Tag Archives: Veľká Čalomija

Magister Pavol z Kolár

Aj s našim prispením už onedlho vyjde publikácia, mapujúca život významnej, a napriek tomu úplne zabudnutej stredovekej osobnosti, pochádzajúcej z nášho okresu – magistra Pavla z Kolár. Kniha vychádza vo vydavateľstve Miloš Hric predovšetkým vďaka príspevku z Fondu na podporu umenia (FPU), a do predaja by sa mala dostať koncom augusta. Viac detailov pridáme postupne, zatiaľ však aspoň anotácia, špecifikácia a niekoľko obrázkov vrátane skutočne podarenej ilustrovanej obálky: Continue reading Magister Pavol z Kolár

Reklamy

Kostoly vo Veľkej Čalomiji

Najstarším kostolom v chotári obce je zrekonštruovaná ruina Pustého kostola. Nový rímsko-katolícky kostol Panny Márie bol dokončený v r. 1911 v secesnom slohu. Stojí na mieste bývalej školy. Je to jednoloďová stavba s polygonálnym presbytériom, v lodi rozšírená z oboch strán tromi kaplnkami. Hlavný oltár dal vyhotoviť biskup Reiner. Lavice do kostola vyrobil Antal Veki, stolár zo Šiah. Organ je dielom Lipota Vegenšteina a jeho syna. Antal Novotni odlial zvony, financované z príspevkov veriacich. Dva väčšie zvony (362 kg a 180 kg) odniesli v r. 1916 a boli použité na vojenské účely. Kostol bol vysvätený 15.10. 1911, v r. 1937 ho vymaľoval rožňavský maliar Gyula Ádam.
Katolícky kostol vo Veľkej ČalomijiEvanjelický kostol vo Veľkej Čalomiji
Začiatkom 30-tych rokov 20.storočia sa evanjelici rozhodli postaviť si vlastný kostol, ktorý bol dokončený v r. 1934. Je dielom českého staviteľa, ktorý využil aj prvky z husitských stavieb. Je postavený bez konkrétneho stavebného slohu a jednoduchý tak v exteriéri, ako aj interiéri . V r. 1965 bolo rozhodnuté o jeho rekonštrukcii.

Pustý kostol

Pútač pri hlavnej ceste

Na malej vyvýšenine nad obcou Veľká Čalomija sa nachádzajú pozostatky Pustého kostola. Z pôvodnej stavby sa zachovala len časť hrotovo ukončenej čelnej steny, čo dokazuje, že budova bola krytá sedlovou strechou podobne ako ďalší pôvodne románsky kostol v blízkom Balogu nad Ipľom. Jeho existencia je nepriamo doložená listinou z r. 1244, kedy sa tunajšie sídlo nazývalo Kostolná Čalomija (Yghazaschalamia). V r. 1291 sa ako svedok spomína čalomijský kňaz Ján, ktorý bol aj vice-arcidiakonom Hontianskeho diakonátu. V súpise pápežských desiatkov z r. 1332-1337 sa uvádza kňaz Manases z kostola sv. Jána. V r. 1425 sa ako jeden z kostolov, spomenutých v testamente Pavla z Kolár, uvádza aj ten tunajší. O rok neskôr sa spomína aj meno vtedajšieho kňaza Jána, v r. 1447 a 1448 kňaza Petra, v r. 1477 kňaza Mateja a v r. 1525 kňaza Klementa. V ďalšom roku odkázal František z Kolár istý hmotný majetok miestnemu kostolu.
Kostol na mape 1. VMKostol na mape 2. VMKostol na mape 3. VM

V kostole sa podľa údajov v obecnej kronike nachádzal veľký oltárny obraz, podľa ktorého bol kostol zasvätený Všechsvätým (čo napokon dosvedčuje aj výrez z mapy 2. voj. mapovania, viď vyššie). Starší obyvatelia obce spomínajú, že v dobe prvej svetovej vojny ešte stáli múry sakristie, ktorej steny boli pokryté freskami. Kostol bol využívaný do r. 1868, kedy sa odlomila časť strechy. Na opravu sa nenašli peniaze i napriek apelácii samotného kardinála Jánosa Simora, biskupa Arnolda Ipolyiho, ako aj ministerského tajomníka Gyulu Forstera. Od tohto obdobia sa omše konali v malom kostole, pôvodne vybudovanom ako kaplnka.

