Rozhľadne

Okrem prirodzených vyhliadkových bodov, akým je v našom okrese napríklad Kosihovský kamenný vrch, sa ako turistické lákadlo využívajú aj umelé konštrukcie – rozhľadne. Tie staršie sa stavali svojpomocne, s prispením obce a miestnych aktivistov, ale v poslednej dobe badať nárast stavby rozhľadní za peniaze z (euro)fondov, čo je aj prípad dvoch zatiaľ najnovších rozhľadní v okrese VK. Spolu sú zatiaľ na území okresu 4 rozhľadne, ktoré si predstavíme:

Hrušov – najstaršia rozhľadna v okrese bola postavená ešte v r. 1998 z iniciatívy miestneho odboru KST. Jednoduchá drevená stavba, ktorá pripomína poľovnícky posed, stojí na vrchole Prášneho vrchu (513 m n.m.), a jej vyhliadková plošina je vo výške asi 5m nad úrovňou terénu. Rozhľadna je však zhruba od r. 2012 znefunkčnená (chýbajúci rebrík ku plošine), a je otázne, či ešte niekedy bude nejakým spôsobom obnovená. Na druhej strane možno povedať, že Prášny vrch je viac-menej prirodzeným vyhliadkovým bodom  (až na malé časti zarastené krovinami), a existencia funkčnej rozhľadne tak nie je nutnosťou.

Výhľad je takmer kruhový (okrem úzkych pásov na severovýchode a juhu), aj keď bez veže je nutné sa presúvať medzi výhľadovými pozíciami. Okrem maďarských vrchov, ktoré sú viditeľné aj z ďalších troch rozhľadní, zaujme najmä pohľad na severozápad a západ, kde okrem pohorí Tríbeč, Inovec a Vtáčnik je možné dovidieť až na 150 km vzdialené Malé Karpaty (Čertov vrch), a čiastočne aj na Nízke Tatry (Rakytov). Grafické znázornenie je tu.

Ipeľské Predmostie – neďaleko časti Ryžovisko sa na kopci s názvom Vrabčia hora (311 m n.m.) nachádza jednoduchá, asi 5m vysoká drevená rozhľadna. Vybudovaná bola v r. 2010 aktivistami Ipeľskej únie ako súčasť náučného chodníka Poiplie, a poskytuje výhľad predovšetkým na záplavové územia medzi Ip. Predmostím a Tešmakom, ktoré boli vyhlásené za Ramsarské lokality.

Výhľad z veže je pomerne široký (cca. 160 stupňov), a obsahuje prakticky celú Ipeľskú kotlinu, na juhu ukončenú hradbou maďarských pohorí, od Bükku až po Börzsöny. Za ideálneho počasia je dohľad až do vzdialenosti 100 km. Grafické znázornenie je tu.

Vinica – drevená rozhľadňa na úpätí kopca Stráž (396 m n.m.) bola postavená v r. 2013 ako súčasť náučného chodníka Stráž, vybudovaného z eurofondov. Paradoxne nestojí na najvyššom bode kopca, ale vyčnieva z okraja zrázu na jeho južnom úpätí, a tak je jedinou v okolí, na ktorej vrcholovú plošinu sa nestúpa, ale klesá. A aj keď okolité skalné bralá poskytujú úplne rovnakú vyhliadku, veža zároveň umožňuje prístup k jaskynným útvarom pod ňou, takže svoje opodstatnenie určite má. Podobná, ale z juhu vegetáciou značne obmedzená prirodzená vyhliadka je aj od neďalekého kríža sv. Heleny. Výhľadový obsah je prakticky totožný s predchádzajúcou rozhľadňou, azda len z o niečo väčšej výšky – grafické znázornenie výhľadu je tu.

Opava  – najnovší a najimpozantnejší prírastok do kolekcie rozhľadní v našom okrese je masívna, viac ako 20 metrov vysoká šesťposchodová drevená veža na kopci Opavská hora (577 m n.m.), financovaná z regionálnych grantov. Dokončená bola koncom r. 2014, ale aj keď je v čase písania tohto článku (marec 2015) voľne prístupná, oficiálne otvorenie ešte neprebehlo. Nie je tak ani jasné, ktorá z viacerých možných prístupových ciest bude odporúčaná – podľa informácií Sme.sk však obec pripravuje aj náučný chodník.

Výhľad z najvyšších poschodí je dokonale kruhový, keďže vrchol veže sa nachádza vysoko nad okolitou vegetáciou. Od východu až po juhozápad vidieť za dobrej viditeľnosti prakticky všetky maďarské pohoria, od Bukových vrchov (Bükk), cez Mátru, Cserhát až po Pilišské vrchy nad Ostrihomom. Od juhozápadu potom nasledujú slovenské kopce – cez Chrbát pri Hurbanove k nitrianskemu Zoboru, V. Inovcu, Sitnu, Vtáčniku, ďalej cez Smrekov a Rakytov v N. Tatrách až k V. Tatrám, z ktorých je možné za ideálnych podmienok vidieť všetky hlavné štíty (Gerlach, Lomnický, Kriváň), a o niečo východnejšie aj Kráľovu hoľu. Grafické znázornenie výhľadu nájdete tu.

