Veľký Krtíš

 Geografia
Veľký Krtíš, pohľad zo západu
Obec leží v severovýchodnej časti Ipeľskej kotliny v plytkej dolinke potoka Krtíš. Južnú časť chotára tvorí pahorkatina Ipeľskej kotliny z mladších treťohorných uloženín, v ktorej sa nachádza aj uhľonosná formácia. Severná časť chotára vybieha do juhovýchodných okrajov Krupinskej planiny na vysoké, väčšinou dubovým lesom zalesnené chrbty z andezitických tufov. V kotline má hnedozemné a illimerizované pôdy, v Krupinskej planine pôdy hnedé.

Do roku 1952 boli súčasťou obce i osady Prše a Dolina (dnes patria k Modrému Kameňu), a na určitú dobu boli administratívne pričlenené aj Malý Krtíš (1973-1990) a Veľké a Malé Straciny (1976-1990).

Veľký Krtíš

 História

1251 Curtus, 1265, 1270,  1278, 1279, 1287 Kurtus, 1482 Nagykywrthes, 1494 Naghkyurthes alias Ozlar, 1773 Nagy-Kürtös, Welky Krtiss, 1786 Nagy-Kürtösch, Welký Krtiš, 1808 Nagy-Kürtös, Welký Krtíš, 1863–1913 Nagykürtös, 1920 Veľký Krtýš, 1927– Veľký Krtíš

Pôvod názvu obce je dodnes sporný. Najpravdepodobnejšie bol odvodený od maďarského kürtős (trubač), možno i kürtő (komín), prípadne od názvu staromaďarského kmeňa Kürt. Často spomínané odvodenina od slovenského krt alebo krtica nemá dokázateľný historický podklad.

Prvá listina, ktorá zachytáva názov v podobe Curtus, pochádza z r. 12451, avšak ide len o názov vodného toku, ktorý sa zachoval dodnes. S listinami spomínajúcimi len túto riečku sa stretávame aj neskoršie2, ale väčšina z nich nie je relevantná konkrétne pre toto územie, keďže riečka mala pomerne dlhé povodie. Už v tejto dobe tu preukázateľne existovali dve dediny – jedna sa občas označovala ako Krtíš, ale častejšie sa objavuje pod menom Osláre (Ozlar, Azlar); tá druhá bola známa len ako Curtus. Terra Azlar sa po prvýkrát spomína v r. 12493, kedy jej časť kráľ výmenou za majetok v Nitrianskom komitáte daroval liptovskému županovi Thomasovi a jeho bratom Madachovi a Tobiasovi z rodu istého Narada. Uvádza sa tu, že táto zem pôvodne patrila kráľovským dvorníkom (azda povolaním oslárom) a jobagiónom (hradnej posádke) hradu Novohrad (Neugrad), ktorí si naďalej podržali jej menšiu časť. Podobnou výmenou za hornonitrianske Kocurany (Cucera) tu v r. 1251 tento rod získal ešte viac zeme, ktorú si potom rozdelili, pričom sa uvádzajú dve dediny (villa) Curtus – Krtíš pripadol bratom Dubakovi a Tybovi, „druhý Krtíš“ (alia villa Curtus, Osláre) si udržali bratia Madach a Thomas.

Majetok jobagiónov sa spomína v r. 12644 pri metácii hraníc Plachtiniec, pričom susedil aj s majetkom Myka (asi Strháre), takže sa dá predpokladať, že šlo o chotár dnešného M. Kameňa. Madach de Ozlar a Mykov syn Petrus sa v r. 1278 dohodli na spoločných hraniciach medzi majetkami Osláre a Strháre. Podľa Šmilauera viedla táto hranica diagonálne zhruba od dnešných D. Strhár ponad kopec Babka a popod modrokamenský hrad ku Koziemu vrchu a riečke Krtíš pod ním, čo dokazuje, že územie Oslár zaberalo prakticky celú modrokamenskú kotlinu. V r. 12795 získal Demetrius z rodu Balassa od kráľa časť zeme Kurtus, ležiacej pri rovnomennom potoku, pretože pôvodný majiteľ Latybor, jobagión z Turca, bol popravený a jeho majetky zhabané. Je možné, že šlo práve o časť Oslár, ktoré boli v držbe jobagiónov, pretože o osude ich majetku sa už listiny neskôr nezmieňujú. V r. 1287 zaplatili Madachovi synovia Paulus, Benedictus a Andreas krvnú daň 20 strieborných mariek rodu de Dywyche (Devičie, okr. KA) za zabitie ich príslušníka. Zhruba v rovnakej dobe6 kráľ Ladislav IV. pre synov Madacha, Thomasa a Raduna potvrdil držbu 10-tich popluží pôdy v dedine Pribouch (Príbovce, okr. MT), ktorú pôvodne dostali ešte od Ondreja II.

