Mlyny

Pozoruhodnosti

Mlyny patria medzi najstaršie mechanické strojové zariadenia s vodným pohonom na Slovensku. Zväčša mali len jedno či dve kolesá, len veľmi zriedkavo viac. Stavali sa mimo dedín či na ich okraji, vždy podľa toho, kde boli pre ich výstavbu a prevádzku tie najvýhodnejšie terénne a vodné podmienky. Okrem prirodzených vodných tokov sa mlyny stavali aj na umelých kanáloch, tzv. struhách, ktoré vznikali odklonením toku z pôvodného koryta. Pre výkon mlyna bolo určujúce prietokové množstvo vody a jej spád, preto sa v príslušných listinách neuvádzali iba samotné mlyny, ale aj vhodné mlynské miesta (loco molendini). Výdatnosť a stálosť vodného toku určovala aj počet dní v roku, kedy mal mlyn dostatok hnacej vody.

Prvým písomne doloženým mlynom na Slovensku bol mlyn na Hrone v obci Pavlová (okr. NZ), spomínaný ako majetok bzovíckeho kláštora v roku 1135. Etnograf J. Hanušin dokladá existenciu ďalších štyroch mlynov v 12. storočí (zväčša v Požitaví), a v 13. storočí je to už 151 mlynov, predovšetkým na riekach južného a juhozápadného Slovenska. V tomto období vodné mlyny zastúpili manuálnu prácu na ručných obilných mlynoch (žarnovoch), a umožnili tak spracovanie zvýšenej produkcie obilnín na feudálnych majetkoch. Väčšina mlynov patrila zemepánom, ktorí ich spravidla dávali do dlhodobého prenájmu mlynárom za pevne stanovené poplatky.  V 14.-16. storočí sa okrem feudálnych a kláštorných mlynov spomínajú aj mlyny zemianske, šoltýske, poddanské, obecné či urbárske.

Mlyny v stredoveku (modrá – stredovek, fialová – obdobie tureckej okupácie) (Plná interaktívna mapa)

Pokiaľ ide o náš okres, v stredovekých listinách nachádzame zmienky o celkovo 17-tich mlynoch. Tým najstarším bol mlyn na Ipli pri Čelároch, ktorý sa spomína v r. 1301 ako vlastníctvo istého komesa Coplona. Už o dva roky neskôr sa uvádza aj veľký štvorkolesový mlyn pri Kolároch. Nasleduje ďalší ipeľský mlyn pri Kirti (1329), ale mlyny sa stavali aj na menších tokoch, predovšetkým na riečke Krtíš. Pri sídle Malý Krtíš sa mlyny spomínajú v r. 1337 a 1349, pri Obeckove v r. 1350 a 1357-58 a pri Sklabinej v r. 1412. Na čebovskom potoku stál mlyn v Neninciach (1369) a neskôr v Čebovciach (1480), na Trebušovskom potoku máme zmienku o mlyne v Širákove (1391). Na Plachtinskom potoku sa uvádza mlyn v katastri S. Plachtiniec (1412) a stredoveký mlyn mala dokázateľne aj Dolná Strehová (1460). Zoznam uzatvárajú tri ipeľské mlyny, doložené len v 15. storočí – Bušince (1402), V. Ves n. Ipľom (1476) a Balog n. Ipľom (1508).

Rozmach mlynárstva v hornatej oblasti severného Novohradu dokladajú súpisy a urbáre z čias tureckej okupácie. V r. 1554 je doložený mlyn v H. Strhároch, v r. 1605 v Šuli, v r. 1660 v Červeňanoch, Lešti, Príboji, S. Brezove a V. Lome, a v r. 1673 aj v Sennom. Nové mlyny v tomto období z južnej časti slovenského Novohradu máme doložené vo V. Zlievcach (1553), Peťove (1654), Pôtri (1660) a Slatinke (1671). Je však zrejmé, že mlyny boli azda pri každej väčšej dedine s vhodným tokom, keďže v sídlach roľníckeho charakteru bol mlyn viac-menej nevyhnutnosťou.