Ešte je potrebné spomenúť projekt, o ktorom zatiaľ nemáme žiadne bližšie informácie – na stránkach SAŽP sa dá nájsť štúdia k výstavbe vyhliadkovej veže nad Čelovcami, vrátane detailných náčrtov. Podľa sprievodnej správy ešte nie je jasné, kde presne by mala stáť, a už vôbec nie je jasné, či alebo kedy sa tento projekt aj skutočne zrealizuje. V každom prípade by ďalšia vyhliadková veža v okrese určite nebola na škodu.

Leklinec

Prvá zmienka o usadlosti pochádza z odpisu listiny z r. 1260¹, kde sa Neklinc spomína pri metácii chotára Trebušoviec. V r. 1351² sa Neclinch uvádza pri metácii neznámej usadlosti Korlathfolde v chotári dnešnej Vinice. V r. 1412³ sa zemania z K. Kosíh sťažovali, že poddaní zemana zo Sečian (Szécsény), bývajúci v usadlosti Neklynch, neoprávnené obsadzujú a využívajú ich majetok Nogmezew. Spor o to, ku ktorej usadlosti Nogmezew patrí, sa vyriešil až v r. 1418¹ reambuláciou chotárnych hraníc. V r. 1439⁴ tu získal majetky Georgius, kastelán levického hradu, v nasledujúcom desaťročí potom aj rody Tésai, Rozgonyi, Rhédey, Szobi a Bakonoki. V r. 1481⁵ sa usadlosť uvádza pri metácii majetkov v okolí dnešnej Dolinky.

Zaujímavosťou je zápis z r. 1486⁶, kedy zeman z Kosíh n. Ipľom predal 3 lúky v okolí, avšak nie inému zemanovi, ale poddanému z usadlosti Leklynch menom Ambrosius Wodnak a jeho trom synom. O desať rokov neskôr⁷ sa ten istý Wodnak spomína už ako vlastník majetku v Leklinci. V r. 1502⁸ dostal tunajšie majetky ako kráľovský dar Michael de Zob, v r. 1504⁹ dostal do zálohy 4 porty zeman Johannes z Balogu. Rod de Zob tu vlastnil pôdu aj v r. 1518, ale v období 1527-1530¹⁰ ju spolu s ďalšími miestnymi majetkami získala ostrihomská kapitula. Tá figuruje ako majiteľ desiatich port aj v súpise z r. 1549¹¹, pričom sa ale uvádza, že usadlosť platila dane aj Turkom. V r. 1558¹² sa odvádzala daň vo výške jeden forint hradu Čabraď. Záznam z r. 1692¹³ spomína spor o miestne majetky medzi rodom Palásthy (Plášťovský) a ostrihomskou kapitulou.

V roku 1720 sa spomína ako celkom opustená. Podľa neskorších máp stál na tomto mieste majer, neskôr budovy poľnohospodárskeho družstva. Otázkou je pôvod názvu usadlosti – Leklinec je určite len skomolená neskoršia forma, pretože všetky predmoháčske listiny uvádzajú variácie začínajúce na N. Skôr je pravdepodobné, že ide o rovnaký základ, z ktorého vzniklo pôvodné pomenovanie Vinice (Nekyje) – Nek, čo bol podľa jazykovedcov názov jedného zo staromaďarských kmeňov.

---

<sup>1. [MOL DL 506]↩
2. [MOL DF 236043]↩
3. [MOL DF 274418, 274419]↩
4. [MOL DL 88157]↩
5. [MOL DL 69509]↩
6. [MOL DL 47369]↩
7. [MOL DF 281311]↩
8. [MOL DL 16167, 36404]↩
9. [MOL DL 97990]↩
10. [Az esztergomi főkáptalan fekvő s egyéb birtokaira vonatkozó okmányok tára. (Pest, 1871.), str. 105, 170, 175, 214]↩
11. [MOL UC 4:11]↩
12. [MOL UC 4:48]↩
13. [Tóth Krisztina: A Palásthy család levéltára 1256-1847: Kutatási segédlet (Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 7. Esztergom,2001), str. 43]↩</sup>

NCH Stráž

Úvodný panel NCH

Náučný chodník na vrchol kopca Stráž nad Vinicou patrí medzi najnovšie projekty tohto druhu v rámci okresu. Jeho hlavný okruh má dľžku 7,3 km, prevýšenie asi 200 m, 8 zastávok a v pokľudnom tempe sa dá zvládnuť za 3 až 4 hodiny.

