Tag Archives: Ipeľské Predmostie

NCH Poiplie

IMG_6449E

Jediný náučný chodník v okrese, ktorého trasa vedie prevažne po rovine, spája niekoľko maloplošných chránených území v povodí Ipľa. Ide prevažne o územia mokraďového typu, ktoré spolu tvoria chránenú oblasť nadnárodného významu pod záštitou  Ramsarského dohovoru. Chodník má dĺžku 14,5 kilometra a vedie prevažne poľnými cestami po okraji močaristých území. Trasa je lineárna (okrem jednej odbočky) a  vedie zo Šiah okolo obce Tešmák až do Ipeľského Predmostia.

IMG_6279E

Problémom chodníka je však tak priechodnosť niektorých úsekov, ktorá je podmienená zrážkami a stavom vody, ako aj pomerne riedke a občas zmätočné značenie. Nie je úplne zrejmé ani to, kde presne chodník začína – pri našich dvoch návštevách (2012, 2015) sme priamo v Šahách žiadny úvodný panel nenašli. Propagačné materiály správcu chodníka tvrdia, že zo Šiah treba nastúpiť na protipovodňovú hrádzu za mestom, ku ktorej sa z autobusovej stanice dostaneme sledovaním hlavnej cesty smerom na V. Krtíš. Táto časť je síce bez značenia, ale orientačne bez problémov – priebeh hrádze je viditeľný na stovky metrov dopredu.

IMG_6307E

Prvý rázcestník je takmer na konci hrádze pri betónovej lávke, po prekročení ktorej sa dostávame na lúky okolo Tešmáku. Chodník tu kopíruje ohyb Ipľa a značenie formou rázcestníkov je veľmi dobré, aj keď po udaní prvotného smeru je trasa očividná. Smerovník pri druhej zastávke Martonka ponúka dve alternatívy – odbočka doprava smerom na Tešmácku mokraď bola v čase našej návštevy aj napriek dlhšiemu suchému obdobiu nepriechodná, a tak sme volili smer po okraji dediny Tešmák. Aj okolie pri informačnej tabuli Tešmácka mokraď bolo zčasti zaliate vodou, dokonca bolo nutné hľadať prechod cez plytký potok, ktorý sa tu vytvoril. Ďalší priebeh je bez značenia, avšak jediná poľná cesta medzi poľom a riekou nedovoľuje zablúdiť.

IMG_6350E

Od panela Surdocké lúky je už nutné vyjsť na hlavnú cestu. Presne na hranici krajov (NR a BB) je návštevnícke centrum správcu chodníka, avšak pri našich návštevách bolo zavreté. O niečo ďalej je jednosmerná odbočka k výhľadovej veži na Vrabčej hore. Pri pokračovaní po hlavnej ceste nasleduje nenápadná odbočka k lokalite Ryžovisko. Odtiaľto je už vytýčená trasa problematická – mapy v propagačných materiáloch i v teréne sa vzácne zhodujú, že je potrebné ísť popri výraznej stromovej aleji, ktorá lokalitu pretína, k altánkom na pozorovanie vtáctva, avšak toto je možné azda len v gumákoch, keďže aj za veľkého sucha je táto lokalita viditeľne podmočená. Nezostáva tak nič iné, len opätovný návrat na hlavnú cestu.

IMG_6368E

IMG_6396E

Aj snaha naviazať na chodník na konci Ryžoviska sa stretáva s problémami. Smerovník ku chodníku, kde by mal byť výstup z vynechanej trasy, ukazuje do hustého krovia. Pokračovanie trasy smerom na Cúdenický močiar zasa vedie na pomedzie poľa a močiara – z jednej strany oráčina, z druhej premočený trávnik, bez akéhokoľvek chodníka, a tak je opäť nutné vyjsť na hlavnú cestu. Posledný pokus vrátiť sa na trasu je pri odbočke k panelu č. 6, od ktorého by mala viesť poľná cesta priamo do Ip. Predmostia, avšak v teréne sme ju neobjavili a naznačený smer viedol znova len do podmáčaného terénu. Z obce Ip. Predmostie ešte vedie krátky okruh smerom k družstvu a okolo lokality Ipeľské hony, za ktorou pretína hlavnú cestu a otáča sa späť do obce. Prvú polovicu sme prešli už v r. 2012, na tú druhú sme rezignovali, pretože už na pohľad vedie hustým a neprehľadným porastom.

