Dominantou obce je rímsko-katolícky renesančný kostol sv. Štefana kráľa zo 16. storočia, postavený na starých základoch, klasicisticky prestavaný v r. 1840. Prvý kostol tu podľa niektorých prameňov stál už r. 1208, ale skutočnou prvou písomnou zmienkou o existencii kostola je až súpis pápežských desiatkov z r. 1332-37. V r. 1406 sa ako svedok istého sporu spomína miestny kňaz Ján. Od r. 1493 sa časť sídla s kostolom spomína ako samostatné sídlo nazvané Kostolná Vinica, neskôr Kostolnica.
Z r. 1697 pochádza zápis o patrocíniu sv. Štefana kráľa, čo znamená, že kostol prežil turecké pustošenie. Pôvodný hlavný oltár s obrazmi sv. Štefana a veľkým krížom kostolu daroval Antal Garay v r. 1513. V r. 1770 zničil vežu kostola blesk. V správach z r. 1776 sa objavujú indície, že kostol bol príliš malý pre všetkých veriacich, keďže do farnosti patrili aj susedné sídla Balog, Dolinka a Hrušov. Vypracovali sa plány na výstavbu nového, ale realizovať začali až v r. 1840, keď sa dovtedajší kostol takmer rozpadol. Výstavba bola ukončená v r. 1845 a v auguste nasledujúceho roka bol kostol vysvätený. V r. 1869 zásah blesku poničil hlavnú stenu, a v r. 1907 musel byť dočasne uzavretý kvôli tomu, že chrámové oblúky spôsobovali praskanie stien. Rekonštrukciou sa strop vyrovnal a problémy so statikou skončili.
Jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom a vstavanou vežou, rovné stropy v lodi, placka v presbytériu. Hlavná štítová fasáda má horizontálnu rustiku a hladké bočné fasády. V interiéri klasicistický hlavný oltár z polovice 19. stor., s kanelovanými pilastrami a tympanónom, ďalej renesančná krstiteľnica z druhej polovice 16. stor., rokokovo zasklený reklikviár s malou drevenou Pietou z druhej polovice 18. stor., barokové olejomaľby Panny Márie a sv. Antona z obdobia 1740-1750, a neskorobaroková kostolná zástava s portrétmi sv. Juraja a sv. Štefana z polovice 18. storočia.
- HARMINC, Ivan (et. al.). Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava, 1969, s. 401-402.
Okres VK 