Modrý Kameň

 Geografia
Modrý Kameň

Mesto leží v doline potokov Krtíšok a Riečka na styku Ipeľskej kotliny a Krupinskej planiny. Južná časť chotára je zväčša odlesnená pahorkatina z treťohorných morských uloženín s uhľonosnou modrokamenskou (pôtorskou) fomáciou v podloží. Severná časť je vrchovina, ktorú tvoria členité chrbty Krupinskej výšiny z andezitických tufitov. Zalesnená je bukovým a dubovým porastom. Má hnedé lesné a illimerizované pôdy. Do katastra patria aj osady Prše, Dolina a Riečky.

Pohľad na podhradie - pohľadnica zo začiatku 20. storočiaPohľad na obec

 História

 1290 Keykkw, 1446 Kekkew, 1773 Kékkő, Modri Kamen, 1786 Kékkő, Blauenstein, Modry Kamen, 1808 Kékkő, Blauenstein, Modrý Kámen, 1863 Kékkó, 1873–1913 Kékkő, 1920 Modrý Kameň, 1927–1938 Modrý Kameň, Kékkő, 1938– Modrý Kameň

Na území dnešnej obce Modrý Kameň bolo žiarové pohrebisko zo staršej a mladšej doby bronzovej. Čo sa stredovekých dejín týka, je nutné poznamenať, že hoci je výskyt názvu Keykkew a iných jeho variácii v listinách pomerne častý, o osade či sídle v podhradí sa predmoháčske listiny nezmieňujú. Prvé tri známe listiny z obdobia 1278-13211 spomínajú len existenciu hradu, z nich záznam z r. 1290 konkretizuje aj hradné majetky, ktorými ale boli len lesy a vinice. Hrad samotný podľa metácie z r. 1278 ležal v chotári vtedajších (Horných) Strhár. Od r. 1335 sa názov M. Kameň objavuje výhradne ako prídomok zástupcov rodu Balassa, ktorí ho pravidelne používali zhruba do r. 1390. Okrem niekoľkých výnimiek2 sa po tomto roku u Balassovcov stretávame len s prídomkom Ďarmotský (de Gyarmath), neskôr zväčša len s rodovým priezviskom. Aj samotný hrad sa v 15. storočí spomína len sporadicky – našli sme len dve zmienky z r. 1444-463, týkajúce sa sporu Balassovcov a prepošstva v Šahách.

Kresba L. Kimnacha z r. 1895

Samozrejme, skorú existenciu malej osady v podhradí nemôžeme úplne vylúčiť, ale je prinajmenšom zvláštne, že sa v listinách ani raz nespomína. Je skôr možné predpokladať, že služobníctvo hradu sídlilo v susedných Strhároch, ktoré tiež patrili Balassovcom. Rovnako tak zmienka o sídle absentuje aj v pomerne podrobnom súpise obcí a majetkov novohradskej stolice z r. 1549 (hoci je tu doložená existencia modrokamenského panstva Balassovcov), ako aj v tureckom daňovom súpise z r. 1554, kde inak nechýba ani jedna z okolitých obce (Plachtince, Príbelce, oba Krtíše i obe Strháre). Všetky tieto indície naznačujú, že sídlo vzniklo až ku koncu 16. storočia, čo už môžeme doložiť aj prameňmi.

M. Kamen na mape 1. VM

Márne by však bolo hľadať ho pod názvom Modrý Kameň – osada sa totiž sprvoti nazývala prozaicky Podhradie (Waralia, Warallia). Staršia historiografia (Bel, Vályi) tvrdí, že ju založila vojenská posádka hradu. V súpise z r. 15824 sa uvádza ako majetok Sigismunda Balassu, ale zároveň poplatný tureckému sandžaku so sídlom v Sečanoch. Zapísané sú aj mená predstaviteľov – richtárom bol Joannes Gendhwr, prísažnými Matthaeus Sa(a)r, Andreas Kachor a Thomas Wulha. Poddaných potom uvádza doplnkový súpis5 s pomerne unikátnymi priezviskami: Casparith, Koren, Farroga a Santafy.

M. Kamen na mape 2. VM

V r. 16036 boli tunajší poddaní povolaní k prácam na oprave hradného mosta. Ďalšie mená predstavuje súpis z r. 1615 – Bandur (richtár), Saar, Giurczok, Kolni, Walha, Huta, Santa, Janczio, Kaczior a Faraga. Podhradská osada sa stala mestečkom v roku 1658, keď dostala tržné práva od cisára Leopolda II. Prudšie sa začali rozvíjať remeslá ako krajčírstvo a kušnírstvo, ktoré mali aj vlastné cechy. Jeho charakter od 16. storočia určovali vinári, drobní obchodníci, roľníci a drevorubači. Od polovice 17. storočia sa tu spomína veľký gaštanový háj, vysadený okolo roku 1580.

