Malý Krtíš

 Geografia
Malý Krtíš
Obec leží v Ipeľskej kotline v doline potoka Krtíš. Členitý pahorkatinný povrch odlesneného chotára s plochými chrbtami tvoria mladotreťohorné uloženiny. Má hnedozemné, prípadne illimerizované, nivné a lužné pôdy. Je tu minerálny prameň.

 História

1251 Curtus, 1482 Kyskwrthes, 1863–1913 Kiskürtös, 1920 Malý Krtýš, 1927–1972, 1992– Malý Krtíš

Prvá listina, ktorá zachytáva názov v podobe Curtus, pochádza z r. 12451, avšak ide len o názov vodného toku, ktorý sa zachoval dodnes. S listinami spomínajúcimi len túto riečku sa stretávame aj neskoršie2, ale väčšina z nich nie je relevantná konkrétne pre toto územie, keďže riečka mala pomerne dlhé povodie. Už v tejto dobe tu preukázateľne existovali dve dediny – jedna sa občas označovala ako Krtíš, ale častejšie sa objavuje pod menom Osláre (Ozlar, Azlar); tá druhá bola známa len ako Curtus. Terra Azlar sa po prvýkrát spomína v r. 12493, kedy jej časť kráľ výmenou za majetok v Nitrianskom komitáte daroval liptovskému županovi Thomasovi a jeho bratom Madachovi a Tobiasovi z rodu istého Narada. Uvádza sa tu, že táto zem pôvodne patrila kráľovským dvorníkom (azda povolaním oslárom) a jobagiónom (hradnej posádke) hradu Neugrad, ktorí si naďalej podržali jej menšiu časť. Podobnou výmenou za hornonitrianske Kocurany (Cucera) tu v r. 1251 tento rod získal ešte viac zeme, ktorú si potom rozdelili, pričom sa uvádzajú dve dediny (villa) Curtus – Krtíš pripadol bratom Dubakovi a Tybovi, „druhý Krtíš“ (alia villa Curtus, Osláre) si udržali bratia Madach a Thomas.

Majetok jobagiónov sa spomína v r. 12644 pri metácii hraníc Plachtiniec, pričom susedil aj s majetkom Mika (asi Strháre), takže sa dá predpokladať, že šlo o chotár dnešného M. Kameňa. Madach de Ozlar a Mykov syn Petrus sa v r. 1278 dohodli na spoločných hraniciach medzi majetkami Osláre a Strháre. Podľa Šmilauera viedla táto hranica diagonálne zhruba od dnešných D. Strhár ponad kopec Babka a popod modrokamenský hrad ku Koziemu vrchu a riečke Krtíš pod ním, čo dokazuje, že územie Oslár zaberalo prakticky celú modrokamenskú kotlinu. V r. 12795 získal Demetrius z rodu Balassa od kráľa časť zeme Kurtus, ležiacej pri rovnomennom potoku, pretože pôvodný majiteľ Latybor, jobagión z Turca, bol popravený a jeho majetky zhabané. Je možné, že šlo práve o časť Oslár, ktoré boli v držbe jobagiónov, pretože o osude ich majetku sa už listiny neskôr nezmieňujú. V r. 1287 zaplatili Madachovi synovia Paulus, Benedictus a Andreas krvnú daň 20 strieborných mariek rodu de Dywyche (Devičie, okr. KA) za zabitie ich príslušníka. Zhruba v rovnakej dobe6 kráľ Ladislav IV. pre synov Madacha, Thomasa a Raduna potvrdil držbu 10-tich popluží pôdy v dedine Pribouch (Príbovce, okr. MT), ktorú pôvodne dostali ešte od Ondreja II.

