Nenince

 Geografia
Nenince
Obec leží v Ipeľskej kotline v doline Čabovského potoka. Členitý pahorkatinný povrch chotára s plochými chrbtami tvoria mladotreťohorné uloženiny. Na strmších úbočiach sú dubové a agátové lesy, inde je odlesnený. Má hnedozemné, nivné a lužné pôdy. Dubové lesy, členitý terén, početné polia a príjemné podnebie vytvárajú dodnes ideálne podmienky pre prirodzený chov a lov zveri.

Do katastrálneho územia obce spadá časť rybníka, resp. vodnej nádrže Nenince, vytvorenej v doline Kosihovského potoka, do ktorej sa na základe vzoru starobylého vodného mlyna aquaduktom previedla voda z Blyžňavy (Čebovského potoka). Zaujímavosťou tejto stavby je aj fungujúca malá vodná elektráreň. K obci patrí aj osada Šuľka (Sülykipuszta, Sulyok).

 História

1135 Nema, 1245, 1337 Nenye, 1376 Daconene, 1409 Alsonenye, 1773 Luka-Nénye, Luka-Ninitz, Nenincze, 1786 Luka-Nénye, Nenincze, 1808 Luka-Nénye, Něnince, 1863–1913, 1938–1945 Lukanénye, 1920 Ňanince, Lúka Ňanince, 1927–1938, 1945–1948 Nenince, Nénye, 1948– Nenince

 Kostolné Nenince: 1410 Nenye alia Nenye, 1773 Haszas-Nénye, Hasasch-Ninitz, Nenincze, 1786 Hásosch-Nénye, Nenincze, 1808 Házas-Nénye, Něnince, 1863–1902 Hásasnénye

Podľa informácií z obecnej stránky je prvý písomný záznam o obci v tzv. Cividalskom evanjeliári z 9. storočia, v ktorom sa objavuje slovo prenenon, čo údajne znamenalo “pre Nenince”. J. Stanislav, od ktorého je táto domnienka prevzatá, však uvádza len toľko, že „Něna“ bolo slovanské veľmožské meno, a s Nenincami podľa všetkého nemalo nič spoločné. Obec je napriek tomu preukázateľne staršia, ako dokladá jej prvý písomný záznam z r. 11351. Pri vymenúvaní novonadobudnutých majetkov kláštora v Bzovíku sa uvádza: „Po piate, prédium v dedine Nenince, ktoré komesovi Lampertovi daroval knieža Álmoš, pretože jeho majiteľ Prodsa zomrel bez dediča“. Álmoš z rodu Arpádovcov stál na čele Nitrianskeho kniežatstva v r. 1095-1108, čo je aj časové obdobie, kedy sa musela pôvodná donácia Lampertovi, zakladateľovi horeuvedeného kláštora, uskutočniť. A hoci sa v listine hovorí o extraviláne obce (spomenuté prédium bolo podľa Gyorffyho na území dnešnej Op. N. Vsi či Bátorovej), je zrejmé, že najneskôr pred rokom 1108 už Nenince existovali ako rozvinutá dedina.

Ďalšia písomná zmienka je až z r. 12432, kedy kráľ za verné služby daroval zem Nene, predtým patriacu komitátnemu hradu Hont, spolu s ďalšími majetkami šľachticom s menami Dona, Wacyk, Dubak a Tyba. Keďže sa tu spomína už len zem, a nie dedina, je možné sa domnievať, že sídlo padlo za obeť tatárskemu plieneniu. V r. 12773 sa pri metácii Záhoriec spomínajú na západnej hranici majetky bzovíckeho kláštora (Op. N. Ves), šľachtica Poznana z Čalomije, a istého Batura z Neniniec (Batur de Nene), ktorý bol synom Wacyka. Niekedy koncom 13. st.4 odpredal Poznan svoju časť, ktorú mal dovtedy v dedičnej držbe, Demetriovi, synovi Dubaka. V r. 12985 sa v spore o zaniknuté sídlo Koarzeg ako svedok spomína kňaz Dominicus z Neniniec, čím je doložená skorá existencia tunajšieho kostola.