IMG_6401E

IMG_6405E

Záverom tak treba konštatovať, že hoci je samotná trasa zaujímava, jej správa je zanedbaná. Prvá časť trasy v okrese Levice je zväčša priechodná a pomerne dobre značená, ale časť nachádzajúca sa v okrese VK je v naznačenom priebehu prakticky neprechodná. Informačné panely síce uvádzajú, že vzhľadom na stav vody sa priebeh trasy môže meniť a treba sledovať značenie; aj to málo smerovníkov, na ktoré možno natrafiť, však žiadne alternatívy neposkytuje. Od panelu č. 4 je tak prakticky jediným riešením ísť po hlavnej ceste až do Ip. Predmostia, z ktorej je síce celý areál pozorovateľný, ale trasa po asfalte je fádna a vzhľadom na frekvenciu nákladnej dopravy miestami aj nebezpečná.

IMG_6414E

Rozhľadne

Okrem prirodzených vyhliadkových bodov, akým je v našom okrese napríklad Kosihovský kamenný vrch, sa ako turistické lákadlo využívajú aj umelé konštrukcie – rozhľadne. Tie staršie sa stavali svojpomocne, s prispením obce a miestnych aktivistov, ale v poslednej dobe badať nárast stavby rozhľadní za peniaze z (euro)fondov, čo je aj prípad dvoch zatiaľ najnovších rozhľadní v okrese VK. Spolu sú zatiaľ na území okresu 4 rozhľadne, ktoré si predstavíme:

Hrušov – najstaršia rozhľadna v okrese bola postavená ešte v r. 1998 z iniciatívy miestneho odboru KST. Jednoduchá drevená stavba, ktorá pripomína poľovnícky posed, stojí na vrchole Prášneho vrchu (513 m n.m.), a jej vyhliadková plošina je vo výške asi 5m nad úrovňou terénu. Rozhľadna je však zhruba od r. 2012 znefunkčnená (chýbajúci rebrík ku plošine), a je otázne, či ešte niekedy bude nejakým spôsobom obnovená. Na druhej strane možno povedať, že Prášny vrch je viac-menej prirodzeným vyhliadkovým bodom  (až na malé časti zarastené krovinami), a existencia funkčnej rozhľadne tak nie je nutnosťou.

Výhľad je takmer kruhový (okrem úzkych pásov na severovýchode a juhu), aj keď bez veže je nutné sa presúvať medzi výhľadovými pozíciami. Okrem maďarských vrchov, ktoré sú viditeľné aj z ďalších troch rozhľadní, zaujme najmä pohľad na severozápad a západ, kde okrem pohorí Tríbeč, Inovec a Vtáčnik je možné dovidieť až na 150 km vzdialené Malé Karpaty (Čertov vrch), a čiastočne aj na Nízke Tatry (Rakytov). Grafické znázornenie je tu.

Rozhľadňa na Prášnom vrchu

Ipeľské Predmostie – neďaleko časti Ryžovisko sa na kopci s názvom Vrabčia hora (311 m n.m.) nachádza jednoduchá, asi 5m vysoká drevená rozhľadna. Vybudovaná bola v r. 2010 aktivistami Ipeľskej únie ako súčasť náučného chodníka Poiplie, a poskytuje výhľad predovšetkým na záplavové územia medzi Ip. Predmostím a Tešmakom, ktoré boli vyhlásené za Ramsarské lokality.

Výhľad z veže je pomerne široký (cca. 160 stupňov), a obsahuje prakticky celú Ipeľskú kotlinu, na juhu ukončenú hradbou maďarských pohorí, od Bükku až po Börzsöny. Za ideálneho počasia je dohľad až do vzdialenosti 100 km. Grafické znázornenie je tu.

veza_ippredE

Vinica – drevená rozhľadňa na úpätí kopca Stráž (396 m n.m.) bola postavená v r. 2013 ako súčasť náučného chodníka Stráž, vybudovaného z eurofondov. Paradoxne nestojí na najvyššom bode kopca, ale vyčnieva z okraja zrázu na jeho južnom úpätí, a tak je jedinou v okolí, na ktorej vrcholovú plošinu sa nestúpa, ale klesá. A aj keď okolité skalné bralá poskytujú úplne rovnakú vyhliadku, veža zároveň umožňuje prístup k jaskynným útvarom pod ňou, takže svoje opodstatnenie určite má. Podobná, ale z juhu vegetáciou značne obmedzená prirodzená vyhliadka je aj od neďalekého kríža sv. Heleny. Výhľadový obsah je prakticky totožný s predchádzajúcou rozhľadňou, azda len z o niečo väčšej výšky – grafické znázornenie výhľadu je tu.

