Geografia
Obec leží v Ipeľskej kotline v plytkej doline Veľkého potoka. Južná časť chotára je pahorkatina s plochými rozčlenenými chrbtami z mladotreťohorných uloženín, severná je vrchovina na okrajových chrbtoch Krupinskej planiny, strmo spadajúcich do Ipeľskej kotliny. Väčšinou je pokrytý dubovými a bukovými lesmi. Má hnedozemné a hnedé pôdy.
História
Dolné Nekyje: 1135, 1156 Nek, 1351 Nyek a. n. Korlathfölde, Also Nyek, 1773 Alsó-Nyék, Unter-Ninik, Dolne Niekie, 1786 Alschó-Nyék, Dolné Nyekie, 1808 Alsó-Nyék, 1863–1882 Alsónyék, 1888–1902 Alsóipolynyék
Horné Nekyje: 1351 Felseö Nyek, 1773 Felső-Nyék, Ober-Ninik, Horne Niekie, 1786 Felschő-Nyék, Horné Nyekie, 1808 Felső-Nyék, 1863–1882 Felsőnyék, 1888–1902 Felsőipolynyék
Vinica: 1907–1913, 1938–1945 Ipolynyék, 1920 Nekyje, Nekynce, 1927–1938, 1945–1948 Nekyje, Nyék, 1948– Vinica
Prvá zmienka sa nachádza v zakladacej listine bzovíckeho opátstva z r. 11351, v ktorej komes Lampert daroval tomuto opátstvu jedno poplužie pôdy a dve poddanské usadlosti v dedine Nek. Tá sa v r. 11562 uvádza medzi hontianskymi dedinami, ktoré odvádzali cirkevný deviatok ostrihomskému arcibiskupstvu. V r. 12323 zaradil kráľ Ondrej II. ďalšiu časť Vinice do zvolenského panstva s tým, že desiatky naďalej patrili arcibiskupstvu. Sporná je listina z r. 12454, ktorú uvádza Gyorffy, a podľa ktorej vzhľadom k tomu, že nemal dediča, daroval istý bán Martinus ešte pred tatárskym vpádom svoje tunajšie majetky šahanskému kláštoru. Majetok tohto kláštora sa však v súvislosti s Vinicou už neskôr nespomína. V r. 12965 sa uvádzajú mená Michaela a Martina, synov istého Martina, s prídomkom de Neek, ktorí sa dohodli na hraniciach chotárov Viníc a Čeloviec so šľachticom z Leseníc. Samozrejme, nemohlo ísť o synov vyššie spomenutého bána Martina (čo asi predpokladal Gyorffy), keďže ten zomrel bezdetný. Metácia uvedená v tejto listine dosvedčuje, že už v tejto dobe existovali dva rovnomenné majetky Neek, ktoré sa neskôr vyvinuli v dve samostatné dediny – Hornú a Dolnú Vinicu.
Šľachta z Leseníc aj Vinice pochádzala zo starého rodu Hont-Poznan, ktorého potomkovia si pravdepodobne celý chotár oboch obcí rozdelili už v dávnejších časoch. V r. 12996 dali synovia Nicolaa z Kolár z tohože rodu pätinu Vinice svojmu švagrovi Nicolaovi. Ďalšie dve vetvy Hont-Poznanovcov, šľachtici zo Sudíc (Szügy) a Túroviec (okr. LV), si pred a v r. 13027 medzi sebou dvakrát vymenili niekoľko majetkov, vrátane Vinice. V r. 13128 predal Nicolaus z Túroviec svoje majetky Vinica a Hrušov synom Harabora z rodu komesa Dubaka. V r. 1329-13329 sa spomínajú mená šľachticov Sebastiana a Dionysia de Neek vo funkcií kráľovských poverencov. Existenciu kostola dokladá súpis pápežských desiatkov z r. 1332-3710. Oficiálne delenie na dve obce sa spomína už v r. 135111, pričom ich názvy v listine boli Felseo Nyek a Nyek alias Korlatthfewlde.