Panely a smerovníky

Oficiálny začiatok v podobe úvodného panelu sa nachádza pri miestnom ľudovom dome (vidieckom múzeu), ku ktorému však z centra obce (autobusovej zastávky) nevedie žiadne značenie. Orientácia je ale jednoduchá, ak už viete, ktorým smerom sa dať – stačí sledovať hlavnú cestu smerom na Hrušov. Mapa trasy, ktorú obsahuje úvodný panel, je síce bez legendy, ale v podstate stačí pokračovať po hlavnej ceste, a za cintorínom odbočiť doprava. Od neďalekého panelu č. 1 už začína kvalitné pásove značenie, kombinované s vkusnými drevenými vyrezávanými tabuľami na dôležitejších miestach.

Len niekoľko metrov za panelom č. 1 je bod, kde sa okruh spája, a kde je možné vybrať si smer trasy. Značnie sa zdá byť skôr prispôsobené logickejšiemu postupu v smere hodinových ručičiek, čo je asi lepšia voľba v prípade prvej návštevy. Trasa pozvoľna, ale vytrvalo stúpa pomedzi pivničné domčeky vo viničnej oblasti až k okraju lesa, ktorým väčšina trasy vedie. Nasleduje panel č. 2, čo je krátka významová odbočka k Žabiemu prameňu, ktorý napája malé močaristé jazierko.

Výhľad od vyhliadkovej veže

Trasa naďalej stúpa k tretej zastávke, miestnemu kameňolomu. Nasleduje krátky, ale veľmi strmý úsek k rázcestníku, a odtiaľ ešte kratší a strmejší chodník ku krížu sv. Heleny nad kameňolomom, ktorý je zároveň prvým vyhliadkovým miestom. Výhľad je obmedzený na juhovýchod (Vinica) a severozápad (Hrušov). Ďalšia odbočka za rozcestníkom smeruje k drevenej vyhliadkovej veži, pod ktorou sú jaskyne, a po stranách od veže sú chodníčky k prirodzeným vyhliadkam zo skalnatých brál. Po návrate na hlavnú trasu chodník pokračuje k močaristému jazierku Porga,  odkiaľ už začína klesať späť do dediny. Na zostupovej trase sú ešte dve zastávky – prameň Biela studňa a socha sv. Urbana, patróna viníc.

Vrcholový bod pri jazierku Porga

Plusom tohto náučného chodníka sú predovšetkým odpočívadlá na každej zastávke, vrátane hojdačiek či preliezačiek pre deti na niektorých z nich. V porovnaní s inými NCH v okrese ide až o luxusnú trasu, vrátane veľkých informačných tabúľ v dvoch jazykoch (slov. a maď.), ale možno je to dané tým, že sa na jeho výstavbu použili prostriedky z eurofondov. Mínusom je hlavne slabá propagácia (obecná stránka neposkytuje žiadne informácie), a chýbajúce značenie z centra obce, čo môže byť problém pre nových návštevníkov. Inak ale ide o vydarený počin, a zaujímavú trasu s peknými miestami, ktoré sa oplatí navštíviť.

Vinice nad Vinicou

 

Ďalšie články:

• 2014-07-12 Náučný chodník Stráž vo Vinici (Blog.sme.sk)
• 2014-08-26 Žobrák vo Vinici je plný vôní zlatého moku (Pravda.sk)

Kostolnica

Po prvýkrát sa spomína až v r. 1493¹ ako Eghazasnyek, ale aj za krátku dobu svojej existencie po nej zostalo množstvo historických stôp. Vznikla pravdepodobne odčlenením od Dolnej Vinice. V r. 1494² uplatňovali svoj nárok na tunajšie majetky členovia rodov Zob a Mohora, už o rok neskôr³ sa tu ale objavuje meno miestneho zemana  (Emerici de Eghazasnyeek), ktorého potomkovia si usadlosť rozdelili s potomkami rodu  Zenthlewryncz . Tento rod ale v období 1497-1500⁴ svoje tunajšie majetky vymenil s rodom Zob za majetky v župách Bihar a Szabolcs. Podľa listiny z r. 1518⁵ svoje tunajšie majetky vymenil s lokálnym zemanom (Ladislaus de Eghhazasnyek) aj rod Zob, ale súpis z r. 1525-1526⁶ stále uvádza Michaela de Zob ako vlastníka majetku v obci Koztanch.