veza_Vinica2E

Opava  – najnovší a najimpozantnejší prírastok do kolekcie rozhľadní v našom okrese je masívna, viac ako 20 metrov vysoká šesťposchodová drevená veža na kopci Opavská hora (577 m n.m.), financovaná z regionálnych grantov. Dokončená bola koncom r. 2014, ale aj keď je v čase písania tohto článku (marec 2015) voľne prístupná, oficiálne otvorenie ešte neprebehlo. Nie je tak ani jasné, ktorá z viacerých možných prístupových ciest bude odporúčaná – podľa informácií Sme.sk však obec pripravuje aj náučný chodník.

Výhľad z najvyšších poschodí je dokonale kruhový, keďže vrchol veže sa nachádza vysoko nad okolitou vegetáciou. Od východu až po juhozápad vidieť za dobrej viditeľnosti prakticky všetky maďarské pohoria, od Bukových vrchov (Bükk), cez Mátru, Cserhát až po Pilišské vrchy nad Ostrihomom. Od juhozápadu potom nasledujú slovenské kopce – cez Chrbát pri Hurbanove k nitrianskemu Zoboru, V. Inovcu, Sitnu, Vtáčniku, ďalej cez Smrekov a Rakytov v N. Tatrách až k V. Tatrám, z ktorých je možné za ideálnych podmienok vidieť všetky hlavné štíty (Gerlach, Lomnický, Kriváň), a o niečo východnejšie aj Kráľovu hoľu. Grafické znázornenie výhľadu nájdete tu.

veza_OpavaE

Ešte je potrebné spomenúť projekt, o ktorom zatiaľ nemáme žiadne bližšie informácie – na stránkach SAŽP sa dá nájsť štúdia k výstavbe vyhliadkovej veže nad Čelovcami, vrátane detailných náčrtov. Podľa sprievodnej správy ešte nie je jasné, kde presne by mala stáť, a už vôbec nie je jasné, či alebo kedy sa tento projekt aj skutočne zrealizuje. V každom prípade by ďalšia vyhliadková veža v okrese určite nebola na škodu.

Kostol v Ipeľskom Predmostí

Prvý kostol v obci mohol byť postavený v románskom slohu pravdepodobne už v 11.-12. storočí. Súpis pápežských desiatkov z r. 1332-37 uvádza meno tunajšieho kňaza Konzolina z kostola Panny Márie, a podľa výšky vymeraného desiatku je zrejmé, že šlo o najväčšiu, a pravdepodobne teda aj najstaršiu farnosť v hontianskej časti dnešného okresu. V r. 1418 sa pripomína existencia nemenovaného miestneho kňaza, ktorý spadal do pôsobnosti ostrihomskej arcidiecézy. V r. 1470 sa zasa spomína miestny kňaz Ján, ktorý sa ako svedok pri čítaní testamentu istej šľachtičnej objavuje aj v r. 1477, a napokon aj v r. 1493, kedy bol zároveň aj hontianskym vice-arcidiakonom.

Kostol a fara na pohľadnici zo začiatku 20. storočia

Tento starý kostol bol azda zničený počas tureckých nájazdov, a na jeho mieste bol postavený nový v barokovom štýle. Z r. 1740 je zmienka o prestavbe miestneho kostola zasväteného Všetkým svätým, ktorý vyhorel v r. 1920. Terajší kostol Ružencovej Panny Márie bol postavený v secesnom neogotickom slohu v r. 1924, a vysvätený o rok neskôr.

Kostol v Ip. Predmostí dnes

Je to jednoloďová stavba s predstavanou vežou a presbytériom s polkruhovým uzáverom. Priestor je zaklenutý valenou lunetovou klenbou. V interiéri sa nachádza hlavný oltár z r. 1924 s obrazom od L. Tihanyiho, v presbytériu závesný obraz Všechsvätých z r. 1885, a tiež 4 drevené rokokové svietniky zo 70. rokov 18. storočia. V interiéri kostola sa taktiež nachádza kópia obrazu Čiernej Madony z Czenstochowej, ktorý v r. 1942 namaľoval a daroval P. Lewartowski, jeden z poľských vojakov internovaných v tunajšom zajateckom tábore. Z ďalších predmetov v interiéri môžeme spomenúť bočné oltáre Ježišovho Srdca a Nepoškvrnenej Panny Márie so sochami svätých, lurdskú jaskyňu, kazateľnicu so štyrmi evanjelistami atď.

