Jediný náučný chodník v okrese, ktorého trasa vedie prevažne po rovine, spája niekoľko maloplošných chránených území v povodí Ipľa. Ide prevažne o územia mokraďového typu, ktoré spolu tvoria chránenú oblasť nadnárodného významu pod záštitou Ramsarského dohovoru. Chodník má dĺžku 14,5 kilometra a vedie prevažne poľnými cestami po okraji močaristých území. Trasa je lineárna (okrem jednej odbočky) a vedie zo Šiah okolo obce Tešmák až do Ipeľského Predmostia.
Problémom chodníka je však tak priechodnosť niektorých úsekov, ktorá je podmienená zrážkami a stavom vody, ako aj pomerne riedke a občas zmätočné značenie. Nie je úplne zrejmé ani to, kde presne chodník začína – pri našich dvoch návštevách (2012, 2015) sme priamo v Šahách žiadny úvodný panel nenašli. Propagačné materiály správcu chodníka tvrdia, že zo Šiah treba nastúpiť na protipovodňovú hrádzu za mestom, ku ktorej sa z autobusovej stanice dostaneme sledovaním hlavnej cesty smerom na V. Krtíš. Táto časť je síce bez značenia, ale orientačne bez problémov – priebeh hrádze je viditeľný na stovky metrov dopredu.
Prvý rázcestník je takmer na konci hrádze pri betónovej lávke, po prekročení ktorej sa dostávame na lúky okolo Tešmáku. Chodník tu kopíruje ohyb Ipľa a značenie formou rázcestníkov je veľmi dobré, aj keď po udaní prvotného smeru je trasa očividná. Smerovník pri druhej zastávke Martonka ponúka dve alternatívy – odbočka doprava smerom na Tešmácku mokraď bola v čase našej návštevy aj napriek dlhšiemu suchému obdobiu nepriechodná, a tak sme volili smer po okraji dediny Tešmák. Aj okolie pri informačnej tabuli Tešmácka mokraď bolo zčasti zaliate vodou, dokonca bolo nutné hľadať prechod cez plytký potok, ktorý sa tu vytvoril. Ďalší priebeh je bez značenia, avšak jediná poľná cesta medzi poľom a riekou nedovoľuje zablúdiť.
Od panela Surdocké lúky je už nutné vyjsť na hlavnú cestu. Presne na hranici krajov (NR a BB) je návštevnícke centrum správcu chodníka, avšak pri našich návštevách bolo zavreté. O niečo ďalej je jednosmerná odbočka k výhľadovej veži na Vrabčej hore. Pri pokračovaní po hlavnej ceste nasleduje nenápadná odbočka k lokalite Ryžovisko. Odtiaľto je už vytýčená trasa problematická – mapy v propagačných materiáloch i v teréne sa vzácne zhodujú, že je potrebné ísť popri výraznej stromovej aleji, ktorá lokalitu pretína, k altánkom na pozorovanie vtáctva, avšak toto je možné azda len v gumákoch, keďže aj za veľkého sucha je táto lokalita viditeľne podmočená. Nezostáva tak nič iné, len opätovný návrat na hlavnú cestu.
Aj snaha naviazať na chodník na konci Ryžoviska sa stretáva s problémami. Smerovník ku chodníku, kde by mal byť výstup z vynechanej trasy, ukazuje do hustého krovia. Pokračovanie trasy smerom na Cúdenický močiar zasa vedie na pomedzie poľa a močiara – z jednej strany oráčina, z druhej premočený trávnik, bez akéhokoľvek chodníka, a tak je opäť nutné vyjsť na hlavnú cestu. Posledný pokus vrátiť sa na trasu je pri odbočke k panelu č. 6, od ktorého by mala viesť poľná cesta priamo do Ip. Predmostia, avšak v teréne sme ju neobjavili a naznačený smer viedol znova len do podmáčaného terénu. Z obce Ip. Predmostie ešte vedie krátky okruh smerom k družstvu a okolo lokality Ipeľské hony, za ktorou pretína hlavnú cestu a otáča sa späť do obce. Prvú polovicu sme prešli už v r. 2012, na tú druhú sme rezignovali, pretože už na pohľad vedie hustým a neprehľadným porastom.
Záverom tak treba konštatovať, že hoci je samotná trasa zaujímava, jej správa je zanedbaná. Prvá časť trasy v okrese Levice je zväčša priechodná a pomerne dobre značená, ale časť nachádzajúca sa v okrese VK je v naznačenom priebehu prakticky neprechodná. Informačné panely síce uvádzajú, že vzhľadom na stav vody sa priebeh trasy môže meniť a treba sledovať značenie; aj to málo smerovníkov, na ktoré možno natrafiť, však žiadne alternatívy neposkytuje. Od panelu č. 4 je tak prakticky jediným riešením ísť po hlavnej ceste až do Ip. Predmostia, z ktorej je síce celý areál pozorovateľný, ale trasa po asfalte je fádna a vzhľadom na frekvenciu nákladnej dopravy miestami aj nebezpečná.
Okres VK 