Prvým, hoci sporným záznamom o existencii miestneho kostola, je zápis z kanonickej vizitácie grófa Žigmunda Berényho z 9. júna 1731, kde sa udáva časový údaj v texte o prvom kostole: Adhuc anno 1076 cedificata. ( Stál tu v r. 1076). Priame potvrdenie existencie akéhokoľvek kostola však v stredovekých listinách nenájdeme. Starý, už neexistujúci kostol, stál v centre dediny pri veľkom moste. Svätyňa bola postavená v gotickom slohu a na oboch stranách mala gotické okná. Loď a sakristia boli postavené neskôr. Počas stáročí kostol postupne chátral, a v r. 1854 ho podmyli veľké lejaky, takže vrchnosť v r. 1875 rozhodla o jeho uzavretí.
Približné rozmery mali byť: šírka 4m, výška 5m, dĺžka 5m. Šírka chrámovej lode bola 6,5m, výška 12,5m, dĺžka 6m. Výška veže bola 11m. Z tureckého obdobia sa zachoval jeden zvon. Ako oltárny obraz slúžila drevorezba krucifixu, v r. 1835 vymenená za obraz Posledná večera. Starý kostol bol zbúraný v r. 1881, a hneď sa začalo s výstavbou nového kostola sv. Alžbety, ktorý bol vysvätený 12.9. 1883. Stojí na kopci oproti budove farského úradu, ktorá bola postavená v r. 1765 a pôvodne slúžila ako dôstojnícky byt. Výška novej veže je 24 metrov. Má 3 zvony vysvätené v r. 1923. V interiéri sa nachádza torzo pôvodného dreveného krucifixu z 18. st. či mramorová krstiteľnica z prelomu 18. a 19. st.
Okres VK 