Malá sakrálna architektúra v Ipeľskom Predmostí

V obci je pomerne veľké množstvo malých sakrálnych pamiatok, predovšetkým v blízkosti hlavných ciest.

  • Pri hlavnej ceste do Veľkej Vsi n. Ipľom stojí žulový kríž s textom Az Isten/ dicsőségére/ állítták/ LESTYAN MIHÁL/ és neje/ SZUROVI ERZSÉBET/ 1900
  • Pri hlavnej ceste do Šiah, v blízkosti lokality Ryžovisko, stojí kríž z umelého kameňa bez textu. Korpus bol pôvodne pieskovcový, avšak bol zničený traktorom pri orbe.
  • Neďaleko areálu bývalého JRD je ďalší kamenný kríž, s reliéfom kalicha na podstavci, a textom Az Isten/ dicsőségére/ álitá/ ZÁBBADI JÁNOS/ 1911.
  • Pieskovcový kríž s kamenným podstavcom v lokalite Öreghegy sa spomína už v 19. storočí, je bez textu.
  • Kríž z umelého žlto-maľovaného kameňa postavil Mihály Csajka v r. 1949, ale podľa miestnych tu len nahradil oveľa starší predchádzajúci kríž. Jednoduchý text Az Isten/ dicsőségére/ állítva/ 1949
  • Kríž z čierneho mramoru dal pri kostole postaviť József Buzák v r. 1950.
  • Ústredný kríž cintorína zo žltého pieskovca sa datuje do 18. storočia, text je nečitateľný.
  • Čierny mramorový kríž je aj pri dome smútku, s textom AVE CRUX SPES UNICA/ Hálából Istennek/ Imáinkat a jó Isten meghallgatta/ Fogságból és betegségből/ megszabadulv készítette/ Hlavács Vince és neje Kovács Mária/ 1995

Kríž pri JRDKríž pri ceste do Veľkej Vsi

  • Na cintoríne stojí neskorobarokové súsošie Piety (Mater Dolorosa) z konca 18. storočia vytesané z pieskovca, na štvorcovom podstavci s maľovaným reliéfom sv. Anny.
  • Pri ceste smerom na Tešmák sa nachádza neogotická prícestná kaplnka z konca 19. storočia, s neskorobarokovou kamennou sochou Piety z farebného kameňa, vytesanou v r. 1786. Podľa miestnych obyvateľov bola pôvodne na druhej strane cesty, ale kvôli rozširovaniu cesty v r. 1963 musela byť premiestnená.
  • Lurdská jaskyňa pred kostolom bola postavená z prírodného kameňa v r. 1992.

Lurdská jaskyňa pred kostolom v Ip. PredmostíKaplnka na cintoríne v Ip. Predmostí

Zdroj: CSÁKY KÁROLY: Ipolyhídvég szakrális emlékei (BÖRZSÖNYI HELIKON 1/2010)

Hrad Hidveg

Jediná písomná zmienka pochádza z r. 1290, kedy sa spomína drevený hrad na ostrove na Ipli v chotári majetku Hidweg (Ip. Predmostie), ktorý patril komesovi Biterovi, predkovi rodu Balaša. Predpokladá sa, že hrad dal postaviť jeho otec komes Miko niekedy po r. 1252, kedy získal spomenutý majetok donáciou od kráľa. Podľa niektorých maďarských prameňov bol hrad ešte v r. 1331 sídlom podžupana, a bol spojený hustou cestnou sieťou s dôležitými hradmi v okolí, listinu podporujúcu takéto údaje však nepoznáme. Skôr predpokladáme, že bol zničený v dobe, kedy panstvo Balašovcov v Poiplí, vrátane Ip. Predmostia, obsadil Matúš Čák z Trenčína, prípadne pri jeho znovudobývaní vojskami kráľa Karola Róberta. Potvrdenie či vyvrátenie tejto hypotézy však už môže priniesť len archeologický výskum.