Kostol v Modrom Kameni

Dnešný neorománsky farský kostol sv. Antona Paduánskeho a fara v Modrom Kameni pochádzajú z novšej doby. Fara bola postavená v r. 1787 a kostol skoro o 100 rokov neskoršie – v r. 1879. Je to monumentálna jednoloďová stavba s presbytériom s polkruhovým uzáverom a päťpodlažnou západnou vežou. Loď je krytá dreveným stropom, presbytérium valenou klenbou a konchou. Fasáda je členená lizénami a oblúčikovým vlysom, v interiéri sú nástenné maľby.

V r. 1759 bola postavená a 24. augusta biskupom A. Révayom posvätená zámocká kaplnka, ktorá je zasvätená sv. Anne. Od toho času až do posvätenia kaplnky pod hradom (začiatok 18. st.), a po jej zaniknutí až po postavenie farského kostola, sa konali bohoslužby v kaplnke na hrade. Hlavný oltár kaplnky bol ozdobený obrazom Bolestnej Matky Božej z prvej polovice 17. storočia. Tento obraz je dnes umiestnený na bočnom oltári kostola. Obraz je v striebornom ráme a Bolestná Matka a Ježiš sú ozdobení zlatými korunkami a zlatými srdciami. Pôvod tohto obrazu je neznámy. Bol nájdený v ruinách starého zámku, a po dokončení kaplnky umiestnený na hlavnom oltári spolu s obrazom sv. Antona, ktorý v r. 1877 vytvoril K. Jakobey.

Okolie kostola na kolorovanej pohľadnici

Spomedzi ďalších pamiatok stoja za zmienku rokokové votívne predmety z tepaného striebra, z druhej tretiny 18. storočia, vystavené v štyroch rámoch a zobrazujúce oči, ruku, nohu, prsník, ovce, hovädzí dobytok. Medzi pamätihodnosti patrí aj relikvia Sv. Kríža, ktorá je umiestnená s relikviami Sv. Ignáca, Sv. Františka Xaverského a Sv. Stanislava Kostku v striebornom relikviári. Zaujme aj strieborný obraz zo 17. storočia, ktorý zobrazuje členov rodiny Balašovcov, kľačiacich okolo postele chorého s ružencom v rukách a modlia sa – akiste za uzdravenie apoštolského grófa Pavla Balašu. Ďalšie dva neskorobarokové oltárne obrazy z polovice 18. st. zobrazujú sv. Dominka a sv. Kláru, a sú pravdepodobne prácami košického maliara Š. Vörösa.

Kostol na pohľadnici z r. 1954

Kostol v Modrom Kameni dnesPavol Balaša dal v oblasti Novohradu a Hontu na vlastné náklady vystavať 16 kostolov a fár. Jeho život bol plný kresťanských cností, a pápež Benedikt XIV. mu dal titul apoštolského grófa. Bol veľkým ctiteľom Sv. Anny, na počesť ktorej dal postaviť už spomínanú zámockú kaplnku. V kostoloch, ktoré založil, bol aspoň jeden oltár venovaný jeho patrónke Sv. Anne. Je preto pozoruhodné, že skonal práve v deň Sv. Anny, 26. júla 1771. Zaujímavé je aj, že práve v Modrom Kameni nedal postaviť farský kostol. Hovorí sa, že si Modrý Kameň nechával nakoniec, aby tu položil korunu svojej oddanosti k cirkvi tým, že vystavia veľkolepý chrám a faru. Avšak umrel skôr, ako mohol svoj plán uskutočniť.

Modrý Kameň až do r. 1788 nemal vlastného farára. Slúžením sviatostí a konaním bohoslužieb boli poverení kapláni zo zámku. Títo nebývali v zámku, ale dolu v dedine. Preto žiadali cirkevnú vrchnosť, aby im povolila zriadiť kaplnku v dedine. Jednak preto, aby nemuseli denne chodiť do zámku slúžiť svätú omšu a vysluhovať sviatosti, ale hlavne preto, aby pri udeľovaní sviatostí chorým nemuseli pre sviatosť chodiť na hrad. Koncom 18. storočia dostali povolenie na výstavbu kaplnky. Táto kaplnka (neskoršie ju volali farská) bola postavená uprostred dediny na brehu potoka, v rade obytných domov. Bola postavená z dreva a zničená pri záplavách na jar r. 1853.

Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s