V publikácii „Súpis pamiatok na Slovensku“ sa uvádza: „Pomerne úzky jednoloďový gotický priestor pochádza zo 14. storočia, upravili ho v 15. storočí spolu zo štvorcovým presbytériam a priestrannou sakristiou. Okná a klenba lode neskoro renesančné z r. 1621. Z gotického obdobia sa uchovala krížová rebrová klenba presbytéria, lomený gotický triumfálny oblúk, južný gotický portál v ostení s prútmi a neskoro gotický sedlový portál, ktorý vedie do sakristie. Oltár barokový zo začiatku 18. storočia s bezcennými obrazmi. Vo veži gotický zvon s majuskulovým nápisom z 15. storočia“
Nie je isté, či sa tunajší kostol spomína aj v súpise pápežských desiatkov z r. 1332-1337, hoci sú tam uvedené pravdepodobne dva kostoly v dvoch Plachtinciach – nevieme však v ktorých. Podľa iných zdrojov sa tu vtedy nachádzala len gotická kaplnka rodiny Dačovcov. Po reformácii ju daroval zemepán Alexander Dačo z Kosihoviec svojim poddaným, ktorí tiež prijali evanjelické náboženstvo. Stavba sa ešte aj v r. 1626 uvádza ako kaplnka.
V r. 1742 veriaci pristavili chrámovú loď s oltárom. Stavaná je z kameňa, strecha pôvodne šindľová. V chrámovej časti je na oboch stranách 35 lavíc. Krížne lavice (pred oltárom) boli vyhradené pre panstvo. V r. 1856 boli lavice v celom kostole vymenené. V chrámovej časti kostola sa nachádzajú dva visiace lustre, do r. 1944 v nich svietili sviečky, potom elektrické žiarovky. Jeden z chrámových lustrov v r. 1937 darovalo Spotrebné družstvo Stredné Plachtince. V kostole sa nachádza ešte jeden bronzový pozlátený luster.
Drevený oltár tvorí centrálnu výzdobu interiéru kostola. Je postavený na kamennom základe a pochádza z 30-tych rokoch 18. storočia. Reštaurovaný bol v r. 2000, jeho súčasťou sú 3 obrazy a po stenách oltára sú sochy apoštolov. Na doske oltára sú 4 oltárne svietniky a veľká cirkevná biblia. Súčasťou kostola je aj drevená krstiteľnica, na ktorej sú dve sošky znázorňujúce krst Ježiša. Kazateľnica je drevená, na vrchnej časti len číslicami označených desať božích prikázaní. Chór s organom je umiestnený v zadnej časti kostola. O pôvodnom organe sa správa nezachovala. 2.októbra 1864 bola posviacka nového organu. V r. 1949-1950 bol zhotovený terajší organ.
Súčasná veža je je vysoká 22 metrov. Nie je známe, kedy bola postavená tá pôvodná. Veža z r. 1832-1833 už bola novšia, čomu nasvedčuje rokovanie konventu z 5.12.1826. Vo veži sa nachádzajú 3 zvony, podľa niektorých boli z r. 1875. Počas prvej svetovej vojny boli dva zvony zrekvirované na vojenské účely. Zostal len najmenší zvon. Po vojne v r. 1925 boli od firmy Manoušek z Brna zakúpené nové. Okolo kostola je urobený ochranný múr – parkán, ktorý v minulosti mohol slúžiť i na obranné účely. Prázdne miesto okolo kostola slúžilo ako cintorín, na ktorom sa nachádza aj hrob Samuela Godru.
V blízkosti kostola bola pre farára postavená fara. V r. 1854 zhorela a vystavala sa nová, v ktorej sa v súčasnosti nachádza múzeum Samuela Godru. V r. 1983 až 1988 sa postavila nová fara. K fare patrili aj hospodárske budovy patriace farárovi ale aj cirkvi. Cirkev tu mala pivnicu a zo začiatku sypáreň „obilnicu“, dnes zborový dom. Pre farárove účely boli vystavené maštaľ a pajta. Nad hospodárskymi staviskami bola obecná ľadovňa.
- HARMINC, Ivan (et. al.). Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava, 1969, s. 207-208.
- http://www.stredneplachtince.ocu.sk/sk/index.php?ids=6
Okres VK 