Veľký Lom

 Geografia

Obec leží vo východnej časti Krupinskej planiny v plytkej úvalinke dolinky potoka Koprovnica. Chotár tvoria široké, dolinami rozčlenené chrbty z andezitových lávových prúdov Javoria. Je odlesnený, len strmé úbočia dolín sú porastené bukovým a dubovým lesom. Má hnedé lesné pôdy.

 História 

1549 Naghlam, 1573 Laam, 1773 Nagy-Lamm, 1786 Lám, Nagy-Lám, 1808 Nagy-Lam, Welký Luom, Welký Lom, 1863–1882, 1907–1913 Nagylám, 1888–1902 Nagylam, 1920– Veľký Lom

Prvé správy o existencii obce máme až zo 16. storočia, čo nasvedčuje tomu, že vznikla ako produkt neskorej kolonizačnej vlny na valaskom práve. V súpise novohradskej stolice z r. 1549¹ sa objavuje vo forme Naghlam, pričom vlastníkmi boli Balassovci, ktorí pravdepodobne túto kolonizáciu iniciovali. Turecký súpis z r. 1554² uvádza 25 domácností s priezviskami Bertók, Tarnos, Hacsava, Markus, Gór, Stefanies, Seres, Szokol, Krasznik, Pencska, Paulus, Opren, Janó, Stefaics, Takács, Krabók, Lacskó, Kostal, Baksa, Mikus a Bucsa. V r. 1602³ žiadal ďarmotský kapitán Morgenthaller o dodávky dreva z V. Lomu a ďalších okolitých obcí.

V r. 1652⁴ stoličné orgány prejednávali reambuláciu hraníc niektorých sídiel vrátane V. Lomu. Unikátnym je prípad miestneho zemana Mátyása Tornyosa, v r. 1654⁵ obvineného zo smilstva so slúžkou svojho otca. Až 22 domácnosti narátal súpis divínskeho panstva v r. 1660⁶, s priezviskami Szokol, Szolecz, Klaták, Maczkouics, Vargha, Nouakouics, Antalouics, Runyács, Ruszkouich, Holko, Bankouich. Markusouich, Turcsanov, Polyák, Hrkouics, Kouács, Syarouics, Tornyos, Krizanou, Kropács, Koczka, Motyouszky, Steffanouics a Kaczouics; uvádza sa aj existencia mlyna. 17 domácností udáva súpis z r. 1681⁷, s menami Antalow(ics) (richtár), Sztolecz, Pilarik, Kropacz, Novk, Holkow, Turan, Hrk a i. V r. 1685⁸ sa prejednával spor o svetské i cirkevné desiatky z Veľkého Lomu. V r. 1689⁹ bol z lúpeže obvinený a uväznený miestny obyvateľ Petrus Gaborjeczk.

V r. 1755 bol zemepánom Tamás Tornyos, v r. 1770 vlastnil Práškovú a Dúbravy Ferenc Zichy, a hornú pustatinu (Borok) zemania Gemery a Kyseľ. Podľa Borovszkého tu v 19. storočí mali majetky Zichyovci a Balassovci. Obyvatelia sa zaoberali málo výnosným poľnohospodárstvom a chovom dobytka. V 18. storočí tu bol obecný pivovar. Hlavným zamestnaním po roku 1918 ostalo poľnohospodárstvo, neskôr obyvatelia pracovali aj v Bani Dolina, vo Veľkom Krtíši a v Lučenci. Názov údajne obec získala po veľkej víchrici, ktorá zničila veľkú časť lesa nad vrchom Borok (Dielec).

Osobnosti

• Ján Dérer (1847-1904) – profesor revúckeho gymnázia, žil tu a pracoval od roku 1875 až do svojej smrti, a je tu aj pochovaný. Jeho pamätná tabuľa bola odhalená 6.9.1969.
• Koloman Banšell – básnik, pôsobil tu ako farár v r. 1875-1876.
• Štefan Tuček – do armády narukoval v roku 1941, a v roku 1942 bol odvelený na východný front, kde prešiel na stranu sovietskych partizánov. Ako zástupca slovenských partizánov sa zúčastnil s prejavom aj zjazdu na území Sovietskeho zväzu. V lete 1943 bol prevelený k 1. československej samostatnej brigáde ako vodič tanku, a zúčastnil sa aj bojov o Kyjev. Zomrel pri bojoch o obec Čerňachov, keď bol jeho tank zasiahnutý nemeckou strelou. Za svoje činy získal titul Hrdina SNP In Memoriam.

Pozoruhodnosti

Dominantou obce je klasicistický evanjelický kostol z roku 1842. Pozdĺžny sieňový priestor s predstavanou vežou a segmentovým uzáverom, zaklenutý pruskými klenbami a konchou. Hladké fasády s podstrešnou rímsou, interiér z 20. storočia. Tehly na stavbu sa dovážali z B. Štiavnice a piliere z Krupiny. Strecha bola pôvodne obložená dreveným šindľom. Národnými kultúrnými pamiatkami sú dom ľudového bývania a kováčska vyhňa. V roku 1961 bol odhalený pomník padlým hrdinom SNP Štefanovi Tučekovi a Pavlovi Križanovi. V zozname návrhov chránených území je aj lokalita Brezinská lesostep.

Z 19. storočia sú dvoj- a trojpriestorové kamenné murované domy s valbovou slamenou strechou, omazané a obielené, zo strany dvora je podstrešie podopreté drevenými stĺpmi. Na cintoríne sú drevené a kamenné tabuľové náhrobníky miestnej výroby z 2. polovice 19. storočia a začiatkom 20. storočia. Podvariant ľudového odevu inklinujúci k oblasti hontianskych krojov (Dačov Lom).

Odkazy a pramene

• wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad
• Veľký Lom : Venované 60. výročiu oslobodenia obce. Veľký Lom : Obecný úrad, 2005.

---

1Maksay, str. 513

2Vass, str. 67

3Oborni, NVJ 706

4Tóth, NVJ 1078

5Tóth, NVJ 1347

6MOL UC 6:57

7MOL UC 40:20

8Jancsó, NVJ III 687

9Jancsó-Jusztin, NVJ IV 618