sýpku, dnes ju vlastnia holandskí podnikatelia. V havarijnom stave sú ruiny kúrie Percsinovcov a Dräxlerov mlyn. Mlyn, pôvodne postavený ako vodný, s kolesom na spodnú vodu, dal v roku 1815 vtedajší majiteľ gróf Artúr Pejačevič prebudovať na parný pohon Jurajovi Telekovi. V roku 1900 tento mlyn odkúpili bratia Dräxlerovci, a ešte v tom istom roku vymenili mechanizmus mletia pomocou mlynských kameňov za valcové. Mlyn potom pracoval pod národnou správou do roku 1950, potom bola jeho činnosť zastavená. Až do roku 1970 ho využívalo JRD Kováčovce na šrotovanie a skladovanie. Keď v tomto roku strhol časť strechy víchor, budova sa prestala využívať a mlyn chátra, i keď jeho technologické zariadenie sa zachovalo.

Draxlerov mlyn v Peťove

Vizuálne zaujímavou stavbou je aj budova bývalej hasičskej zbrojnice so stanovou strechou a vežou. V budove Babkovcov sídlil obecný úrad, teraz je tam modlitebňa evanjelikov. V blízkosti sa nachádza Spoločenský dom, na stene ktorého je umiestnená pamätná tabuľa Fraňa Kráľa, odhalená v roku 2005. Na cintoríne okrem náhrobných kameňov rodov Fáy, Percsini, Dessewffy, Sándora Drexlera, Zsigmonda Hajósa  atď. stojí aj  ústredný kríž cintorína.

Hasičská zbrojnica v Peťove

Osobnosti

Fraňo Kráľ (1903-1955) – spisovateľ, národný umelec – pôsobil tu v rokoch 1928-1929. Do Peťova prišiel začiatkom februára 1928 s poverením založiť tu slovenskú menšinovú školu. Učilo sa v súkromnej sedliackej izbičke, a kabinet, ktorý bol zároveň aj učiteľovym bytom, bol v kamením vydláždenom pitvorci. Triednu knihu, ktorú spisovateľ viedol, zachovali až do reorganizácie školy. Svoje zážitky stvárnil v knihe Čenkovej deti, v kapitole Hanka, kde sa Peťov objavuje ako pustatina Bető.

Spoločenský dom s tabuľou F. Kráľovi


1. [MOL DF 243731]
2. [MOL DL 40515]
3. [MOL DL 46107]
4. [MOL DL 14906, 2172, 15105]
5. [MOL DL 61067]
6. [I. OBORNI Teréz: Nógrád vármegye nemesi közgyűlési jegyzőkönyveinek regesztái (1597–1603) Salgótarján, 2001; II. TÓTH Péter: Nógrád vármegye nemesi közgyűlési jegyzőkönyveinek regesztái (1652 -1656) Salgótarján, 2001]

Reklamy

2 thoughts on “Peťov

    1. Už som tam dávnejšie nebol, ale aspoň tá Himmlerovská kúria bola naposledy v celkom dobrom stave (viď foto), a vyzerala skôr ako pred rekonštrukciu než pred zbúraním… Ale inak súhlasím, je tam pekne 🙂

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s