V roku 1720 bolo na území Slovenska 1124 mlynov a ich počet sa zväčšoval s rastom produkcie obilia a počtu obyvateľov. Roku 1872 pracovalo na Slovensku 4748 mlynov (z toho 4527 vodných), potom ich počet začal postupne klesať. V roku 1906 ich bolo 3682 a roku 1924 už iba 2014. V oblastiach s nedostatkom riek a potokov fungovali aj veterné mlyny, či suché mlyny so zvieracím pohonom. Ešte v r. 1906 bolo napríklad v Novohradskej stolici 22 suchých mlynov.
Draxlerov mlyn v Peťove

Po druhej svetovej vojne a nástupe nového režimu bola prevádzka mlynov umelo zastavená. Mnohé sa zatvorili  a nechali schátrať, len malé množstvo provizórne fungovalo ďalej v prevádzke jednotných JRD, kde slúžili na šrotovanie či výrobu kŕmnych zmesí. Časť mlynov bola zaplombovaná ako štátna rezerva pre prípad vojny, a potom sa už chránili len ako pamiatky. Na území nášho okresu sa zachovali len 2 už nefunkčné mlyny – Dräxlerov mlyn v Peťove, a začiatkom 20. storočia postavený parný mlyn v Kosihovciach.

Základným materiálom, z ktorého sú čerpané údaje o historickej polohe mlynov v našom regióne, sú mapy 1. až 3. vojenského mapovania, zachytávajúce zmeny zhruba od r. 1780 až do r. 1890, čo korešponduje s obdobím najväčšieho rozvoja výstavby vodných mlynov na Slovensku. Z hľadiska vojenskej kartografie patrili mlyny medzi dôležité objekty a ich zaznamenávaniu sa tak venovala dostatočná pozornosť. Územie nášho okresu malo pre výstavbu mlynov veľmi dobré terénne predpoklady, a to predovšetkým vďaka výraznému výškovému rozdielu medzi Krupinskou planinou a Ipeľskou kotlinou, ktorý garantoval dostatočný spád vody.

Poloha mlynov v 18. a 19. storočí (Plná interaktívna mapa)

Nie je preto prekvapujúce, že najviac mlynov v okrese sa stavalo v blízkosti potokov, ktoré tiekli po strmých úbočiach Krupinskej planiny. Mlynskými oblasťami boli povodia nasledovných tokov (v poradí od západu na východ):