M. Krtis na mape 1. VM

S majetkom Kirtus sa stretávame aj v r. 13377 pri metácii chotára Plachtiniec. Uvádza sa ako vlastníctvo Madachovych synov, a na potoku Krtíš tu stál aj mlyn. V r. 13498 sa po prvýkrát stretávame aj s rodom, používajúcim predikát de Curtus – Egidio, syn Symona z tohto rodu, získal časť majetku Pomat (zaniknuté sídlo pri Uňatíne, okr. KA). Dve vetvy tohto rodu sa ešte v tomže roku9 dohodli na spoločnom užívaní mlyna a kúrie pri potoku Krtíš. Nicolaus, druhý syn Symona, sa v r. 135610 spomína ako kráľovský poverenec pri spore o Kiarov. Dá sa prepokladať, že tento rod pôsobil v oblasti M. Krtíša, pretože zemania z V. Krtíša sa v nasledujúcich desaťročiach v listinách objavujú s prídomkom de Ozlar. Dlhý a komplikovaný spor medzi členmi tohto rodu o majetky dedené po praslici sa uvádza v r. 1357-141611. V r. 135812 si majetky v Oslároch podelili Radunovi pravnuci z vetiev v tom čase sídliacich v Hronseku a Ponikách (okr. BB). Zo širšieho uhla pohľadu sú však dôležitejšie dve listiny z r. 137513, ktorými Leukus de Ozlar, uvedený ako kráľovský rytier, výmenou za majetky v Zvolenskej stolici získal Balog nad Ipľom v Honte. Jeho potomokovia sa s týmto prídomkom spomínaju ešte v r. 141614, ale neskôr sa natrvalo presťahovali na nové majetky a založili tak nový rod s prídomkom de Bolug.

Od r. 1388 sa krtíšski zemania v listinách často objavujú vo funkcií kráľovského poverenca (homo regius) alebo v inej funkcii, ale keďže ide zväčša len o záznam ich mena, uvedieme ich stručne v časovom poradí, v akom sa zaznamenali, a s odkazmi na relevantné listiny: Paulus, syn Barlu15; Michael zvaný Malý (Pynkesd, Parvus)16; Michael zvaný Červený (Veres, Rufus)17, Andreas syn Barlu18; Petrus Zarka19; Gregorius Zarka20, Urbanus Zarka21, Benedictus Barla22, Laurentius Zarka23, Franciscus Zarka24, Mathias Zarka25. Najčastejšie sa objavuje meno Gregoria Zarku, ktorý často vystupoval ako právny zástupca rôznych rodov v širšom okolí. Treba poznamenať, že s dedičnými prezývkami Barla a Zarka sa pri menách krtíšskych zemanov často stretávame aj v nasledujúcich desaťročiach. Je možné, že boli zameniteľné (Benedictus sa spomína s oboma, ak len nejde o dve rôzne osoby), ale prinajmenej Zarkovci sa od r. 143926 občas uvádzajú s prídomkom de Kyskyrthus, čiže tento rod s určitosťou sídlil na mieste dnešného M. Krtíša.

M. Krtis na mape 2. VM

V r. 141827 dal Vid z Krtíša do zálohy svoj majetok Garanzegh (Hronsek, okr. ZV). Listina z r. 143528 dokladá existenciu tunajšieho kostola a farára. V r. 143929 odobral kráľ časť Príbeliec trom bratom z rodu de Kurthes. Gregorius Zarka de Kwrthes dostal v r. 144830 do zálohy časť Dvorčan. V r. 144731 a neskôr aj v r. 1450-5332 sa Benedictus Zarka sporil s Martinom Chanom zo Širákova. V r. 145033 žaloval šahanský prepošt Zarkovcov, pretože ich familár s komplicom prepadli a olúpili jeho poddaného z Plachtiniec. V r. 145234 získal Gregorius aj ďalšiu časť Dvorčan, ale ešte toho roku35 celý zálohový dlh prešiel na Ladislaua Balassu. Spor ohľadom využívania lesov a pastvín na pomedzí Krtíša a Plachtiniec sa riešil v r. 145536, a pokračoval aj v r. 146137 a 146538. V r. 146639 pokračoval aj spor o majetky v Širákove, v r. 146840 bol Gregorius aj s rodinou predvolaný pred konvent v Šahách.

