Geografia
Obec leží na východnom okraji Ipeľskej kotliny na pravom brehu Ipľa v doline Mlynského potoka (Starej rieky) a Tisovníka. Južná a východná časť chotára je na nive a terasách Ipľa, severná časť je vysoká členitá pahorkatina až vrchovina s plochými chrbtami z andezitických tufitov. Dubové a agátové lesíky sú len na úbočiach, inde je odlesnený. Má hnedé, prípadne illimerizované, nivné a lužné pôdy. Je tu zásadito-zemito-železnatý minerálny prameň. Do katastra patria aj osady Hámor a Prieloh.
História
1375 Mulyad, 1417 Malyad, 1460 Mwlyad, 1660 Raros Mulyád, 1773 Ráros-Mulyad, 1786 Rárosch-Mulyad, 1808 Ráros-Mulyád, 1863–1873, 1888–1895, 1902 Rárosmulyad, 1877–1882 Rárosmulyád, 1898–1900 Rárósmulyad, 1907–1913, 1938–1945 Rárosmúlyad, 1920 Rároš-Muladka, 1927–1938, 1945–1948 Rárošská Muľaď, Ráros-Múlyad, 1948– Muľa
Vzhľadom k faktu, že v Novohrade existovali hneď dve rovnomenné obce s názvom Mulyad (tou druhou je Muľka, dnes časť Trebeľoviec, okr. LC), pričom nielenže sú od seba vzdialené necelých 20 kilometrov, ale navyše vznikli alebo sa spomínajú zhruba v rovnakej dobe, je veľmi zložité rozlíšiť ich v stredovekých listinných prameňoch. Naviac, prevažná väčšina záznamov len v stručnosti uvádza mená zástupcov rodu de Mulyad, a nie samotné sídla, pričom nevieme s istotou určiť, odkiaľ tento rod pochádza. Je dokonca možné, že obe obce pôvodne patrili tomu istému rodu. V každom prípade, názov oboch by podľa J. Stanislava1 mohol pochádzať zo slovenského archaického slova múľ, čiže bahno, kal.
Informáciu z Vlastivedného slovníka obcí o vzniku obce v 13. storočí listinne doložiť nevieme. Prvým menom, ktoré sa môže vzťahovať k tomuto sídlu, je Dominicus de Mulyad, vystupujúci v listinách z r. 1375 a 13762. V tej prvej sa spomína len na rube listiny ako jej adresát, v tej druhej je vysvetlené, že bol advokátom jednej zo sporných strán (v oboch prípadoch šlo o spor medzi modrokamenskými Balassovcami). Zaujímavú možnosť interpretácie poskytuje poznámka z prvej listiny, ktorá znie: Pro A Dominicus de Mulyad cum Agriensis. Neugradyensis. Ak by sme ju skutočne brali ako adresu, mohlo by to znamenať, že rod pochádzal pôvodne odniekiaľ z Jágerskej stolice. Ešte je potrebné spomenúť, že v poznámkovom aparáte k prvej listine, ktorý sa nachádza v archíve MOL, bádateľ jednoznačne stotožnil Dominicov prídomok s obcou Muľa (vyslovene spomína Muľu s minerálnym prameňom).
Ďalšie dve potencionálne relevantné listiny sú zo začiatku 15. storočia. V r. 14073 sa opäť len na rube spomína Johannes, syn Thomasa de Mulugh. Tento záznam má však priveľa otáznikov (skomolený názov, chýbajúce prepojenie na iného člena, jediná zmienka) – isté je len, že tento Johannes participoval v ďalšom spore Balassovcov, takže je tu možná analógia so spomínaným Dominicom. V listine z r. 14174 sa už stretávame so sídlom Malyad, ktoré od zemanov z rodu de Sebes (Podhradík, okr. PO) výmenou za Martonhazu (neznáma lokalita v Šariši) získal Johannes de Zelew (Zlievský). Lokalita je jednoznačne identifikovaná ako sídlo v Novohrade, a do sféry záujmu zlievskej šľachty mohla skôr spadať Muľa ako Muľka. Túto listinu preto môžeme s veľkou pravdepodobnosťou pokladať za prvú písomnú zmienku o samotnej obci. Mimochodom, k Muľke sme našli prvú pravdepodobnú zmienku z r. 1410, prvú jednoznačnú z r. 14235.
S ďalšími zástupcami rodu sa stretávame až ku koncu 15. storočia. Jedna zmienka v listine z r. 14626 spomína meno Dionysius de Mwlyad vo funkcii novohradského vicežupana, to je však všetko, čo sa o tejto osobe dozvieme. Naopak, až päťkrát v priebehu 10-tich rokov (1460-14697) sa stretávame s menom Salathiel de Mwlyad, a hoci sa tu objavuje v rôznych úlohách (novohradský vicežupan, kráľovský poverenec a i.), a spomína sa aj jeho manželka Elisabeth, dcéra šľachtica z územia dnešného južného Maďarska, veľa informácii sa o ňom nezachovalo. Na základe neskorších záznamov, ktorú ešte spomenieme, ho však s určitosťou môžeme spojiť s históriou obce Muľa. Poslednými menami sú Petrus de Mulyad, zvaný aj Parvus (Malý), a Blasius Warbok de Mulyad. Petrus sa objavuje v štyroch listinách (1472-15098), Blasius v jedinej (14939), ale vo všektých prípadoch ide o zmienky bez podstatných súvislostí. Niekoľko nepriamych indícii však naznačuje, že šlo skôr o zemanov z Muľky, nie Mule.