Nenince na mape 1. VM

Ďalšia história obce je spätá s potomkami Dubakovych synov Demetria a Luku, z ktorých vzišli dve vetvy šľachtických, neskôr zemianskych rodov z Neniniec, ktoré túto oblasť fakticky ovládali až do 18.-19. storočia. V r. 13226 sa Lukov syn Johannes spomína s prídomkom de Nenye, a spolu s ďalšími zemanmi vlastnil aj časť Príbeliec. V r. 13377 sa synovia Demetria a Luku dohodli na rozdelení spoločných majetkov. V prípade Neniniec šlo hlavne o extravilán na východ od sídla Eghasasfolu (Kostolná Ves), ktorého vlastník sa v listine nespomína. Na potoku Blezna (dnes Čebovský potok) sa uvádzajú aj dve miesta, vhodné na stavbu mlyna. Vlastnícke vzťahy komplikuje listina z r. 13408, kde istý Chvran, syn Matthea, daroval svoj majetok Nenye svojej dcére Kate, manželke zemana z osady Čechy. Podľa našich znalostí tento Chvran nepatril do rodu Dobaka, a v tom prípade ide o úplne iné Nenince. Majetok Nene sa spomína aj v r. 13519 pri metácii chotára Obeckova, ako Neney aj v r. 135810 pri predaji Opatoviec (Op. N. Ves).

Nenince na mape 2. VM

V druhej polovici 14. storočia sa už jednotlivé majetky začínajú diferencovať aj názvami. Od r. 135911 sa riešil spor medzi zemanmi z Čalomije a Dolných Neniniec (Alsonyenye) o hraničné majetky v okolí Opatoviec. V r. 136612 získali majetok Ffalkwsnyenye synovia Benedicta Gyereusa z Kostolných Neniniec (Eghazasnyenye), pričom sa ako svedkovia spomínajú aj zemania z Dolných aj Horných (Ffelseunyenye) Neniniec. Pri delení majetku z r. 136913 sa už spomína existujúci mlyn; ďalšie vhodné miesto bolo súčasťou polovice majetku Horné Nenince, ktorú v r. 137214 získal Lukov syn Nicolaus. Výrazná zmena vo vlastníckych pomeroch nastala v r. 137615, kedy ako kompenzáciu za účasť na vražde Lukovho syna Nicolaia museli Dachovci Lukovcom prepustiť svoj pôvodný dedičský podiel (pričom sa táto čast nazývala Dachownenye). Na tomto čine sa podieľala aj rodina spomenutého Gyereusa, ktorých sluhu vraj v r. 138116 dali zabiť Lukovci. Gyereusovi a Dachovi synovia to napokon s násilím prehnali, pretože za ďalšie činy boli odsúdení k strate svojich majetkov, avšak v r. 138817 dostali kráľovskú milosť.

V r. 139318 sa uvádza sťažnosť zemana z Kosihoviec na veľkú skupinu iných zemanov a ich poddaných, ktorí rabovali a páchali násilnosti na jeho majetku. Medzi nimi sa uvádzajú aj mená poddaných Lukovcov z Neniniec: Andreas zvaný Chybak, Martinus Fekethew, Johannes Magnus, Andreas zvaný Tyuadar, Andreas zvaný Wak, Nicolaus zvaný Vaz a Leustacius syn Valentina. Na prelome 14. a 15. storočia sa v listinách častejšie objavujú aj mená Wacykovych potomkov – v r. 140219 sa objavujú pri spore o Kleňany, a v r. 140520 sa v súvislosti so zálohovým dlhom na časť Neniniec spomína istý Jacobus zvaný Bathor, ktorý dal neskôr meno novému sídlu Bátorová. Listina z r. 140721 potvrdzuje, že časťou Neniniec boli aj Opatovce (Nenye alia nomine Apathy). V r. 141022 získal bývalé majetky Dachovcov, totožné s Dolnými Nenincami, rod zemanov z Kolár.

Nenince na mape 3. VM

V r. 141523 boli Dachovci a zemania z Kostol. Neniniec prinútení zaplatiť peňažnú kompenzáciu za napadnutie a zranenie zemana z Obeckova. Mená Dachovcov a Gyurusovcov sa opäť objavujú vo vzájomnom spore z r. 142424; o dva roky neskôr25 mali Dachovci zbiť poddaného zemanov z Kolár. V tomže roku26 sa po prvýkrát stretávame aj s názvom Solganyene, ktorý pravdepodobne nahradil Horné Nenince, a dal základ dnešnej osade Šuľka. Ďalší nový názov – Dachofalwa alio nomine Nyenye – sa objavuje v r. 142727. V r. 144128 získal Thomas de Nyenye majetky pri Plášťovciach. V r. 145329 si zástupcovia neninských Dachovcov medzi sebou vymenili majetky v Plachtinciach a Kosihovciach.V r. 145530 sa spomína spor Lukovcov a šahanského prepoštstva proti zemanom z Krtíša, ktorí nechali svoje ošípané pásť sa v plachtinských lesoch.

