Jedným z najzaujímavejších stredovekých dokumentov, týkajúcich sa histórie okresu Krtíš, je určite aj listina kráľa Mateja Korvína z 21. júna 1465, ktorou udeľuje právo trhu Dolným Plachtinciam, poddanskej obci kláštora v Šahách. Ide o pomerne neznámy dokument, ktorý sa aj v regionálnej literatúre objavuje len v stručných zmienkach, a preto sa naň teraz môžeme pozrieť bližšie.
Pre pochopenie jeho dôležitosti je nutné vrátiť sa zhruba 30 rokov späť, do obdobia na sklonku vlády kráľa Žigmunda. Dolné Plachtince boli oddávna jediným majetkom šahanského kláštora na území okresu, avšak šlo o majetok s významnou strategickou polohou, uzatvárajúci vstup do Plachtinskej doliny, a tiež ležiaci na veľkej ceste popod úbočie Krupinskej planiny, na ktorej mal kláštor aj právo výberu mýta. Azda aj tieto skutočnosti dráždili majiteľov okolitých majetkov, ktorými bola výlučne svetská šľachta a zemianstvo. Menšie spory sa spomínajú už za relatívne pokojného obdobia uprostred Žigmundovej vlády, avšak eskalujú ku koncu jeho života a naplno sa prejavujú v období feudálnej anarchie po jeho smrti v r. 1437.
Mnoho násilností sa udialo už v r. 1438: zemania z iných Plachtiniec uniesli poddaného kláštora, zadržiavali a týrali ho, a žiadali za neho výkupné, po inom poddanom strieľali šípmi, ďalších zasa okradli a iných prepadli a zmrzačili v hornoplachtinskej krčme. K násilnostiam a pustošeniu v r. 1444 prispeli aj Balašovci, v tej dobe najmocnejší rod v regióne, ktorí dokonca prepadli a poničili samotný kláštor v Šahách, a Plachtince dočasne zabrali a pripojili k svojmu panstvu. V r. 1449 opäť plachtinskí zemania kradli víno a terorizovali poddaných kláštora vyhrážkami – vtedajšieho richtára dokonca tak vyplašili, že z Plachtiniec ušiel. O rok neskôr zasa Ladislav Balaša spolu so zemanmi zo susedných Čiech (zaniknuté sídlo) a Obeckova Plachtince prepadol, vyplienil zásoby, vypálil záhrady a spôsobil veľké škody. Neskôr v tomže roku obeckovskí zemania vyrúbali kus plachtinského lesa a drevo si odniesli, a zemania z M. Krtíša okradli plachtinského poddaného na trhu v Sečanoch.
V r. 1454 Obeckovskí okradli plachtinských poddaných, ktorí rúbali drevo v lese na chotárnych hraniciach, o sekery a píly, a vyhrážali sa im zabitím. Neskôr zasa zničili hraničné body medzi dedinami, a ukradli skosené seno. V r. 1455 sa do “šikanovania” zapojil aj zeman z Neniniec, ktorý Plachtinčanom odohnal stádo ošípaných, a časť z nich zabil, iné zasa zmrzačil, naviac sa vyhrážal, že zničí celú ich dedinu. V r. 1461 plachtinskí zemania prepadli a zbili poddaných prevážajúcich drevo, naviac neskôr svojvoľne a násilím oslobodili svojho poddaného, ktorého v D. Plachtinciach prichytili pri krádeži. Ďalšie podobné incidenty sa pred súdom riešili ešte dva týždne pred vydaním spomenutej listiny, a určite bolo aj mnoho takých, o ktorých sa nám dobové záznamy nezmieňujú.
Z týchto opisov je zrejmé, že obyvatelia sídla boli pod dlhodobým a neustálym tlakom, a hoci sa šahanský prepošt pomerne úspešne súdil, hrozby susedov reálne zastaviť nedokázal. V takejto atmosfére kráľ Matej vydal v tej dobe pomerne štandardnú listinu o udelení trhových práv, akú na podporu miestneho rozvoja dostávali aj iné sídla v Uhorsku. Keďže v nám známej literatúre dosiaľ nebol publikovaný ani odpis, tobôž nie preklad, pokúsili sme sa o hrubý preklad sami:
My, kráľ Matej, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska atď. Dávame na známosť všetkým súčasníkom, že na pokornú žiadosť nášho verného Pavla, prepošta kláštora v Šahách, mu k lepšiemu úžitku pre jeho majetok Plachtince, ako aj jeho obyvateľov, udeľujeme právo výročného slobodného trhu na sviatok sv. Martina (11. novembra – pozn. ed.), alebo v prípade potreby aj v iné dni pred či po ňom. Taktiež udeľujeme právo na týždenný trh, rovnako slobodný a konajúci sa každú nedeľu, so slobodami a právami, aké majú výročné a týždenné trhy v iných našich kráľovských mestách, mestečkách a dedinách, a na využívanie týchto slobôd. Ďalej k väčšiemu prospechu zaručujeme, že na trhoch pod našou záštitou nebude scudzený tovar či zranení ľudia, a ak by sa niekto odvážil toto porušiť, bude spravodlivo potrestaný oficiálmi, richtárom, prísažnými a obyvateľmi Plachtiniec, ktorým k tomu dávame plnú moc. Preto majú všetci kupci, obchodníci a verejnosť, ako aj pocestní zaručenú bezpečnosť, na ktorú dohliadne prepošt Pavol, možnosť slobodne priniesť a vystaviť svoj tovar, a prichádzať a odchádzať podľa svojej vôle bez strachu o svoje veci alebo osobu. Na ochranu týchto práv a k riadnemu vyhláseniu na iných trhoch a verejných miestach vydávame túto listinu, ktorú opatrujeme našou tajnou pečaťou. Datované v Budíne, 21. júna 1465, ôsmeho roku našej vlády a druhého od korunovácie.
Sv. Martin bol oddávna patrónom obce, a starodávnym patrocíniom miestneho kostola, preto trhy pripadli na tento deň. Zaujímavá je však otázka právomocí udelených predstaveným dediny. Je pravdepodobné, že sa vzťahovala len na dni konania trhov a jarmoku, avšak vzhľadom na vyššie načrtnutú históriu obce sa natíska aj zamyslenie, či toto ustanovenie nebolo pre obec a jej majiteľa aspoň také dôležité ako samotné trhové právo. Autorita kráľa Mateja, ktorý dokázal stabilizovať vnútroštátne pomery, mohla mať dostatočný preventívny účinok, aby odstrašila zemianskych narušiteľov od ďalších pokusov páchať škôdy na majetku kláštora. Túto domnienku nám nakoniec nepriamo potvrdzuje aj ďalší vývoj, pretože až na dva menšie incidenty z r. 1473 a 1476 sa podobné prípady už neopakovali.
Faktom však zostáva, že hlavné posolstvo tejto listiny, teda podpora rozvoja dediny, nemala očakávaný efekt. O skutočnom konaní tunajších trhov sa žiadny známy neskorší záznam nezmieňuje, a proces vývinu dediny v mestečko, pre ktorý je takáto listina všeobecným katalyzátorom, sa nikdy nedostal do ďalšieho štádia. Potenciál D. Plachtiniec, ktorým bola výhodná poloha a v niektorých listinách spomínaní remeselníci, tak zostal nevyužitý, a sídlo po celé zostávajúce obdobie stredoveku ustrnulo na úrovni väčšej dediny v rukách cirkvi.
Okres VK 