Dostatok záznamov máme aj z pomoháčskeho obdobia. V zápisoch z kráľovskej knihy z r. 1540-4110 dostali časť Muľe a iné majetky od kráľa jeho sekretár Paul Bornemissa a dvorský sudca Michael Mwthnoky. Dôležitý je predovšetkým dôvod darovania – dovtedajší majiteľ, Franciscus Salathiel de Mwlyad, totiž zomrel bez dedičov, čím sa majetok vrátil do kráľovských rúk. Nejde síce o vyššie spomínaného Salathiela, pri ktorom I. Nagy11 uvádza existenciu synov (Demetria a Bartolomea), ale mohlo ísť o vnuka, ktorý prevzal dôležité rodové meno. V každom prípade ním končí história miestneho šľachtického rodu.
V r. 164912 sa uvádza ako majetok rodu Soos z Poltára, ktorý v tej dobe vlastnil aj susedný Rároš. V urbári divínskeho panstva z r. 166013 sa v krátkej poznámke po prvýkrát objavuje názov Raros Mulyád, ktorý obe rovnomenné osady konečne jednoznačne odlíšil, a ktorý ako oficálny názov obce slúžil až do vzniku 1. ČSR. V r. 166214 vdova po Stephanovi Soosovi odkázala svoje tunajšie majetky Gabrielovi Géczymu, zemanovi z Hronseka. V r. 167015 sa spomína spor o chotárnu hranicu medzi Muľou a D. Strehovou, pričom majetky na muľaďskej strane boli vo vlastníctve Sigismunda Kaniszaya. Podľa všetkého šlo o dlhotrvajúci spor, pretože jeho pokračovanie sa prejednávalo aj na kongregáciách v r. 1686-8816. V daňovom súpise z r. 172317 už bol súčasťou Mule aj Rároš, a majetky v oboch boli skonfiškované Sisgismundovi Géczymu.
Pozrieme sa ešte na záznamy o obci v novovekých prameňoch. Bel uvádza vlastníctvo rodu Töröki, a spomína údolie Ipľa so strmými kopcami na oboch stranách. Mnoho zaujímavých detailov je spomenutých v písomnom operáte k prvému vojenskému mapovaniu. Vymenúvajú sa tu zemanské kúrie, dva mosty – kamenný pri mlyne a drevený cez Kakatku pri Hámri, výnimočné dobrá cesta zo sypaného kameňa (tzv. chaussee) medzi Rárošom a Kakatkou, a výborná vyhliadka na celé údolie z kopca nad vinicami. Vályi uvádza majetky rodov Baros a Gál, Mocsáry pridáva pekné zemanské kúrie a dva pramene minerálnej vody. Borovszky už spomína aj kúpele, unikátny nový kostol, a bývalé huty na železo a striebro, ktoré boli v časti Hámor (čo dokladá aj názov, z nem. Eisenhamer). Kamenný most podľa neho postavili už Turci, a v r. 1907 bol vymenený za železný.
Osobnosti
Gyula Leopold – novinár a riaditeľ kabaretu, narodil sa tu v r. 1870
Pozoruhodnosti
Dominantou obce je rímsko-katolícky secesný kostol sv. Alžbety. Pred vojnou sa tu nachádzal kúpeľný areál. Do katastra obce patrí aj územie prírodnej rezervácie Dedinská hora, a návrh na vyhlásenie chráneného územia bol podaný aj pre meandre Ipľa na úseku Muľa-Bušince.
Odkazy a pramene
Oficiálna stránka obce, wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad
1. [Stanislav, SJ II str. 303]↩
2. [MOL DL 65786, 65789]↩
3. [MOL DL 65841]↩
4. [MOL DL 43352]↩
5. [MOL DL DL 67296, 67306]↩
6. [MOL DL 15784]↩
7. [MOL DL 15440, 16473, 45241, 16585, 16805]↩
8. [MOL DL 95388, 65966, 64788, 76101]↩
9. [MOL DL 64788]↩
10. [MOL A 57 2 8, 57 2 11, 57 2 25]↩
11. [I. Nagy, MC VII, str. 610]↩
12. [MOL A 57 10 368]↩
13. [MOL UC 6:57]↩
14. [MOL A 57 10 817]↩
15. [Jancsó, NVJ III 106]↩
16. [Jancsó-Justin, NVJ IV 132, 159, 504]↩
17. [MOL UC 36:30]↩
Okres VK 