V r. 146941 opätovne získali časť tunajších majetkov potomkovia Osláriovcov z Balogu, pričom je zaujímavé, že ich majetok mal názov Eghazaskewrthes (Kostolný Krtíš). V r. 147342 už plachtinskí poddaní mali povolenie na využívanie lesov krtíšskych zemanov. V tomže roku43 sa Zarkovci sporili s rodom de Liberche (Ľuborečskí z Ľuboriečky). Matthias Zarka dal v r. 147644 časť Chrastiniec do zálohy zemanom zo Širákova, v r. 147845 zas dal do zálohy Gregorius časť Príbeliec. V r. 148246 sa medzi kráľovskými poverencami objavuje meno Gregorius Santha de Felsewkwrthes (Horný, čiže Veľký Krtíš). V r. 148347 musel Matthias Zarka opäť dať do zálohy svoje majetky Krtíš a Chrastince. V r. 148448 sa spomínajú tunajšie majetky Petra Soosa z Poltára. V r. 149449 sa pri metácii chotára Plachtiniec spomína hraničný majetok Naghkywrthes alionomine Ozlar (V. Krtíš, iným menom Osláre), ktorý patril Soosovcom a Baloghovcom, a richtárom bol Nicolaus Barthal. V r. 149550 a 149651 sa dvaja zástupcovia Zarkovcov uvádzajú s predikátom de Zarkakywrthews. V r. 149952 dal Gregorius de Balogh svoju časť majetku Kwrthes do zálohy vdove po Symonovi z Krtíša. Symonov syn Paulus získal v r. 151353 na tunajšie majetky kráľovskú donáciu. V r. 152154 sa spomína Dorothea de Kiralyfia (pustatina pri Semerovciach, okr. LV), manželka Gabriela z Krtíša. V r. 152555 dala vdova po Gregoriovi Zarkovi majetky v Hrušove do zálohy Paulovi z Kolár.

M. Krtis na mape 3. VM

V súpise novohradskej stolice z r. 154956 sa v tomto priestore objavujú dve obce – Alsokywrtews, vlastnený niekoľkými malými zemanmi, a Barlakywrtews, ktorého vlastníkmi boli rody Ebeczky, Kopasz a Kürtössy. Turecký súpis z r. 1554 už ale žiadnu z týchto obcí nezapísal, takže je možné, že boli vyľudnené či zničené. V r. 159757 tu pôdu vlastnili rody Palásthy, Ebeczky, Kopasz a Kürtössy, čo dosvedčujú zákazy pre obyvateľov okolitých obcí využívať tunajšie majetky. V r. 159858 sa majetok zemanov z Obeckova spomína pod názvom Pusztakürtös (Pustý Krtíš), o rok neskôr59 aj ako Pusztakiskürtös. V období 1598-160060 viedli spor o miestne majetky rody Ebeczky a Szigethy, v r. 160161 sa Ebeczkovci a Kürtössyovci navzájom obviňovali z krádeží obilia, ovocia či vína. Na susedské spory mimoriadne bohatý bol r. 160262, pričom šlo zväčša o malichernosti ako využívanie lesa, odohnanie svíň atď.

Ďalšie zmienky o príslušníkoch rodu máme až z druhej polovice 17. storočia. V r. 1653-5463 sa spomína István Kürtössy a jeho manželka Zsófia Nagy. V r. 167164 bol pre tunajších obyvateľov vydaný zákaz využívať lesy a majetky vo V. Krtíši. V r. 167265 István svedčil v prípade vojaka Gyurku Vögya, že tento nikdy nebol jeho poddaným. Podľa súpisov z r. 167766 tu mal čiastkový podiel Franciscus Sembery, ktorý ich ale za zradu v nasledujúcom roku67 stratil, a kráľ ich daroval Paulovi Madczovi. V r. 168568 zeman z Obeckova zakázal poddaným zo susedstva vnikať na jeho majetky v Obeckove a M. Krtíši. V r. 168869 vydali Koháryovci zákaz využívať ich majetky pre obyvateľov susedných obcí, vrátane oboch Krtíšov. V r. 168970 sa viedol proces ohľadom bigamie proti dvom miestnym zemanom menami Stephanus Jeszenszki a Maria Szegedi, ktorí sa vzali napriek tomu, že Mariin prvý manžel bol stále nažive. V r. 172071 sa pri darovaní majetkov v obci Légend ako bývalý majiteľ spomína Georgius Skulteti z M. Krtíša.