Zo stavby sa zachovala iba časť obvodového muriva z priečelia s trojuholníkovým štítom a pozostatky bočných múrov hlavnej lode. Vstupný portál bol gotický s hruškovým profilom v ostení. Okolo kostola sa rozprestieral cintorín, ktorého náhrobné kamene sú zarastené burinou. Pod Pustým kostolom bola údajne postavená hrobka. Dala ju postaviť rodina Gáspárovcov, po tom, čo jeden člen rodiny urazil kráľa. Kráľ ho nepotrestal s tou podmienkou, že v okolí kostola postaví cirkevnú stavbu. Tou cirkevnou stavbou má byť spomínaná hrobka. Posledným, kto bol v hrobke pochovaný, je podľa záznamov z kroniky Ferenc Cseh. Vdova po Jánosovi Csehovi dala v r. 1845 postaviť kaplnku, ktorá bola zasvätená Panne Márii. Táto od r. 1868 až do r. 1911 slúžila ako náhrada za kostol.

Priečelie kostola v r. 2012Pustý kostol počas rekonštrukcie, stav z r. 2013

Vek kostola nepriamo dokazuje aj kultová nádoba akvamanille, objavená pri kostole pri poľnohospodárskych prácach. Podľa archeológa Gejzu Balašu bola nájdená v r. 1947 Pavlom Balážikom z Modrého Kameňa na pozemku veľkostatkára Kégla, a v r. 1954 sa dostala do Banskej Bystrice (v súčasnosti sa nachádza v zbierkovom fonde Stredoslovenského múzea). Termín akvamanille sa všeobecne používa pre stredoveké kultové nádoby, používané kňazmi pri rituálnom umývaní rúk. Akvamanille z V. Čalomije je vyhotovené z bronzu vo forme koňa, pretiahnutého tvaru so širokým chrbtom, valcovitým hrdlom a vyvýšenou hlavou. Zadná časť tela je zvýraznená rovnými nohami, dolu zúženými, rozšírenými v chodidlo. Na hlave je štvorhranný otvor s nezachovalou záklopkou. Z pysku koňa vyčnieva rúrka na odtok vody. Na chrbte koňa je pripevnené sedlo, z ktorého prechádza okolo hrdla plastická výzdoba. Na sedle sedí jazdec-lovec, ktorý v jednej ruke pôvodne držal poľovnícky roh, v druhej opraty, a okolo pása má opásaný meč. Za jazdcom na chrbte koňa stojí lovecký pes.

Opísanú akvamanille odborníci datujú podľa vonkajších znakov niekedy do 12. až 13. storočia, takže je zrejmé, že čalomijský kostol stál už v tomto období. Význam nálezu spočíva v tom, že šlo o jediné kovové akvamanille v tej dobe nájdené na území Slovenska. Aj preto bol veľký záujem o archeologický prieskum tejto lokality, čo sa nakoniec podarilo dr. Václavovi Hanuliakovi v auguste 2007. V krátkom čase sa podarilo odkryť pozostatky jedného z najstarších kostolov na území Slovenska. Prieskum ukázal, že kostol bol niekoľkokrát prestavaný, a potvrdil, že ho stavali v dvoch etapách – románskej a gotickej.

Interiér kostola pri prestavbe

Podľa V. Hanuliaka existujú dôkazy, že táto oblasť bola osídlená ešte pred príchodom Slovanov. Na základe vyjadrenia archeológa Tamása Majchera, riaditeľa múzea v Szécsény, bola viditeľná časť kostola postavená už v 13.storočí, ale typologicky ju možno zaradiť aj do staršieho obdobia. Súčasťou kostola bola z tehál postavená štvorcová loď a polkruhovitá apsida. Keďže sa medzi tehlami našli aj kamene, je predpoklad, že portál a niektoré ďalšie stavebné prvky boli zhotovené z tesaného kameňa. Na základe západného hruškovitého profilu portálu sa predpokladá, že novú loď pristavali v polovici 14.storočia.

(S úpravami prevzaté zo stránky obce)

Veľká Čalomija

 Geografia
Veľká Čalomija
Obec leží v Ipeľskej kotline na pravom brehu Ipľa. Južná časť chotára je na mokrej zaplavovanej nive Ipľa a na vyšších terasách, severná na pahorkatine s plochými rozrezanými chrbtami z mladotreťohorných uloženín. Na strmších úbočiach sú dubové a agátové lesíky, inde je chotár odlesnený. Na pahorkatine a terasách má hnedozemné, na nive nivné a lužné pôdy.

