Geografia
Obec leží vo východnej časti Ipeľskej kotliny na pravom brehu Ipľa. Južná časť chotára je na mokrej zaplavovanej nive toku a na nižších terasách s pieskovými návejmi, severná časť je na pahorkatine s plochými členitými chrbtami mladotreťohorných uloženín. Na strmších úbočiach sú agátové lesíky, inde je odlesnený. Má nivné, lužné a hnedozemné pôdy.
História
1327 Vrbou, 1332 Vorbo, 1335 Vrbo, 1455 Warbok, 1456 Warbow, 1549 Warboo, 1773 Varbo, Werbowok, 1786 Warbó, 1808 Varbó, Warbow, Wrbowek, 1863–1902 Várbó, 1907–1913, 1938–1945 Ipolyvarbó, 1920 Vrbovka, Varbov, 1927–1938, 1945–1948 Vrbovka, Varbó, 1948– Vrbovka
Prvá písomná zmienka o sídle pochádza z r. 13271, kedy kráľ za zradu odobral Michaelovi, synovi Martina de Vrbou, majetky Vrbou (aj Vorbou či Urbou) a Ztraas (dnes Őrhalom), a obratom ich daroval Thomasovi, zakladateľovi rodu de Zechen (Sečanský). Keďže sa tu spomínajú dve generácie rodu de Vrbou, dá sa predpokladať, že sídlo, podľa ktorého vznikol ich prídomok, bolo založené dávnejšie pred rokom 1327. V tom roku bola vykonaná aj metácia oboch majetkov, podľa ktorej sa dá predpokladať, že sídlo sa nachádzalo na rovnakom mieste, ako dnešná obec Vrbovka. Kráľ túto donáciu ešte potvrdil v r. 13352. Približne z rovnakej doby3 pochádza aj zápis v súpise pápežských desiatkov, podľa ktorej tu už vtedy stál kostol, ktorého kňazom bol istý Michael.
Ďalších viac ako 100 rokov sídlo listinne doložené nemáme. Je pravdepodobné, že rod de Vrbou zanikol a už nikdy nebol obnovený, takže silný rod de Zechen si toto územie udržal po celú túto dobu bez nutnosti vedenia akýchkoľvek majetkovo-právnych sporov, ktoré by si vyžadovali zlistinenie. Opätovne sa tak s názvom Warbo stretávame až v druhej polovici 15. storočia, keď vplyv rodu de Zechen zaniká. V r. 14544 dal Ladislaus de Zechen rozsiahle majetky do zálohy Albertovi de Lossoncz. O rok neskôr5 ich musel opäť dať do zálohy, tentokrát dvom veriteľom – vyššie spomenutému Albertovi, a tiež vtedajšiemu kráľovskému dverníkovi, neskoršiemu palatínovi Michaelovi Orzag de Gwth. V r. 14606 sa o časť týchto majetkov sporili ženskí potomkovia rodu de Zechen, ale v r. 14817 ich kráľ Matej opätovne potvrdil ako vlastníctvo rodov de Lossoncz a de Gwth. Borovszky uvádza, že v r. 1486 dal Ladislaus Orzag de Gwth tieto majetky do zálohy istému Petrovi Kalmárovi, takýto dokument sme však nenašli.
V r. 15108 dali zástupcovia rodu de Lossoncz časť majetku Warbo do zálohy budínskemu richtárovi. Časti bývalého majetku rodu de Zechen sa v r. 15109 spomínajú ako vlastníctvo rodu Kompolthy de Nana, ku ktorému sa dostali svatbou Johannesa z tohto rodu s dcérou Michaela Orzag de Gwth. V súpise z r. 154910 sa ako majitelia majetku Warboo uvádzajú István Lossonczy a Kristóf Országh. Guthovské majetky získal svatbou s Kristofovou dcérou v r. 156911 Ferenc Török de Enying. V r. 158212 dostal Varbo a iné majetky ako donáciu Simon Forgach, a súpis z toho istého roku13 uvádza ako majiteľov Sigismunda Forgacha a Georga Fanchyho, pričom obec platila dane aj Turkom. V r. 160014 tu získal majetky aj István Illesházy, trenčiansky a liptovský župan. V r. 160215 žiadala novohradská župa od obyvateľov niektorých obcí, vrátane Vrbovky, dodávky dreva pre pevnosť v Sečanoch.