V ďalších desaťročiach sa stretávame predovšetkým s menami miestnych zemanov. Je zrejmé, že tu existovalo niekoľko rôznych rodov alebo rodových vetiev, ktoré používali prídomok de Nyek, čo komplikuje sledovanie kontinuity vlastníckych vzťahov. V r. 140612 sa ako svedok iného sporu spomína miestny kňaz Johannes. V r. 142113 sa listiny zmieňujú o predaji polovice jednokolesového mlyna v Hornej Vinici. V r. 143614 dal jeden z miestnych zemanov výmenou za koňa do zálohy dve poddanské usadlosti zemanovi z Marczalu. V r. 143915 tu od rodiny levických Čechovcov získal majetky levický hradný kapitán Georg Floyth, ktorý v nasledujúcom roku16 používal prídomok de Neek. V r. 144717 tu získali majetky až tri nové rody – de Zob, de Bakonok a de Rede. V r. 1464-6718 mali vinickí zemania nakrátko v držbe majetky v Dolných Žemberovciach (okr. LV).
Najvýznamnejším z vinických zemanov bol Emericus, ktorý sa v r. 1472-7519 spomína ako hontiansky vicekomes (vicišpán). Ďalšie tri rody – de Petnehaza, de Iklad a de Lossoncz – sa uvádzajú v r. 148420. Niekedy v tejto dobe sa ako samostatná obec vyčlenila Kostolnica, s prvou zmienkou z r. 1493. Azda aj vďaka vysokej koncentrácii hontianskych zemianskych rodov sa význam obce postupne zvyšuje, a od augusta 149321 sa stáva jedným z pravidelných zasadacích miest hontianskej stoličnej kongregácie. Emericov syn Johannes vstúpil do kňazského stavu, a svoj majetok a kúriu daroval v r. 149422 ostrihomskej kapitule. Pri delení Kostolnice v r. 149623 sa okrem susedných zemepánov spomínajú aj richtári oboch obcí – Johannis Fekete z D. Vinice, a Antonius Cherwenak z H. Vinice. V r. 150824 dal Michael de Zob D. Vinicu do zálohy zemanom z Hont. Moraviec. V r. 151825 tu od rodu de Zob získal majetky známy právnik a neskorší palatín Stephanus de Werbewcz, a postupným rozširovaním do r. 1525 vlastnil viac ako 40 poddanských usadlostí v oboch Viniciach a Kostolnici.
Bakács uvádza, že v zázname z r. 152326 sa Nyek spomína ako oppidum, čiže mestečko. V prípade, že by šlo o správny údaj, bola by Vinica jedným z dvoch stredovekých mestečiek na území dnešného okresu VK, avšak nie je to tak – listina, ktorú spomína Bakács, má slovo oppidum preškrtnuté a nahradené slovom possessio (majetok); v následnom novšom odpise sa už uvádza len termín possessio. Napriek tomu možno konštatovať, že Dolná Vinica patrila v predmoháčskom období k najvýznamnejším sídlam v regióne, a k hospodársko-politickým centrám hontianskeho Poiplia.
Dostatok údajov máme aj z doby tureckej okupácie. V portálnom súpise z r. 154927 sa uvádzajú obe obce, s tým že D. Vinica bola rozdelená medzi ostrihomskú kapitulu a rôznych zemanov, a H. Vinica patrila výhradne kapitule. Z tohože roku28 máme aj urbár s menami obyvateľov – Gere, Zabo, Nag, Thoth, Zecheny, Chemo a Chernos; spomína sa tu aj mlyn. V r. 155029 získal majetky Stephana de Werbowcz Johannes Balassa, čím sa do histórie obce dostáva ďalší významný rod. Majetky kapituly zasa prešli do rúk rodu Pálffy, ktorý bol majiteľom hradu Čabraď, a tak aj časť Vinice patrila do tohto hradného panstva a objavuje sa v jeho súpisoch a urbároch. Niekoľko ďalších mien obsahuje aj súpis z r. 1602 – richtárom bol Iohannis Boldisar, poddanými Swth, Zarka, Lestar, Tooth, Petreösel, Nieky a Zecheny, pričom dve z týchto mien sa uvádzajú ako mlynári.
