Prvé písomné zmienky o obciach

Vzhľadom na pokračujúci výskum stredovekých listín, týkajúcich sa nášho okresu, pokladáme za užitočné vytvoriť stručný prehľad prvých písomných zmienok o jednotlivých obciach. Za prvú písomnú zmienku sa zväčša pokladá záznam, ktorý spomína názov obce pod jej súčasným menom (výnimku sme urobili pri Širákove a V. Krtíši). Za písomnú zmienku o sídle pokladáme aj šľachtický prídomok, keďže ten bol podmienený vlastníctvom obývaného majetku.

Spomenieme tu len zmienky o dnes existujúcich obciach, a to len tie, u ktorých poznáme presné vročenie. Obrázky k listinám vydaným po r. 1526 nemáme, keďže tieto nie sú súčasťou zbierky stredovekých listín MNL.


Balog nad Ipľom (Bolug, 1232) – zmienka o vyvinutej dedine, ktorá hoci geograficky ležala v Hontianskom komitáte, patrila do kráľovského majetku Zvolen.

Bátorová (de Bathorfalua, 1412) – zmienka je vo forme zemianskeho prídomku, samotná dedina sa spomína už o rok neskôr. Históriu chotára obce však môžeme sledovať už od 13. storočia, pretože jej územie bolo predmetom dlhého sporu medzi zemepánmi zo susedných sídiel Opatovce a Nenince.

Brusník (Boruznuk, 1327) –  spomína sa ako hraničný majetok pri opise chotára susedných Chrtian.

Bušince (Busa, 1248) – listina s prvou písomnou zmienkou nie je presne datovateľná, je ale vydaná v úzkom rozpätí rokov 1244 a 1245. Jej potvrdenie má presný dátum 1248.

Čebovce (Chab, 1272) – spomenutá ako majetok, ktorý dcéra Mikuláša, predka rodu Balaša, darovala svojmu synovi.

Čeláre (Chalar, 1262) – zmienka o kňazovi z Čelár, z čoho sa dá odvodzovať existencia kostola, a tým aj vyvinutej dediny. Staršiu prvú písomnú zmienku má osada Kirť (Kurth, 1135) v chotári obce.

Čelovce (Chol, 1295) – spomína sa ako dedina pri opise chotára susedných K. Kosíh. Už v r. 1260 sa však pri metácii Klenian práve v tomto priestore spomína nemenovaný majetok komesa menom Chol, ktorý mohol byť totožný s neskoršou dedinou.

Červeňany (Weresfalw, 1549) – zmienka z r. 1345, ktorú uvádzajú niektoré pramene, je bezpochyby nesprávna (viď heslo obce na našej stránke). Otáznym je stotožnenie názvu sídla Cherwa, spomínaného v r. 1320 ako majetok šľachty zo Strehovej.

Dačov Lom (Lowm, 1336) – spomína sa ako majetok pri delení Plachtiniec medzi vnukmi Dubáka, z ktorých jedným bol aj Dačó.

Dolinka (Inam, 1260) – zmienená pri opise hraníc susedných Trebušoviec.

Dolná Strehová (Strogowa, 1245) – prvá zmienka dokazuje tak existenciu miestnej šľachty, ako aj existenciu plnohodnotnej dediny. Vo forme Alsoztregowa sa spomína až v r. 1526.

Dolné Plachtince (Polohta, 1245) – táto zmienka odkazuje na nezachovanú staršiu listinu zpred tatárskeho vpádu, teda už pred r. 1241 existovala plnohodnotná dedina. Vo forme Alsopalahtha sa spomína až v r. 1436.

Dolné Strháre (Stvgar, 1244) – spomína sa ako dedina, ktorú rod Scemura predal rodu Balaša. Vo forme Alsostregaar sa spomína až v r. 1549.

Ďurkovce (Gyurk, 1337) – spomína sa ako dedina pri delení Trebušoviec.

Glabušovce (Galabuch, 1297) – spomína sa ako majetok vo vlastníctve predkov Balašovcov.

Horná Strehová (de Stragaua, 1341) – miestny zeman sa spomína pri spore so susedom z Kľačan. Vo forme Felsewstragowaa sa spomína až v r. 1549.

Horné Plachtince (Palahta, 1243) – spomína sa ako kráľovská donácia pre Dubáka a jeho rod, listina z r. 1245 však obsahuje odkaz na staršiu listinu zpred r. 1241, kde sa spomína “iná dedina Plachtince” (alter villa Platha). Vo forme Palotha superiori sa spomína od r. 1337.

Horné Strháre (Wzturgar, 1243) – spomína sa ako majetok dvorníkov, ktorý kráľ daroval Dubákovi a jeho rodu. Vo forme Felsewstregaar sa spomína až v r. 1549.

Hrušov (de Horussou, 1272) – zmienka o šľachtickom rode. Sídlo sa s istotou spomína od r. 1285, hypoteticky už od r. 1232.

