Po prvýkrát sa spomína až v r. 14931 ako Eghazasnyek, ale aj za krátku dobu svojej existencie po nej zostalo množstvo historických stôp. Vznikla pravdepodobne odčlenením od Dolnej Vinice. V r. 14942 uplatňovali svoj nárok na tunajšie majetky členovia rodov Zob a Mohora, už o rok neskôr3 sa tu ale objavuje meno miestneho zemana (Emerici de Eghazasnyeek), ktorého potomkovia si usadlosť rozdelili s potomkami rodu Zenthlewryncz . Tento rod ale v období 1497-15004 svoje tunajšie majetky vymenil s rodom Zob za majetky v župách Bihar a Szabolcs. Podľa listiny z r. 15185 svoje tunajšie majetky vymenil s lokálnym zemanom (Ladislaus de Eghhazasnyek) aj rod Zob, ale súpis z r. 1525-15266 stále uvádza Michaela de Zob ako vlastníka majetku v obci Koztanch.
V r. 15257 vzniesol nárok na tunajšie majetky Paulo z Kolár, pretože miestny zeman Stephanus mu dlhoval 25 mariek. V r. 15278 sa dozvedáme, že Michael de Zob umrel a svoje majetky odkázal ostrihomskej kapitule. Pri tejto príležitosti sa spomína aj miestna kúria, v ktorej prebýval. V ďalšej písomnej zmienke už z obdobia tureckej okupácie, súpise usadlostí hontianskej župy z r. 15469, sa Koztonchan uvádza ako majetok v rozsahu šiestich port, patriaci ostrihomskej kapitule. Zaujímavosťou je, že kúria aj usadlosť Egyhazasnek prežili turecké plienie, keďže sa spomínajú v r. 166310, kedy ich kráľ Leopold daroval novozámockému nadporučíkovi Stephanovi Boronkayovi . Už len ako pustatina sa neskôr objavuje až na mape tretieho voj. mapovania z konca 19. storočia.
Zaujímavým je vývoj názvu usadlosti. Eghazasnyek a podobné varianty (Eghazasnyeek, Eghhazasnyek atď.) sa doslovne prekladajú ako Kostolné Nekyje (mimochodom, staršia obec s rovnakým názvom existovala aj v župe Borsod). Z toho sa pravdepodobne vyvinul aj alternatívny názov Kostolnica, po prvýkrát použitý v r. 1524 vo forme Koztonchan. Niektoré permutácie tohto názvu však vzbudzujú pochyby o tomto pôvode – predovšetkým Consthanza či Constoncha z rokov 1527-1528, pripomínajúce skôr vlastné meno. V prípade, že ide len o nepresný prepis, je možné sa domnievať, že usadlosť mala výrazný podiel slovenského obyvateľstva. A takisto je pravdepodobné, že mala súvis aj s polohou pôvodného, podľa prameňov ranorománskeho kostola. Vieme len toľko, že súčasný kostol v terajšej lokalite sa prvýkrát spomína až koncom 16. storočia, čo ponecháva otvorenú možnosť, že ten pôvodný stál práve v chotári usadlosti Kostolnica.
1. [MOL DF 236056]↩
2. [MOL DF 236048]↩
3. [Szabolcsvármegye levéltárának mohácsi vész előtti oklevelei XVIII.]↩
4. [MOL DF 236849]↩
5. [MOL DL 99802]↩
6. [MOL DL 26344]↩
7. [MOL DL 69594]↩
8. [Az esztergomi főkáptalan fekvő s egyéb birtokaira vonatkozó okmányok tára, str. 174]↩
9. [Magyarország birtokviszonyai a 16. század közepén I. kötet , str. 375]↩
10. [MOL A 57 13 48]↩