 História 

1244, 1303 Chalamia, Ighazaschalamia, 1332 Salonia, 1373 Chalampnia, 1405, 1451 Naghchalamya, 1773 Nagy-Csalomia, 1786 Nagy-Cschalumina, 1808 Nagy-Csalomia, Welká Cžalumina, 1863–1907 Nagycsalomia, 1913, 1938–1945 Nagycsalomja, 1920 Veľká Čalomija, [Veľká] Čalumina, 1927–1938, 1945–1948 Veľká Čalomija, Nagy-Csalomija, 1948– Veľká Čalomija

Pri povrchových prieskumoch Ipeľskej kotliny sa tu zistili mladopaleolitické náleziská. Jednou z najbohatších lokalít tejto skupiny je Veľká Čalomija s kultúrou szeletien, pre ktorú sú charakteristické listové hroty. Z nasledujúceho obdobia (eneolitu) je známe otvorené sídlisko hatvanskej kultúry s kanelovanou keramikou. V dobe bronzovej v oblasti Ipeľskej kotliny dominuje výlučne pilinská kultúra. Neopevnenou osadou tejto kultúry bola aj Veľká Čalomija. Z obdobia slovanského tu bolo odkryté slovansko-avarské pohrebisko z 8.stor., ktoré dokazuje, že slovanské obyvateľstvo žilo s Avarmi vo vzájomnej symbióze. Pri prieskumných prácach v roku 1955 tu bola objavená mladohradištná váza a staršie nálezy pochádzajúce zo záhrady Karola Balu. Odtiaľ sú známe aj kostrové hroby.

Stránka obce1 v sekcii História cirkvi spomína istú zmienku o čalomijskej farnosti z r. 1070, avšak rozhodne tu nejde o priamy písomný doklad. Z archeologických prieskumov lokality Pustý kostol je však zrejmé, že tento kostol tu už v tej dobe stáť mohol, a zrejme pri ňom bolo aj sídlo. Ako prvá písomná zmienka sa uvádza listina z r. 12442, v ktorej sa pri darovaní sídla Kowarzeg v susedstve uvádzajú sídla Chalamia a Yghazaschalamia. Hoci je datovanie listiny sporné a odborníci predpokladajú, že bola vyhotovená o niekoľko desaťročí neskôr, fakty v nej obsiahnuté, vrátane existencie dvoch Čalomijí, sú podľa všetkých indícií v poriadku. Názov Yghazaschalamia, čiže Kostolná Čalomija, sa viaže k Pustému kostolu, čiže ide o dnešnú Veľkú Čalomiju. Sporné je aj datovanie ďalšej listiny z r. 12453, podľa ktorej istý Farcasius z Čalomije vlastnil majetok na západ od D. Plachtiniec, teda v Príbelciach. Ako nespochybniteľnú prvú zmienku tak môžeme brať až záznam z r. 12574, podľa ktorého darovali šľachtici z oboch Čalomijí svoj spoločný príbelský majetok svojmu príbuznému.

V. Calomija na mape 1. VM

Zo zachovaných najstarších listín je zrejmé, že z oboch sídiel bola dôležitejšia Malá Čalomija, pretože práve tu sídlila hlavná vetva rodu Čalomijských, ktorá svoj pôvod odvodzuje od starého slovenského rodu Hont-Poznanovcov. Pravda, v listinách sa spomína aj vetva Hont-Poznanovcov z Kostolnej Čalomije, ale šlo o výrazne menší a v listinách aj menej zastúpený rod. Jeho najstarším predkom bol istý Felicianus, ktorý mal synov Laurentia a Alexia. Títo sa spomínajú pri darovaní Príbeliec, ale aj ako susedia pri donácii na Kowarzeg v r. 12815. V r. 12846 sa finančne vyrovnali ohľadom vena matky svojho príbuzného, šľachtica z Kosíh. Listina z r. 12857 uvádza Čalomiju ako súčasť hradného panstva Drégely, pravdepodobne však ide o falzum. V r. 12918 sa pri donácii pre šahanský kláštor ako svedok spomína čalomijský kňaz Ioannes, ktorý bol aj vice-arcidiakonom Hontianskeho diakonátu. Ďalšie zmienku o veľkočalomijskej šľachte nachádzame ešte v pokračujúcom spore o Kowarzeg z posledného desaťročia 13. storočia9, neskôr sa však vytráca. Na základe listiny z r. 130310, kde sa pri delení Čalomije spomína časť, patriaca kláštoru v Bíni (okr. NZ), môžeme azda uvažovať o tom, že táto vetva vymrela po meči a svoj majetok odkázala kláštoru.