M. Kamen na mape 3. VM

V r. 16717 bol pre tunajších obyvateľov vydaný zákaz využívať lesy a majetky vo V. Krtíši. Zaujímavými sú záznamy z r. 16858, kedy stoličné orgány riešili sťažnosti na istých zločincov, pravdepodobne vojakov z M. Kameňa, prebývajúcich v Podhradí, ktorí páchali škody v okolí. Orgány žiadali majiteľov hradu o zásah proti týmto záškodníkom, inak vraj dajú celé Podhradie vypáliť. V r. 1686-879 sa riešil spor o mestské dane medzi Balassovcami a Novohradskou stolicou. V r. 168810 malo mestečko Kékkőalja povinnosť dodať 10 pešiakov do protitureckého vojska. Z r. 168911 a 169712 sa zachovali dva súpisy, kde sa vo vlastníctve Adama Balassu z modrokamenského hradu uvádza aj portio sub-arcensis. Predstaviteľom obce bol Ioannes Wlha, priezviská ďalších obyvateľov boli: Szklenar, Krajczi, Csálar, Sulik, Koza, Trubacs, Tyahak a Chladni.

Pohľad na ulicu - pohľadnica zo začiatku 20. storočiaNámestie Františka Jozefa - pohľadnica z r. 1914

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, remeslami, vinohradníctvom a chovom oviec. Ešte v 1. polovici 20. storočia tkali plátno, šili súkenné odevné časti a bola tu aj kožušnícka výroba. V 2. polovici 19. storočia sa mesto stalo sídlom slúžnovského obvodu. Počas trvania Slovenskej republiky rád tu bolo sídlo okresnej rady, od r. 1923 sídlo okresu. V r. 1929 navštívil mesto A. Hlinka, o rok neskôr i prezident T.G. Masaryk. Počas SNP tu vydávali povstalecký časopis Zvesti, pôsobila tu partizánska skupina pod vedením kapitána Vorobjova. Mesto bolo oslobodené 6. 1. 1945 sovietskou armádou. V r. 1953 bola kvôli objavu uhoľných ložísk pod mestom vyhlásená stavebná uzávera (trvala do r. 1970), a dokonca padol aj návrh celé mesto vysťahovať. Do r. 1960 bol Modrý Kameň sídlom okresu.

Celkový pohľad na mestoPodhradie

Prše a Dolina: Traduje sa, že prvým domom na samote Dolina bol mlyn, ktorí dali postaviť Turci okolo r. 1580. Pred rokom 1754 bola prisťahovalcami z Trenčianskej stolice založená osada Prsdolina. Prše boli predovšetkým ovčiarskou osadou, a salaše boli rozmiestnené po celej dĺžke východnej stráne hrebeňa Ostrého vrchu. V Doline sa viac pozornosti venovalo vinohradníctvu a maloroľníctvu. Patrila sem aj osada Ravne, zrušená v r. 1980 kvôli výsadbe gaštanového sadu.

Riečky: podľa zachovaných toponým mohlo ísť o stredovekú uhliarsku osadu. Inou teóriou je, že ju vybudovali Turci, keďže na Korpáši mali tábor aj cintorín. Ešte v r. 1869 sa uvádza ako pustatina, ktorú tvorili dva majere. Patrila rodu Zichy, neskôr vlastníkom modrokamenského hradu.

Výhľad z hradného areáluCentrum mesta - pohľadnica z r. 1950

 Pozoruhodnosti

Hlavnou dominantou je hradný palác, v ktorom sa nachádza Múzeum bábkarských kultúr a hračiek SNM. Sakrálne pamiatky zastupujú modrokamenská kalvária, neskorobarokový mariánsky stĺp z polovice 18. st. zobrazujúci Pannu Máriu s dieťaťom, a rímsko-katolícky kostol z roku 1879, ktorého vnútorné zariadenie pochádza z hradnej kaplnky sv. Anny z r. 1759. Z roku 1659 sa zachovala kaplnka  na Šibeničnom vŕšku, nedávno bol obnovený aj historický cintorín rodu Balaša.

Mariánsky stĺp v M. KameniKaplnka v M. Kameni

Architektonicky zaujímavou je i vila lekárnického rodu Káposztássy, postavená v r. 1928 podľa vzoru londýnskeho domu. Bol to prvý obytný dom nad potokom Riečka, s neogotickými oknami a strechou átriového charakteru, na ktorej bola zimná záhradka i strešný bazén.

Pohľadnica z r. 1914Pošta na pohľadnici z r. 1956

Prírodné zaujímavosti reprezentujú prírodná rezervácia Modrokamenská lesostep, jaskyňa Židova diera a niekoľko skupín chránených stromov (tis pred hradom, gaštan na Drieňovskej ulici, gaštany na Judinom a Krakorovom vrchu)

 Odkazy a pramene


1MOL DL 69195, 65720, 65733
2MOL DL 86355, 13922
3MOL DL 13806, 13980
4MOL UC 59:13
5MOL UC 11:34 (a)
6Oborni, NVJ 1005
7Jancsó, NVJ III 249
8Jancsó, NVJ III 704, 705, 719
9Jancsó-Jusztin, NVJ IV 24, 113, 119, 327
10Jancsó-Jusztin, NVJ IV 327
11MOL UC 11:34 (b)
12MOL UC 11:34 (c)
Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s