Zaujímavú informáciu obsahuje listina z r. 145631, podľa ktorej bol Nicolaus Luka kastelánom hradu Pankota (Pâncota v dnešnom Rumunsku), a bol aj bohatým mužom, pretože zálohou za Vidinú (okr. LC) požičal šľachticovi z Lučenca rovných 1000 forintov. V r. 1460 dali Lukovci Dachovcom do zálohy niekoľko usadlostí, okrem iného v Neninciach aj H. Neninciach. V r. 146332 získali časť Kost. Neniniec zemania z Kosíh n. Ipľom; o rok neskôr33 naopak niekoľko miestnych usadlostí v držbe cudzích zemanov získali Lukovci. V r. 146834 získali Lukovci od Dachovcov 6 poddanských usadlostí v sídle Dachonyenye,o rok neskôr35 zasa Gyuresovci, ktorí sa medzitým stali zemanmi z Plášťoviec, dali Lukovcom do zálohy Kostolné, iným menom Gyuresove Nenince. V r. 147236 dal Matthias Luka do svoje majetky do zálohy zemanovi z rodu de Beyl za 300 forintov. V r. 147637 Lukovci napadli istého plachtinského, v ďalšom roku38 zasa senohradského poddaného.

Pohľad na obec zo začiatku 20. storočia

Lukovci mali kontakty aj s najvyššou šľachtou, čo dokazuje listina z r. 147739, v ktorej sa Georgius Luka spomína ako familiár Imricha Zápoľského, pričom mu kráľ potvrdil vlastníctvo majetkov Nenince, Plachtince, Kleňany, a častí majetkov Šútovce (okr. PD) a Kozárd (v maď. časti Novohradu). Od r. 148040 sa s prídomkom Neninský uvádza aj rod Moczkosovcov (pôvodne s prídomkom de Persehaza, Prša, okr. LC), ktorého zástupcovia mali styky aj so šľachtou z Turca, najmä Justhovcami. Simon z tohto rodu v r. 148641 získal časť Kost. Neniniec. V r. 149442 a 149543 vrátili Lukovci Dachovcom niekoľko zálohovaných majetkov. Spor o polovicu mlyna na potoku Belezna sa riešil v r. 149744. V tomže roku45 získali časť majetkov v Kost. Neninciach aj zemania z rodu de Kysjoka (Jelka, okr. GA).

Až v r. 150246, kedy tu Matthias Luka prikúpil pôdu pre rozšírenie svojej kúrie, sa po prvýkrát spomína názov Lukove Nenince (Lukanyenye). Ďalšie majetkové vysporiadanie medzi Lukovcami a ich príbuzným Thomasom de Kozard sa spomína v listine z r. 150447. V tomže roku48 Dachovci a Lukovci spoločne predali svoje majetky v Šútovciach. V r. 151049 dostali tunajšie majetky Mozkosovcov rody de Korlathkew a de Pelyn, od r. 151850 sa s prídomkom Neninský spomínajú aj zemania z Dúbravice (okr. BB), spriaznení s Moczkoskovcami. Zaujímavou je listina z r. 152351 – pri predaji troch poddanských usadlostí v Lukovych Neninciach istému Johannesovi de Zewlew sa Ladislaus Luka spomína s prídomkom de Zalathnya (Slatina, okr. LV). Okrem toho listina uvádza mlyn na potoku Chenkwyze, a mená troch poddaných – Andreas Crysan, Valentinus Sypos a Antonius Nemes.