V r. 1525⁷ vzniesol nárok na tunajšie majetky Paulo z Kolár, pretože miestny zeman Stephanus mu dlhoval 25 mariek. V r. 1527⁸ sa dozvedáme, že Michael de Zob umrel a svoje majetky odkázal ostrihomskej kapitule. Pri tejto príležitosti sa spomína aj miestna kúria, v ktorej prebýval. V ďalšej písomnej zmienke už z obdobia tureckej okupácie, súpise usadlostí hontianskej župy z r. 1546⁹, sa Koztonchan uvádza ako majetok v rozsahu šiestich port, patriaci ostrihomskej kapitule. Zaujímavosťou je, že kúria aj usadlosť Egyhazasnek prežili turecké plienie, keďže sa spomínajú v r. 1663¹⁰, kedy ich kráľ Leopold daroval novozámockému nadporučíkovi Stephanovi Boronkayovi . Už len ako pustatina sa neskôr objavuje  až na mape tretieho voj. mapovania z konca 19. storočia.

Kostolnica na mape 3. VM

Zaujímavým je vývoj názvu usadlosti. Eghazasnyek a podobné varianty (Eghazasnyeek, Eghhazasnyek atď.) sa doslovne prekladajú ako Kostolné Nekyje (mimochodom, staršia obec s rovnakým názvom existovala aj v župe Borsod). Z toho sa pravdepodobne vyvinul aj alternatívny názov Kostolnica, po prvýkrát použitý v r. 1524 vo forme Koztonchan. Niektoré permutácie tohto názvu však vzbudzujú pochyby o tomto pôvode – predovšetkým Consthanza či Constoncha z rokov 1527-1528, pripomínajúce skôr vlastné meno. V prípade, že ide len o nepresný prepis, je možné sa domnievať, že usadlosť mala výrazný podiel slovenského obyvateľstva. A takisto je pravdepodobné, že mala súvis aj s polohou pôvodného, podľa prameňov ranorománskeho kostola. Vieme len toľko, že súčasný kostol v terajšej lokalite sa prvýkrát spomína až koncom 16. storočia, čo ponecháva otvorenú možnosť, že ten pôvodný stál práve v chotári usadlosti Kostolnica.

---

<sup>1. [MOL DF 236056]↩
2. [MOL DF 236048]↩
3. [Szabolcsvármegye levéltárának mohácsi vész előtti oklevelei XVIII.]↩
4. [MOL DF 236849]↩
5. [MOL DL 99802]↩
6. [MOL DL 26344]↩
7. [MOL DL 69594]↩
8. [Az esztergomi főkáptalan fekvő s egyéb birtokaira vonatkozó okmányok tára, str. 174]↩
9. [Magyarország birtokviszonyai a 16. század közepén I. kötet , str. 375]↩
10. [MOL A 57 13 48]↩</sup>

Kostol vo Vinici

Dominantou obce je rímsko-katolícky renesančný kostol sv. Štefana kráľa zo 16. storočia, postavený na starých základoch, klasicisticky prestavaný v r. 1840. Prvý kostol tu podľa niektorých prameňov stál už r. 1208, ale skutočnou prvou písomnou zmienkou o existencii kostola je až súpis pápežských desiatkov z r. 1332-37. V r. 1406 sa ako svedok istého sporu spomína miestny kňaz Ján. Od r. 1493 sa časť sídla s kostolom spomína ako samostatné sídlo nazvané Kostolná Vinica, neskôr Kostolnica.

Z r. 1697 pochádza zápis o patrocíniu sv. Štefana kráľa, čo znamená, že kostol prežil turecké pustošenie. Pôvodný hlavný oltár s obrazmi sv. Štefana a veľkým krížom kostolu daroval Antal Garay v r. 1513. V r. 1770 zničil vežu kostola blesk. V správach z r. 1776 sa objavujú indície, že kostol bol príliš malý pre všetkých veriacich, keďže do farnosti patrili aj susedné sídla Balog, Dolinka a Hrušov. Vypracovali sa plány na výstavbu nového, ale realizovať začali až v r. 1840, keď sa dovtedajší kostol takmer rozpadol. Výstavba bola ukončená v r. 1845 a v auguste nasledujúceho roka bol kostol vysvätený. V r. 1869 zásah blesku poničil hlavnú stenu, a v r. 1907 musel byť dočasne uzavretý kvôli tomu, že chrámové oblúky spôsobovali praskanie stien. Rekonštrukciou sa strop vyrovnal a problémy so statikou skončili.

Jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom a vstavanou vežou, rovné stropy v lodi, placka v presbytériu. Hlavná štítová fasáda má horizontálnu rustiku a hladké bočné fasády. V interiéri klasicistický hlavný oltár z polovice 19. stor., s kanelovanými pilastrami a tympanónom, ďalej renesančná krstiteľnica z druhej polovice 16. stor., rokokovo zasklený reklikviár s malou drevenou Pietou z druhej polovice 18. stor., barokové olejomaľby Panny Márie a sv. Antona z obdobia 1740-1750, a neskorobaroková kostolná zástava s portrétmi sv. Juraja a sv. Štefana z polovice 18. storočia.

• HARMINC, Ivan (et. al.). Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava, 1969, s. 401-402.