História baníctva

Prvá písomná správa o kutaní uhlia v tomto regióne pochádza z r. 1818, z pera francúzskeho geológa F.S. Beudanta, ktorý spomína banské práce v okolí Stredných Plachtiniec. Ďalšie podrobnejšie správy sú z r. 1849, kedy sa otvorila baňa pri obci Malé Straciny. Táto bola v prevádzke asi 20 rokov aj napriek tomu, že uhlie sa dobývalo primitívnym spôsobom spojeným s množstvom ťažkostí. Väčšiu banskú aktivitu zaznamenávajú pramene v 50. a 60-tych rokoch 19. storočia, a to predovšetkým na majetkoch grófa Zichyho. Nová štôlňa Sv. kráľ Štefan sa otvorila pri M. Stracinách (1859-1861), a kutacie práce započali aj v nových lokalitách – Sklabiná (1859), Želovce (1859), Nová Ves (1859-1860), Žihľava (1859-1860), Olováry (štôlňa Amália, 1860) a Slatinka (štôlňa Háj, 1859-1861). Produkciou najvýznamnejšia však bola štôlňa Barbora vo V. Krtíší, ktorá patrila miestnemu zemepánovi Andrejovi Meššovi.

Štôlňa bane Barbora na mape 2. vojenského mapovania

Recesia uhorského hospodárstva v 60. a 70-tych rokoch ťažbu uhlia v regióne dočasne utlmila, ale už od r. 1876 bola obnovená ťažba v štôlni Barbora, a v tom istom roku v katastri V. Krtíša pribudla nová štôlňa Eva. Obe tieto banské polia boli v prevádzke až do začiatku 1. sv. vojny v r. 1914. Správy o ťažbe v tomto období máme aj z bane Ján Jozef v S. Plachtinciach, a bane Amália v Olovároch, ktorá bola v prevádzke od r. 1885 do r. 1912. V r. 1898 bola znovuotvorená svätoštefanská štôlňa (neskôr známa ako pole Novohrad) pri M. Stracinách, kde sa s menšími prestávkami, spôsobenými častými zmenami vlastníctva, ťažilo až do r. 1933. V okolí V. Krtíša medzitým vznikli dve nové bane – Čerešniak (1903-1918) a baňa statkára Fehéra, o ktorej sa veľa informácií nezachovalo.

Štôlňa bane Barbora na mape 3. vojenského mapovania

Povojnové obdobie znova naštartovalo banskú aktivitu v regióne. Zachovali sa záznamy o nasledovných lokalitách:

  • krátkodobo sa ťažilo v Malých Zlievcach (1918-1920)
  • nezdarom skončil pokus o otvorenie bane v žihľavskej časti Močiar (1919)
  • pole Zichy Ján I. medzi M. Stracinami a Pôtrom (1920-1931)
  • čiastočne sa obnovila ťažba v Olovároch (1921)
  • nová štôlňa v banskom poli Zichy Ján pri M. Stracinách (1922-1928)
  • Štefan štôlňa v banskom poli Zichy Štefan v Želovciach (?-1929)
  • štôlňa v osade Ružiná pri V. Zlievcach (1924-1928)
  • baňa Alexandra Lukácsa v Žihľave (1928-1934)
  • povrchový zárez s uhoľným slojom v Žihľave (1932)
  • banské pole Sv. Juraj v S. Plachtinciach (1932-1941)

Všetky tieto banské diela boli len sezónneho charakteru a záviseli na momentálnej hospodárskej situácii, takže mali len obmedzený miestny význam. Kvôli nedostatočnému geologickému prieskumu sa otvárali len v povrchových vrstvách, čo spôsobilo ich rýchle vyčerpanie a následný zánik. Nedostatok prepravných kapacít (chýbajúca železnica) taktiež obmedzoval predaj a využitie uhlia len na blízke okolie.

V r. 1942 sa obnovila ťažba na poli Novohrad, ale do konca vojny bola štôlňa opustená a terén poškodený. Baňu po vojne čiastočne obnovili miestni robotníci. Súčasne sa v tomto období ťažilo aj v bani Lýdia v M. Zlievcach, ale v r. 1947 boli obe bane znárodnené a malozlievska baňa uzavretá. Ešte v roku 1946 sa začal dôkladný geologický prieskum vedený Vsevolodom Čechovičom, ktorého skupina odporučila otvoriť novú banskú štôlňu v pôtorskom Háji. V r. 1949 sa uzavrel stracinský závod, a ťažisko ťažby sa presunulo do Hája s tým, že sa otvorili aj dočasné závody v Bukovci, Doline a Slatinke. V Háji sa v r. 1950 postavila aj tepelná elektráreň na spracovanie drobného odpadového uhlia.

V r. 1951 sa začalo s prácami na ústrednom závode, ktorý bol definitívne umiestnený v Doline pri Selciach. Súčasne sa dobudovala aj želežničná trať zo Seliec do maďarského Nógrádszakálu, a začalo sa aj s výstavbou baníckeho učilišťa a sídliska pri Veľkom Krtíši, čím sa otvára nová kapitola v histórii celého regiónu.

 

Zdroj:KLADIVÍK, Eugen. Začiatky banského podnikania a rozvoj uhoľného baníctva v oblasti Veľkého Krtíša od 19. storočia do roku 1962. In: KAMASOVÁ, Marta (ed.). Andrej Krasislav Mešša 175. výročie narodenia. Vsevolod Čechovič 100. výročie narodenia. Zborník príspevkov zo seminára o priekopníkoch baníctva vo Veľkom Krtíši. Veľký Krtíš, 2000, s. 7-19.

Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s