Neninské kaštiele

Prakticky žiadne záznamy nemáme z obdobia tureckej okupácie. Jedným z dostupných prameňov je portálny súpis Hontianskej stolice z r. 154952, kde sa už v tejto oblasti spomínajú len dve obce – Eghazasnenye a Lwkanyenye. Pri oboch sa ako zemepáni uvádza len generikum Nemesek (Zemania), čo naznačuje, že majetky v oboch obciach boli naďalej veľmi rozdrobené. Ďalším prameňom je osmanský súpis pre budínsky sandžak z r. 155953, do ktorého patrili obe obce. V Kost, Neninciach bolo 18 usadlostí, s priezviskami poddaných: Tód, Bárán, Disznód, Donák, Pásztor, Bodrim, Tarkó, Luka, Ocskó, Bencsik, Pata, Nemes a Túr. V Lukovych Neninciach to bolo 10 usadlostí, s priezviskami: Tód, Kis, Luka, Nagy, Krisán, Disznód, Erdős, Tarkó, Sát, Zombor, Baton a Bacsó. Korabinsky uvádza existenciu vinohradov v Kost. Neninciach, ktorých maď. názov sa skrátil na Házas-Nyényé. Valyi uvádza, že zemepánom tu bola rodina Trsztyánszkych, podľa Borovszkého neskôr Feketeovcov, a spomína aj veľkostatok istého Gyulu Rótha. Druhé Nenince naďalej vlastnili potomkovia Lukovcov, neskôr čiastočne aj Blaskovicsovci a Majthényiovci, ktorí tu mali sídlo obrovského veľkostatku, siahajúceho od Príbeliec až po Koláre a Čalomiju. Ovocinárstvo zaznamenalo vzostup najmä v druhej pol. 19. stor. Počas I. ČSR sa v obci usadili slovenskí kolonisti.

 Osobnosti

  • György Foglár – srbský biskup, egerský kanonik, pôsobil tu ako farár v období 1699-1707.
  • Antal Gracza – účastník bojov v 1848-om, romantická a literárna postava, narodil sa v osade Šuľka.

 Pozoruhodnosti

V obci sa nachádzajú 3 kaštiele a 2 kostoly. V blízkosti starého kostola stoja pamätníky rodu Luka a padlým vojakom z 1. svetovej vojny, v blízkosti nového je ďalší pamätník obetiam vojen, a tiež socha sv. Jána Nepomuckého z 19. st. V pivničnej osade Botrányhegy stojí drevená socha sv. Urbana, vytesaná miestnym umelcom J. Fojtíkom, odhalená v r. 2007.
Pamätnik v parkuSocha sv. Jána Nepomuckého
Podľa miestne tradovaných povestí pod košatým dubom, nachádzajúcom sa na rozhraní obcí Obeckov, Príbelce, Nenince, Sklabiná, Želovce na vrchu Szőci, oddychoval údajne po jednej poľovačke sám kráľ Matej Hunyady. Medzi Nenincami a Bátorovou sa nachádza bažantnica Karikáš, ktorá patrí medzi najväčšie bažantnice v SR. V jej centre je aj poľovnícka chata s kompletným vybavením a kapacitou 6 ľudí.

Pivnice vydlabané do pieskovca boli vybudované v tureckom období a slúžili nielen na vinárske účely, ale aj ako úkryty pre obyvateľstvo počas tureckých nájazdov. Podľa vzoru pivníc a chyžiek, ktoré boli po zavedení veľkovýrobného systému pestovania viniča zničené, boli v rokoch 1985–1995 postavené dve pivničné osady Botrányhegy a MancihegySáskút. K nim vedúce prístupové cesty sa nazývajú aj neninské vinné cesty.

 Odkazy a pramene

Oficiálna stránka obce, wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad


1MOL DL 5775

2MOL DL 43156

3MOL DL 65712

4MOL DL 69291

5MOL DF 248872

6MOL DL 69202, 69203

7MOL DL 69382, 70126

8MOL DF 244320

9MOL DL 41161

10MOL DL 69402

11MOL DL 69269, 69341

12MOL DL 41689

13MOL DL 70128

14MOL DL 70129

15MOL DF 281827

16MOL DF 281830

17MOL DL 70130

18MOL DL 65820

19MOL DL 69454

20MOL DF 281849

21MOL DL 69342

22MOL DL 69357, 69358

23MOL DF 281865

24MOL DF 281877

25MOL DL 69434

26MOL DF 281877

27MOL DL 43704

28MOL DF 281947

29MOL DL 63959

30MOL DL 14923

31MOL DL 59468

32MOL DL 15791

33MOL DF 281915, 281916

34MOL DF 281918

35MOL DL 90487

36MOL DL 70140

37MOL DL 17894

38MOL DF 205894

39MOL DL 70137

40MOL DL 63290

41MOL DL 98212

42MOL DL 63976

43MOL DF 281933

44MOL DL 90501

45MOL DL 69531

46MOL DL 70139

47MOL DL 70142

48MOL DL 95745

49MOL DL 90509

50MOL DL 69563

51MOL DL 70144

52Maksay, s. 372, 375

53Káldy–Nagy Gyula. A budai szandzsák 1559. évi összeírása. Budapest, 1977, s. 243-244.

Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s