Výrobňa kremennej múčky

Už Korabinsky spomína existenciu minerálneho prameňa. Operát k voj. mapovaniu zasa uvádza, že v obci boli len „staré a veľmi zlé poddanské domy“. Mocsáry už udáva existenciu dvoch kamenných zemepánskych kúrií rodov Radvány a Sándor. Borovszky v pol. 18. storočia uvádza zemepánske rody Ambrózy, Németh, Kacskovits, Ponovszky, Csemitzky, Bobor a Kalmár, neskôr majetky Zoltána Farkassa a Józsefa Weisza. Za 1. ČSR tu boli veľkostatky, výrobňa kremennej múčky, parný mlyn, a ťažil sa tu sklársky piesok. V období 1973-1992 patrila obec do katastra mesta V. Krtíš.

 Pozoruhodnosti

Zvonica v M. Krtíši

Nachádza sa tu murovaná klasicistická zvonica z r. 1848. Stavba má tvar mierne kónickej hranolovitej veže, členenej lizénovým rámom so zvukovými oknami, ktoré majú pásové šambrány s naznačenými klenákmi. Zvon odliaty M. Heidenbergerom pochádza z r. 1824. V obci je aj moderný ekumenický kostol sv. Cyrila a Metoda.

 Odkazy a pramene

Oficiálna stránka obce,  staršia oficiálna stránka obce, wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad


1MOL DL 287
2MOL DL 65708 (r. 1272), DL 65743 (r. 1330), DL 65746 (r. 1334), DL 40717 (r. 1336), DL 72328 (r. 1354), DL 67564 (r. 1357)
3MOL DF 205044
4MOL DL 571
5MOL DL 40148
6Szentpétery, RA 3601 (bez presného datovania)
7MOL DL 70126
8MOL DF 209066
9MOL DL 70479
10MOL DL 72987
11MOL DL 43345
12MOL DL 41341
13MOL DL 41990, 67546
14MOL DF 243938
15MOL DL 65808
16MOL DL 65848, 39164, 65868, 65869
17MOL DL 39164, 65869
18MOL DL 39164, 65868, 65869
19MOL DL 39164, 65869, 15776, 65918, 65934, 16747, 65951, 65954, 65955, 65963, 66066, 90499
20MOL DL 90613, 13336, 63954, 13913, 14068, 14069, 65895, 36403, 65937, 65934, 65935, 16282, 16900, 18600; DF 238210, 236598, 236599, 283682, 236603, 208511, 208616, 264664
21MOL DL 15776, 65918, 65925, 65926, 65954, 65956, 65963
22MOL DL 65925, 65926, 65937, 65934, 65938, 65955, 65966, 18600
23MOL DL 65925, 65926, 16747, 65937, 65951, 65954, 65955, 90499
24MOL DL 16900, 65954, 65955, 65963
25MOL DL 65954, 65955, 65964, 65969
26MOL DL 13332
27MOL DL 43400, 43401
28MOL DL 65876
29MOL DL 69464
30MOL DL 39126
31MOL DL 95828
32MOL DL 95829
33MOL DL 14441
34MOL DL 44632
35MOL DL 65900
36MOL DL 14923
37MOL DL 15658, 16569
38MOL DL 16213, 16216, 16217
39MOL DL 95831, 90484
40MOL DL 95834
41MOL DL 74509
42MOL DL 17426, 17427
43MOL DL 45537
44MOL DL 95859
45MOL DF 249344
46MOL DL 18600
47MOL DL 95846
48MOL DL 18945
49MOL DL 20165
50MOL DL 69528
51MOL DL 63411
52MOL DL 74544
53MOL DL 70537
54MOL DL 20244
55MOL DL 69592
56Maksay, str. 518
57Oborni, NVJ 56, 132
58Oborni, NVJ 218, 272
59Oborni, NVJ 332
60Oborni, NVJ 272, 330, 332, 390, 423, 458
61Oborni, NVJ 668, 672, 673, 676, 678, 720
62Oborni, NVJ 727, 738, 744, 776, 818, 819, 877, 902-904, 922, 959, 973
63Tóth, NVJ 1196. 1197, 1199, 1332
64Jancsó, NVJ III 249
65Jancsó, NVJ III 309
66MOL UC 160:42, 101:60
67MOL A 57 16 398
68Jancsó, NVJ III 670
69Jancsó-Jusztin, NVJ IV 492
70Jancsó-Jusztin, NVJ IV 613
71MOL A 57 33 536
Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s