Chrastince (Haraztigyormoth, 1290) – spomína sa dedina, ktorá vznikla vyčlenením z chotára Ďarmot, nepriamo opísaného už v r. 1247.

Chrťany (Harkyan, 1327) – spomína sa ako majetok rodu Strehovských, nepriamo už od r. 1271 pri opise chotára Pravice.

Ipeľské Predmostie (Hydweg, 1252) – spomína sa ako pôvodne kráľovský majetok, ktorý donáciou získali predkovia Balašovcov.

Kamenné Kosihy (de Kezu, 1270) – spomína sa najprv ako šľachtický prídomok, samotné sídlo potom od r. 1277.

Kiarov (Keer, 1271) – spomenutý ako majetok ostrihomského arcibiskupstva, predaný komesovi Budovovi.

Kleňany (Kelenen, 1257) – spomína sa ako majetok šľachty z Tešmáku, ktorý prešiel do vlastníctva kláštora v Šahách.

Koláre (de Koar, 1257) – najstaršia zmienka uvádza šľachtický rod, sídlo sa spomína od r. 1298.

Kosihovce (Kwkezu, 1243) – spomína sa ako kráľovská donácia pre Dubáka a jeho rod.

Kosihy nad Ipľom (de Kezeu, 1326) – najstaršie zmienky uvádzajú len mená šľachticov, sídlo sa po prvýkrát spomína až v r. 1456.

Druhá pís. zmienka o obci a jej šľachte vo forme de Kezuu

Kováčovce (Kwachy, 1327) – spomína sa ako majetok, ktorý kráľ zhabal a daroval šľachte zo Sečan.

Lesenice (de Lezenye, 1281) – spomína sa najskôr vo forme šľachtického prídomku, sídlo potom od r. 1291. Rok 1244, ktorý sa zväčša uvádza v publikáciách, nie je správny, pretože relevantná listina bola sfalšovaná, antedatovaná a jej skutočný rok vydania je neznámy.

Ľuboriečka (Lyberchen, 1271) – v najstarších prameňoch sa spomína len jeden majetok, ktorý tvorila spolu s dnešnou Ľuborečou. Vo forme Kyslyberche sa spomína od r. 1387.

Malá Čalomija (de Chalamia, 1245) – spomína sa najskôr vo forme prídomku, ako sídlo od r. 1260. Datovanie staršej listiny (1244) je spochybnené. Vo forme Kuschalamya sa objavuje od r. 1342.

Malé Straciny (Stracin, 1236) – spomína sa ako kráľovská donácia pre predkov Balašovcov. Vo forme Kysztraczyn sa objavuje až začiatkom 16. storočia.

Malé Zlievce (Zeleu, 1248) – spomína sa ako sídlo zničené Tatármi a kráľovskou donáciou prenechané ostrihomskému arcibiskupstvu. Vo forme Kyszelew sa objavuje až od r. 1480.

Malý Krtíš (Curtus, 1251) – spomína sa ako dedina vo vlastníctve Dubáka a jeho rodu.

Dve dediny Krtíš

Modrý Kameň (Waralia, 1582) – stredoveké listiny spomínajú len existenciu hradu. Dnešný modrokamenský chotár bol rozdelený medzi sídla Strháre a Osláre, osada pod hradom sa spomína až v súpisoch zo 16. storočia.

Muľa (de Mulyad, 1375) – spomenutá len existencia zemianskeho rodu, aj to len s otáznikmi. Sídlo sa (opť s otáznikmi) spomína od r. 1417.

Nenince (Nena, 1135) – spomína sa donácia časti územia v prospech kláštora v Bzovíku, s odkazom na pôvodnú donáciu zpred r. 1108.

Nová Ves (Vyfolu, 1323) – spomína sa ako majetok v rukách predkov rodu Balaša.

Obeckov (de Abihck, 1257) – spomína sa vo forme šľachtického prídomku, ako sídlo od r. 1337.

Olováry (Olwar, 1266) – spomína sa len polovica majetku, ktorú kráľ daroval vernému služobníkovi Montusovi.

Opatovská Nová Ves (Apathy, 1302) – vznikla zlúčením dvoch obcí, staršou z nich sú Opatovce, ktorých skutočná prvá písomná zmienka síce pochádza ešte z 13. storočia, avšak nie je presne datovateľna (1270-1290).

Opava (Opoa, 1342) – spomína sa ako súčasť hradného panstva Litava (neskôr Čabraď).

Pôtor (Sancti Petrus, 1338) – tunajší kostol sa spomína už v r. 1283, ale sídlo až od r. 1338.

Pravica (Procha, 1271) – ako dedina sa spomína pri delení majetkov medzi členmi rodu Kačic.

Príbelce (Prebul, 1245) – datovanie všeobecne preberanej listiny z r. 1244 je sporné. Už o rok neskôr sa však spomína ako plnohodnotná dedina.

