Dominantou obce je pôvodný evanjelický gotický kostol so štvorcovým presbytériom, pochádzajúci z obdobia okolo polovice 14. storočia. Pôvodná jednoduchá stavba o rozmeroch 8 x 14 m mala chrámovú loď prekrytú sedlovou strechou bez veže. V štvorcovom presbytériu mala románsku valenú klenbu a gotický víťazný oblúk. Po reformácii sa kostol stal artikulárnym, čo znamená, že sa tu vykonávali protestantské bohoslužby. Zasvätený bol Šimonovi a Júdovi. Podľa Kristóffyho údajov bol počas bočkajovských nepokojov poškodený a vypálený.
V prvej tretine 17. storočia prebehol v M. Zlievcach proces formálneho oddelenia sa od katolíckej cirkvi a utvorenia evanjelického cirkevného zboru augsburgského vyznania. V r. 1633 bola vykonaná rozsiahla prestavba kostola v neskororenesančnom slohu. Donátormi boli šľachtici Ondrej Bene a Juraj Gedey. Prvým evanjelickým kňazom bol asi český exulant Ján Vokoun. Maďarské pramene ako prvého uvádzajú Michala Nándoridesa v r. 1632.
Nad kostolom bola drevená vežička s dvoma malými zvonmi. Jeden z nich bol odliaty v r. 1631 a bol na ňom nápis In nomine D.Mar. Nil.Joa.DEI.1631. Kostolík zdobilo 12 obrazov apoštolov. Od r. 1636 v ňom je oltár s obrazom Ukrižovaného, ktorý je v súčasnosti najstaršou kultúrnou pamiatkou obce. Nápis na oltári Generosa haeroina Galambos Juditha curante 1636 svedčí o tom, kto a kedy ho daroval. O renovácii chrámu svedčí ďalší nápis na oltári: “Na slávu Božiu sa postaral o opravu Pavol Prónay zo Sl. Pravna v r. 1770”. Pri návšteve superintendanta Szeberényiho v r. 1876 bolo zaznamenané, že Zlievce mali v tej dobe 3 kalichy. Najväčší darovala v r. 1716 Julianna Palášty, ďalší Klára Mariášy v r. 1763, a tretí darovala v r. 1817 Helena Rosziar.
V apríli 1798 sa uskutočnila najrozsiahlejšia prestavba a úprava kostola, ktorej donátormi boli miestni zemepáni. Chrámová loď bolo predĺžená západným smerom o desať metrov. Namiesto drevenej zvonice sa postavila veža. Časť nákladov na prestavbu vyplatili z prostriedkov získaných odpredajom klenotov, ktoré vybrali zo spomínanej hrobky rodiny Vattay. Ďalšiu časť hradili patróni, najmä Gedeovci. V r. 1805 dala Zuzana Ivanková-Gedey postaviť novú drevenú kazateľnicu. Z protokolu, ktorý bol vedený Kristoffym od r. 1805, sa dozvedáme aj to, že vnútorné zariadenie chrámu nebolo celkom v poriadku, chór bol bez lavíc, aj organ potreboval opravu. Táto bola prevedená v r. 1820. Oprava chrámu bola prevedená v r. 1844, a v r. 1895 bola vynovená strecha.
Ďalšia renovácia kostola bola vykonaná až v r. 1938, kedy sa urobil nový krov veže. Pôvodný, ktorý bol ihlanovitého tvaru, nahradil nový tvaru cibuľovitého. Táto veža s guľou a krížom mala výšku 15m, takže výška celej veže od zeme bola 32 metrov. Veža bola pokrytá galvanickým plechom. Kríž na vežu vyhotovil Štefan Boháč, zručný kováč z obce. Chrám i veža boli omietnuté, urobili sa nové drevené obloky na veži pri zvoniciach. Počas II. sv. vojny si ruskí vojaci urobili z veže pozorovateľňu. Práve preto sa stala terčom nemeckej streľby. Jeden z delových granátov poškodil vežu, našťastie múr neprerazil. Zvon však praskol.
Aj v nasledujúcich rokoch dochádzalo k úpravám kostola. V r. 1951 bola do kostola zavedená elektrika a v r. 1955 bol elektrifikovaný aj organ. Generálna oprava kostola bola prevedená v r. 1957-1959, keď bol kostol nanovo omietnutý. Na kostole bol urobený nový krov a strecha. Lavice, ktoré sa nachádzajú v kostole ešte aj dnes, získal v tomto období pre malozlievsky kostol vtedajší farár Jozef Kováč. Pôvodne pochádzajú z Turieho Poľa, ktoré bolo v tom období kvôli zriadeniu vojenského výcvikového pásma vysťahované a zničené. Posledné rekonštrukčné práce boli vykonané r. 2000. Rekonštrukcia bola nevyhnutná, nakoľko drevo vo vnútri veže bolo spráchnivené a kríž sa už nebezpečne nakláňal. Nová veža sa vyhotovila podľa pôvodného stavu, čiže znovu v tvare štvorihlana. Výška veže je 23 metrov. Veža je pokrytá medeným plechom, trámy zhotovené z dubového dreva. V súčasnosti má kostol barokovo–klasicistický charakter.
- HARMINC, Ivan (et. al.). Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava, 1968, s. 286.
- BEŇO, Bohuslav. Malé Zlievce 1245-2005. Modrý Kameň, 2005. [online]
- HRAŠKOVÁ, E., ŠIMKOVIC, M. Nové poznatky k architektúre stredovekých kostolov v regióne Novohradu a Hontu. In: Archaeologia historica. 2003, roč. 28, s. 482.
Okres VK 