Ďalší údaj o sídle pochádza až z obdobia 1332-37, kedy sa v súpise pápežských desiatkov uvádza kňaz Manases z kostola sv. Jána v sídle Salomia. To je ale za celé 14. storočie takmer všetko. Názov Kostolná Čalomija sa už v listinách viac neobjavuje, a mená čalomijských zemanov súvisia s maločalomijskou vetvou, a tak nie je jasné, v akej situácii bol a komu vlastne patril chotár dnešnej V. Čalomije. Z r. 136611 existuje zmienka o istom oficiálovi jágerskej kapituly a poddaných z Čalomije, čo však neumožňuje žiadne stotožnenie.Podľa listiny z r. 137412 patrila Čalomija pánom zo Sečian, ktorí si nárokovali aj susedný Kowarzegh. Vo svetle ďalších udalostí sem azda patrí záznam z r. 138313, ktorý spomína žiadosť rodu Kolárskych o zákaz zaberania a využívania ich majetkov, vrátane časti Čalomije, rodmi z Plášťoviec, Vrbovka a Ľuboriečky. Sídlo sa potom na scéne znovu objavuje až v r. 140514, už pod dnešným názvom Naghchalanya, kde sa tunajší obyvatelia spomínajú medzi tými, ktorí boli vyňatí spod platby mýta na ceste do Vacova. Viac svetla do majetkových pomerov vnášajú listiny z r. 141515 a 142016, kde sa pri spore o Kowarzegh uvádza aj V. Čalomija, podľa indícii patriaca šľachte z Kolár, ale násilne zabratá pánmi zo Sečian. V r. 142517 sa ako jeden z kostolov, obdarovaných Paulom z Kolár, uvádza aj ten veľkočalomijský, o rok neskôr18 sa spomína aj meno vtedajšieho kňaza Johanna.

V. Calomija na mape 2. VM

Zaujímavá je listina z r. 143919, podľa ktorej patrila V. Čalomija a niekoľko ďalších majetkov v okolí pôvodne kráľovnej Barbore, vdove po Žigmundovi, ale touto listinou ich nový kráľ Albrecht daroval svojej manželke Alžbete. Dá sa predpokladať, že pôvodne šlo o majetky šľachty zo Sečian, konkrétne asi Nicolausa de Salgo, ktoré mu boli niekedy v období 1424-1435 za zradu koruny zhabané. Od Alžbety ich v období bojov o trón získali šľachtici z Levíc, ktorých familiár Nicolaus Vyd de Farnos (Egerfarnos) a jeho synovia sa v r. 144620 spomínajú s prídomkom de Chalamia. Podľa tejto listiny ich majetok, V. Čalomiju, násilne obsadil Ladislaus z Modrého Kameňa, proti čomu protestovali. V r. 144721 a 144822 sa uvádza meno vtedajšieho kňaza Petra. V r. 145623 sa Nicolaov syn Sebastianus uvádza ako familiár mocného rodu z Rozhanoviec (okr. KE), na ktorých majetku v sídle Thwra v Peštianskej stolici vlastnil aj časť mlyna, ktorý v r. 146624 dal do zálohy. V r. 146725 sa sídlo opäť spomína pri spore o Kowarzeg.

Listina z r. 147126 potvrdzuje, že majiteľmi sídla a nositeľmi tunajšieho prídomku boli synovia Nicolaa Vyda. Táto rodina sa z Farnosu v Jágerskej stolici presťahovala do novohradskej Mohory, a podľa zakladateľa neskôr používala aj priezvisko Wydffy. Predmetom listiny je sťažnosť rodu Kolárskych, že čalomijskí poddaní zničili chotárne hranice a prepadli kúriu v Kowarzegu. Listina obsahuje aj množstvo mien vtedajších poddaných: Emericus Beren, Benedictus a Damjanus Booth, Georgius, Johannes, Antonius a Michael Bothos, Johannes Chetnek, Johannes Danyk, Antonius Doka a jeho syn Andreas, Johannes, Ambrosius, Emericus a Demetrius Doka, Thomas Herke, Johannes a Petrus Koach (Kowach), Andreas syn Petra Koacha, Benedictus Literatus, Michael Molnar, Blasius Oroz, Antonius Pruhan (Pruthon), Blasius Therek (Thewrek), Johannes Thoth, Petrus Toth, Andreas a Demetrius Wanda, Stephanus Warga, Laurentius Weres, Nicolaus Zabo a jeho syn Barnabas, Jacobus Zwrpa, Damjanus, Balthasar a Simon syn Demetria. V r. 147427 sa po prvýkrát stretávame aj s prídomkom miestnych zemanov vo forme de Nagchalamya. Miestny kňaz Mattheus sa spomína v listine z r. 147728.