Sečianky (de Zelchen, 1243) – spomína sa najskôr vo forme šľachtického prídomku, ako sídlo od r. 1260.

Seľany (Zelan, 1252) – spomína sa ako majetok, ktorý kráľovskou donáciou dostal správca zvolenského lesa.

Druhá písomná zmienka (zdroj prvej je nedostupný)

Senné (Scynna, 1249) – zmienka je síce v listine datovanej do r. 1269, ale odkazuje na listinu vydanú pred 20 rokmi, ktorou tento majetok od kráľa dostal predok rodu Balaša.

Z novovekého odpisu (originál sa nezachoval)

Sklabiná (Sclabonia, 1323) – spomína sa ako majetok v rukách predkov rodu Balaša.

Slovenské Ďarmoty (1919) – obec vznikla až po 1. sv. vojne, v jej chotári však v stredoveku stálo viacero obcí, predovšetkým neďaleká osada Iliašov s pís. zmienkou z r. 1290 (Elyasfolua).

Slovenské Kľačany (de Kelechen, 1341) – spomína sa najskôr vo forme šľachtického prídomku, ako sídlo od r. 1420.

Stredné Plachtince (Palahta, 1243) – spomína sa ako kráľovská donácia pre Dubáka a jeho rod, listina z r. 1245 však obsahuje odkaz na staršiu listinu zpred r. 1241, kde sa spomína “iná dedina Plachtince” (alter villa Platha). Jediný záznam vo forme Kezeppalotha je z r. 1473.

Sucháň (Zwhan, 1392) – spomína sa ako majetok zemanov z Neniniec.

Suché Brezovo (Brezowaa, 1549) – spomína sa ako majetok Balašovcov.

Širákov (de Kezew, 1303) – spomína sa vo forme šľachtického prídomku, sídlo, ktoré sa vyčlenilo z chotára K. Kosíh, od r. 1314. Vo forme Syrok sa objavuje od r. 1356.

Šuľa (Swlye, 1460) – spomína sa ako majetok v rukách pánov z Lučenca a ich príbuzných. Rovnomenný potok sa spomína už v r. 1269.

Trebušovce (Trebogost, 1260) – spomína sa ako majetok, ktorý kráľovskou donáciou získal rod Dubák.

Veľká Čalomija (de Chalomia, 1245) – spomína sa najskôr vo forme prídomku, ako sídlo od r. 1285. Datovanie staršej listiny (1244) je spochybnené. Vo forme Naghchalanya sa objavuje od r. 1405.

Veľká Ves nad Ipľom (Nogfolu, 1252) – spomína sa ako susediaci majetok pri opise chotára Ip. Predmostia.

Veľké Straciny (de Ztrachun, 1259) – spomína sa vo forme šľachtického prídomku, sídlo od r. 1321. Vo forme Nagzthraczyn sa objavuje až začiatkom 16. storočia.

Veľké Zlievce (Zeleu, 1248) – spomína sa ako sídlo zničené Tatármi a kráľovskou donáciou prenechané ostrihomskému arcibiskupstvu. Vo forme Naghzelew sa objavuje až od r. 1457 (s otáznikom).

Veľký Krtíš (Azlar, 1249) – spomína sa pod starým názvom Osláre ako dedina vo vlastníctve Radunovych synov. Vo forme Naghkywrthes sa objavuje od r. 1494.

Veľký Lom (Naghlam, 1549) – spomína sa ako majetok Balašovcov.

Vieska (Kwysfolw, 1341) – spomína sa ako majetok pri opise chotára Slatinky.

Vinica (Nek, 1135) – časť tunajšieho majetku sa spomína ako donácia pre kláštor v Bzovíku.

Vrbovka (Vrbou, 1327) – spomína sa ako kráľom zhabaný a šľachte zo Sečan pridelený majetok.

Záhorce (Zachara, 1236) – spomína sa ako kráľovská donácia pre predkov Balašovcov.

Závada (Zawuoda, 1446) – spomína sa ako majetok v spore Balašovcov s rôznymi zemanmi. Listiny z r. 1393, ktoré sú niekedy citované, sa pravdepodobne vzťahujú na iné sídlo s podobným menom.

Zombor (Zobor, 1327) – spomína sa ako majetok pri opise chotára Kováčoviec.

Želovce (Seel, 1290) – spomína sa ako majetok predkov Balašovcov.

 

Všetky tieto údaje reflektujú výsledky nášho vlastného výskumu, ktorý sa v mnohých prípadoch líší od doteraz publikovaných dátumov. Vyriešiť ostáva ešte niekoľko čiastkových problémov, predovšetkým pri sídlach, ktoré sa v stredoveku rozčlenili, a pri ktorých je zložité sledovanie postupnosti vývoja k dnešnému stavu (Plachtince, Zlievce, Strháre atď), avšak vo väčšine prípadov sú predložené zmienky určené správne.

Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s