V súpise z r. 160530 sa okrem D. a H. Vinice uvádza aj Stredná Vinica (Keözép-Nyék), je to však jediný záznam o takomto sídle. Viacero mien z oboch obcí udáva podrobnejší súpis z tohože roku31 – v H. Vinici to boli rovnaké mená ako v r. 1602, plus Zoldi, Czalyar. Szabo, Karmar (?) a Czuia (?); v D. Vinici bol richtárom Christoph Kouacz, poddanské mená boli: Seel, Kalamar, Czernus, Nouak, Boros, Sobothan, Molnar, Palocza, Csionka, Jaksz, Lukacs, Dobos, Kalikus, Priska, Budi, Huszar a Swth. V r. 162932 získali spolu s hradom Čabraď majetky vo Vinici aj Koháryovci. V r. 165633 boli potvrdené majetky aj Balassovcom, v r. 168934 však tieto prešli do vlastníctva istého Michaela Jeszenského. Podľa Borovszkého boli v 17. storočí zemepánmi rody Darvas, Laczkáry, Ráday, v 18. storočí Teleki, Majthényi, Koháry, v 19. storočí rodiny Coburg, Berzeviczi, Fekete. Na potoku Egres bolo až 9 mlynov a od r. 1880 bol v obci aj parný mlyn.
- decembra 1905 sa Dolná, Horná, Stredna Vinica a Kostolnica zlúčili do jednej obce, ktorá bola v období 1902–1923 sídlom slúžnovského okresu. Dvadsiate roky minulého storočia znamenajú pre obec rozvoj priemyselnej výroby. Zahájila sa činnosť miestnej parketárne. Ďalšie služby poskytovala sodovkáreň, taxislužba a čerpacia stanica petroleja. Väčšia časť obyvateľov sa však zaoberala poľnohospodárstvom a chovom dobytka.
Osobnosti
- András Szabó (1738-1819) – košický biskup a pedagóg.
- István Pajor (1821-1899) – básnik a spoluzakladateľ Novohradského múzea, v obci má pamätnú tabuľu.
Pozoruhodnosti
Dominantou obce je rímsko-katolícky renesančný kostol sv. Štefana. Z ďalších sakrálnych pamiatok je to neskorobaroková socha sv. Jána Nepomuckého z 18.st., a murovaná klasicistická kaplnka (nazývaná galamijská) z konca 18. storočia, s drevenou plastikou Piety. V chotári obce sú aj ďalšie kaplnky – jedna zasvätená Bolestnej Matke na Veľkom vrchu, kaplnka sv. Trojice z r. 1870 je na dolnonekyjskom cintoríne, a jedna novšia stavba z r. 1994. V parku pri kostole sa nachádza socha sv. Štefana kráľa a na hlavnom námestí súsošie sv. Trojice z r. 1903.
Zo svetských stavieb sú to predovšetkým zemianske obydlia. Klasicisticky upravený neskorobarokový kaštieľ rodu Teleki z roku 1780, jednopodlažná obdĺžniková stavba s bočnými rizalitmi, rovnými stropmi, portikom s trojuholníkovým tympanónom v strede hlavnej fasády, a štukovými okennými šambránami s nadokennou rímsou. Klasicistický kaštieľ rodu Haydin z prvej polovice 19. st., trojtraktový s obdĺžnikovým pôdorysom, bočnými rizalitmi, rovnými stropmi a stĺpovým portikom na fasáde. Klasicistická kúria z polovice 19. storočia, dvojtraktový pôdorys s rizalitmi, rovné stropy, trojuholníkový tympanón nad stredným rizalitom. V dolnonekyjskej časti stojí kamenný most zo 17. storočia. V r. 2009 bol odhalený pamätník Jánosovi Esterházymu.
Odkazy a pramene
- Oficiálna stránka obce, wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad
- KORCSOG, László. Ipolynyék : 870 éves, 1135 – 2005 /. Veľký Krtíš : Agentúra ES, 2005. 98 s. :. ISBN 8089212042 (brož.)
Okres VK 