V súpise z r. 160516 sa uvádzajú aj mená poddaných Simona Forgacha – Tolnay, Wrban, Baldat, Pipo, Wonya, Varbai, Talpas a Barla. V r. 165417 sa spomínajú obyvatelia Vrbovky, ktorí vnikali a neoprávnene využívali osohy zo želovských majetkov Balassovcov. V súpise z r. 168518 sa uvádzajú už len tri priezviská – Tholnay, Thalpas a richtárom bol istý Gasparus Gerla. V tom istom roku19 sa v zápisnici novohradskej kongregácie spomína vyplienený kostol vo Vrbovke. Podľa ďalších rôznych zápisov20 dedina patrila Forgachovcom aj začiatkom 18. storočia. Matej Bel pri opise dediny kladie dôraz na tunajšie vinice, a spomína aj zvláštne pivnice, budované na návršiach. Korabinsky spomína majetok rodu Szentiványi, ako aj ich kaštieľ a peknú záhradu.
V r. 1770 boli majiteľmi obce Ferenc Szentiványi a Zsigmond a Miklós Forgáchovci. Szentiványi, kráľovský a dvorský sudca, tu dlhodobo žil a tu aj 15. apríla 1823 vo veku 93 rokov zomrel. V obci stála rozsiahla kamenná kúria Szentiványiovcov, so šindľovou strechou dlhou 83 metrov, ôsmymi pánskymi izbami a priestornou pivnicou, ale v r. 1945 bola zbúraná. V 20. storočí vlastnili väčšinu pozemkov N. János Szabó a dediči grófa Ferenca Forgácha. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a chovom oviec.
V r. 1918-1938 patrila obec do 1. ČSR. Vtedajší statkári gróf Vikkenburg a Szentmiklóssi rozpredali väčšinu pôdy obyvateľom. V r. 1923-1928 sa mnohí vysťahovali. 8. novembra 1938 bola obec pripojená k Maďarsku. 8. decembra 1944 dosiahli sovietske vojská Őrhalom a Hugyag na proťajšom brehu Ipľa, a po troch týždňoch nemeckého odporu vstúpili 30. decembra 1944 do Vrbovky. 16. júna 1957 sa začala stavať cesta do obce, a 30. apríla 1959 popoludní prišli do obce aj prvé autobusy.
Pozoruhodnosti
Dominantou obce je neskorobarokový kostol Najsvätejšej Trojice. Stoja aj pamätníky 1. a 2. sv. vojny, revolúcie v r. 1848-1849, 1100-ročnice príchodu staromaďarských kmeňov, a tiež niekoľko objektov malej sakrálnej architektúry. Do katastra obce patrí prírodná rezervácia Seleštianska stráň, ktorá je aj súčasťou systému NATURA 2000. Zaujímavosťou sú vínne pivnice, ktoré boli postavené na vrchole kopca, keďže jeho spodná časť pozostáva z pevnej skaly. V lokalite kameňolomu boli nájdené skameneliny pravekých morských slimákov.
Odkazy a pramene
Oficiálna stránka obce, neoficálna stránka obce, wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad
1. [MOL DL 2421]↩
2. [MOL DL 2424, 2425]↩
3. [Sedlák, MVS 589, str. 100]↩
4. [VARJÚ, Elemér. Oklevéltár a Tomaj nemzetségbeli losonczi Bánffy család történetéhez I. Budapest. 1908, str. 682]↩
5. [MOL DL 14943]↩
6. [MOL DL 15444]↩
7. [MOL DL 59677, 59684]↩
8. [MOL DL 101411]↩
9. [MOL DL 24350]↩
10. [Maksay, str. 521]↩
11. [Sugár 12, str. 14]↩
12. [MOL A 57 4 313]↩
13. [MOL UC 59:13]↩
14. [MOL A 57 5 337]↩
15. [Oborni, NVJ 945]↩
16. [MOL UC 11:49 (a)]↩
17. [Tóth, NVJ 1228]↩
18. [MOL UC 114:51]↩
19. [Jancsó, NVJ III 596]↩
20. [MOL UC 9:60 (b), 69:91]↩
Okres VK 