  • potok Galamia (4 mlyny), s troma mlynmi na hornom toku v okolí Klenian a jedným na dolnom toku neďaleko Balogu.
  • Veľký potok (12 mlynov ) na úseku Čelovce-Kosihy n. Ipľom, ktorý bol jedným z najdôležitejších tokov okresu. 5 z týchto mlynov stálo na úseku medzi Čelovcami a hrušovskou križovatkou, ďalších 5 v katastri obcí H. a D. Nekyje (dnes Vinica), a 2 na dolnom toku medzi Dolinkou a Kosihami.
  • vcelku nevýznamnými boli povodia Trebušovského potoka (2 mlyny) a Selianskeho potoka (1 mlyn). Všetky tri mlyny sa nachádzajú len na jednej z troch máp, takže pravdepodobne boli v prevádzke len po veľmi krátku dobu.
  • opačný, južno-severný spád využívali 2 mlyny na Malej Litave, prítoku Litavy, neďaleko Opavských Lazov. V hlbokom kaňone Litavy, na hranici chotárov Hrušova a Drienova, sa nachádzal ešte jeden mlyn.
  • 2 mlyny sa nachádzali aj na hornom toku Kosihovského potoka, na ľavej strane cesty medzi Opavou a Kosihovcami.
  • dôležité bolo aj povodie Čebovského potoka (9 mlynov) na úseku Čebovce-Bátorová, ktoré je tak trochu anomáliou, keďže 7 z deviatich mlynov bolo postavených na strednom toku, teda relatívnej rovine. Dá sa teda predpokladať, že tento potok mal pomerne silný prietok, ktorý nahrádzal nedostatok spádu.
  • len jediný mlyn sa nachádzal na Čahovskom potoku neďaleko Príbeliec.
  • z hľadiska počtu mlynov bol najvýznamnejším tokom Plachtinský potok (14 mlynov) na úseku D. Lom-Sklabiná. Len samotná obec Dačov Lom mala až 5 mlynov na relatívne krátkom úseku 3-4 km. Dva mlyny mal Sucháň, 5 mlynov bolo v Plachtinskej doline a ďalšie 2 medzi Obeckovom a Sklabinou.
  • napriek pomerne dlhému povodiu bolo na potoku Krtíš len 6 mlynov, a všetky len na strednom toku, na úseku od modrokamenskej Doliny po sútok s Plachtinským potokom pri Sklabinej.
  • medzi najvýznamnejšie mlynárske oblasti patrí aj povodie Starej rieky, vrátane jej prítokov (16 mlynov). Na pravostrannom prítoku Leštiansky potok stáli 3 mlyny v katastri zaniknutej obce Lešť. Na ľavostrannom prítoku Koprovnica bol mlyn pri ďalšej zaniknutej obci Turie Pole, 3 mlyny v doline úseku V. Lom-S. Brezovo, jeden pri Koprovnici a posledný tesne pred sútokom pri Pôtri. Na hlavnom toku Starej rieky bolo ďalších 7 mlynov – po jednom pri H. a D. Strhároch, Žihľave, veľkozlievskej Mlynskej doline a Muli, a dva vedľa seba pri pôtorskej Slatinke.
  • v povodí potoka Tisovník (8 mlynov) stáli pri Príboji, Sennom, Brusníku, H. Strehovej, S. Kľačanoch. Ďalšie 3 mlyny stáli na riedko osídlenom území medzi dnešenými osadami Dolný Bukovec a Hámor.
  • posledné dva mlyny boli postavené pod obcou Závada na potoku Kakatka, a pod obcou Ľuboriečka na potoku Ľuboreč.

Druhú veľkú skupinu tvoria mlyny na Ipli, najväčšej a najvýznamnejšej rieke regiónu, kde bol skôr ako spád dôležitejší objem prietoku. Vzhľadom k faktu, že koryto Ipľa sa oproti minulosti výrazne zmenilo, je dnes ťažké povedať, ktoré mlyny boli na ktorej strane dnešnej hranice, a tak sú tu zahrnuté pozície všetkých mlynov vo vzdialenosti cca. 1km od súčasného koryta rieky. Tok Ipľa na území nášho okresu môžeme rozdeliť do troch úsekov:

  • úsek Muľa-Peťov, kde bolo spolu 8 mlynov, avšak ani na jednej mape ich nenájdeme viac ako 5 súčasne. Dá sa prepokladať, že práve v tomto období tu začali vznikať početné meandre (riečne oblúky), ktoré postupne znižovali prietok vody, čím odsúdili väčšinu tunajších mlynov k zániku. V dlhšej prevádzke sa udržali len 2 najspodnejšie mlyny tohto úseku – Dräxlerov mlyn, a tzv. Peres mlyn na polceste do Kováčoviec.
  • úsek Peťov-S. Ďarmoty, celkovo 7 rovnomerne ďaleko rozložených mlynov, len pri Vrbovke boli dva mlyny, po jednom na každej strane rieky.
  • úsek Ďarmoty-Ip. Predmostie, spolu 9 mlynov, ale len tri prežili všetky 3 mapovania, čiže slúžili viac ako 100 rokov.

Ešte možno spomenúť, ako sa v priebehu troch mapovaní menil celkový počet mlynov v regióne. Okolo r. 1780 zaznamenali zememerači 69 mlynov, z ktorých zhruba do r. 1850 zaniklo 10, avšak 31 nových vzniklo, takže v týchto zlatých časoch mlynárstva u nás bolo až 90 mlynov. Počas posledného mapovania okolo r. 1880 je už viditeľný výrazný úpadok – zaniklo až 25 mlynov, pričom sa postavili len 2 nové (pri Selešťanoch a Ľuboriečke).

 

Vložiť komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.