V. Calomija na mape 3. VM

Wydffyovci a Kolárski sa o Kowarzeg sporili až do r. 1518, a v týchto listinách sa Čalomija často objavuje buď ako susedné sídlo, alebo vo forme prídomku. Ďalší spor viedli Wydffyovci v r. 149729 s rôznymi zemepánmi v Kosihách n. Ipľom, ktorých poddaní mali ničiť chotárne hranice medzi Kosihami a Čalomijou. V r. 152530 sa spomína dalši miestny kňaz menom Clemens, a o rok neskôr31 odkázal Franciscus z Kolár istý hmotný majetok miestnemu kostolu. Sídlo sa objavuje aj v portálnom súpise Hontianskej stolice z r. 154932. Podľa stránky obce si 28. 9. 1626 pri Veľkej Čalomiji postavili tábor Bethlenove vojská. Obec akiste patrila Wydffyovcom až do r. 163233, kedy ju kráľ daroval Stephanovi Bakovi de Nemeskurth, pretože Cristoforus Wydffy zomrel bez právoplatného dediča. Niekoľko súpisov sa zachovalo z r. 1711-1234, a podľa týchto tu vtedy mal majetky rod Kajaly. Mená ich poddaných boli: Dók, Nagy, Kacsor, Dubcsok a Hegedos. Stál tu aj mlyn, o ktorý sa delili s rodom Baratnaky.

Korabinsky uvádza existenciu viníc a tabakových plantáží, Vályi ju spomína ešte ako čisto slovenskú. Podľa Borovszkého tu mali majetky rody Majthény a Ráday, od prvej polovice 18. storočia patrila grófovi Augustovi Telekymu, neskôr tu mali svoje panstvá gróf Vay, barón Majthényi a rody Gáspar, Méhes a Bolgár. Na jar roku 1945 bol znovu postavený most a bola obnovená činnosť miestneho mlyna.

 Osobnosti

  • Imre Gáspar (1854-1910) – novinár, básnik, redaktor.
  • Frigyes Fayl (1862-1906) – hudobný skladateľ a pedagóg. Narodil sa tu v roku 1862. Je autorom piesní v tzv. cigánskom štýle a rôznych klavírnych skladieb. 22 rokov pôsobil na Hudobnej akadémii v Budapešti.

 Pozoruhodnosti

Najvýznamnejšou pamiatkou je ruina Pustého kostola, ktorá práve prechádza rekonštrukciou. V obci sa nachádzajú dva kostoly, pamätné tabule I. Gásparovi a poľským vojakom, socha sv. Vendelína, moderná zvonica a niekoľko kamenných krížov. Na cintoríne sa nachádza parčík zo starých náhrobkov. Architektonicky zaujímavé, i keď zanedbané sú aj budovy parného mlyna a kasární z 30-tych rokov.

Socha sv. Vendelína a pamätna tabuľa poľským vojakomPamätná tabuľa I. Gásparovi

V roku 2007 sa uskutočnila rekonštrukcia rodinného domu na dedinské múzeum. V múzeu budú vystavené zozbierané starožitnosti, vzťahujúce sa k obci.

Obecné múzeum vo Veľkej Čalomiji

Odkazy a pramene

Oficiálna stránka obce, wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad


2MOL DL 72302
3MOL DL 287
4MOL DF 249092
5MOL DL 69196
6MOL DF 210868
7MOL DL 41783
8MOL DF 248536
9MOL DF 248871, 248872, 248893
10MOL DL 69199
11MOL DF 274385
12MOL DL 69403
13MOL DL 69277
14MOL DL 69504
15MOL DF 248925
16MOL DL 69395
17MOL DL 37273
18MOL DL 99660
19MOL DF 258088
20MOL DL 13922
21MOL DL 49765
22MOL DL 99660
23MOL DL 15055
24MOL DL 16448
25MOL DF 248935
26MOL DL 69495
27MOL DL 69500
28MOL DL 65958
29MOL DL 69534
30MOL DL 95876
31MOL DL 69598
32Maksay, s. 376
33MOL A 57 7 1051
34MOL UC 38:48, 38:49, 38:50, 38:51, 69:13