S majetkom Kirtus sa stretávame aj v r. 13377 pri metácii chotára Plachtiniec. Uvádza sa ako vlastníctvo Madachovych synov, a na potoku Krtíš tu stál aj mlyn. V r. 13498 sa po prvýkrát stretávame aj s rodom, používajúcim predikát de Curtus – Egidio, syn Symona z tohto rodu, získal časť majetku Pomat (zaniknuté sídlo pri Uňatíne, okr. KA). Dve vetvy tohto rodu sa ešte v tomže roku9 dohodli na spoločnom užívaní mlyna a kúrie pri potoku Krtíš. Nicolaus, druhý syn Symona, sa v r. 135610 spomína ako kráľovský poverenec pri spore o Kiarov. Dá sa prepokladať, že tento rod pôsobil v oblasti M. Krtíša, pretože zemania z V. Krtíša sa v nasledujúcich desaťročiach v listinách objavujú s prídomkom de Ozlar. Dlhý a komplikovaný spor medzi členmi tohto rodu o majetky dedené po praslici sa uvádza v r. 1357-141611. V r. 135812 si majetky v Oslároch podelili Radunovi pravnuci z vetiev v tom čase sídliacich v Hronseku a Ponikách (okr. BB). Zo širšieho uhla pohľadu sú však dôležitejšie dve listiny z r. 137513, ktorými Leukus de Ozlar, uvedený ako kráľovský rytier, výmenou za majetky v Zvolenskej stolici získal Balog nad Ipľom v Honte. Jeho potomokovia sa s týmto prídomkom spomínaju ešte v r. 141614, ale neskôr sa natrvalo presťahovali na nové majetky a založili tak nový rod s prídomkom de Bolug.

V. Krtis na mape 1. VM

Od r. 1388 sa krtíšski zemania v listinách často objavujú vo funkcií kráľovského poverenca (homo regius) alebo v inej funkcii, ale keďže ide zväčša len o záznam ich mena, uvedieme ich stručne v časovom poradí, v akom sa zaznamenali, a s odkazmi na relevantné listiny: Paulus, syn Barlu15; Michael zvaný Malý (Pynkesd, Parvus)16; Michael zvaný Červený (Veres, Rufus)17, Andreas syn Barlu18; Petrus Zarka19; Gregorius Zarka20, Urbanus Zarka21, Benedictus Barla22, Laurentius Zarka23, Franciscus Zarka24, Mathias Zarka25. Najčastejšie sa objavuje meno Gregoria Zarku, ktorý často vystupoval ako právny zástupca rôznych rodov v širšom okolí. Treba poznamenať, že s dedičnými prezývkami Barla a Zarka sa pri menách krtíšskych zemanov často stretávame aj v nasledujúcich desaťročiach. Je možné, že boli zameniteľné (Benedictus sa spomína s oboma, ak len nejde o dve rôzne osoby), ale prinajmenej Zarkovci sa od r. 143926 občas uvádzajú s prídomkom de Kyskyrthus, čiže tento rod s určitosťou sídlil na mieste dnešného M. Krtíša.

V r. 141827 dal Vid z Krtíša do zálohy svoj majetok Garanzegh (Hronsek, okr. ZV). Listina z r. 143528 dokladá existenciu tunajšieho kostola a farára. V r. 143929 odobral kráľ časť Príbeliec trom bratom z rodu de Kurthes. Gregorius Zarka de Kwrthes dostal v r. 144830 do zálohy časť Dvorčan. V r. 144731 a neskôr aj v r. 1450-5332 sa Benedictus Zarka sporil s Martinom Chanom zo Širákova. V r. 145033 žaloval šahanský prepošt Zarkovcov, pretože ich familár s komplicom prepadli a olúpili jeho poddaného z Plachtiniec. V r. 145234 získal Gregorius aj ďalšiu časť Dvorčan, ale ešte toho roku35 celý zálohový dlh prešiel na Ladislaua Balassu. Spor ohľadom využívania lesov a pastvín na pomedzí Krtíša a Plachtiniec sa riešil v r. 145536, a pokračoval aj v r. 146137 a 146538. V r. 146639 pokračoval aj spor o majetky v Širákove, v r. 146840 bol Gregorius aj s rodinou predvolaný pred konvent v Šahách.

V. Krtis na mape 2. VM

V r. 146941 opätovne získali časť tunajších majetkov potomkovia Osláriovcov z Balogu, pričom je zaujímavé, že ich majetok mal názov Eghazaskewrthes (Kostolný Krtíš). V r. 147342 už plachtinskí poddaní mali povolenie na využívanie lesov krtíšskych zemanov. V tomže roku43 sa Zarkovci sporili s rodom de Liberche (Ľuborečskí z Ľuboriečky). Matthias Zarka dal v r. 147644 časť Chrastiniec do zálohy zemanom zo Širákova, v r. 147845 zas dal do zálohy Gregorius časť Príbeliec. V r. 148246 sa medzi kráľovskými poverencami objavuje meno Gregorius Santha de Felsewkwrthes (Horný, čiže Veľký Krtíš). V r. 148347 musel Matthias Zarka opäť dať do zálohy svoje majetky Krtíš a Chrastince. V r. 148448 sa spomínajú tunajšie majetky Petra Soosa z Poltára. V r. 149449 sa pri metácii chotára Plachtiniec spomína hraničný majetok Naghkywrthes alionomine Ozlar (V. Krtíš, iným menom Osláre), ktorý patril Soosovcom a Baloghovcom, a richtárom bol Nicolaus Barthal. V r. 149550 a 149651 sa dvaja zástupcovia Zarkovcov uvádzajú s predikátom de Zarkakywrthews. V r. 149952 dal Gregorius de Balogh svoju časť majetku Kwrthes do zálohy vdove po Symonovi z Krtíša. Symonov syn Paulus získal v r. 151353 na tunajšie majetky kráľovskú donáciu. V r. 152154 sa spomína Dorothea de Kiralyfia (pustatina pri Semerovciach, okr. LV), manželka Gabriela z Krtíša. V r. 152555 dala vdova po Gregoriovi Zarkovi majetky v Hrušove do zálohy Paulovi z Kolár.

V súpise novohradskej stolice z r. 154956 sa objavuje vo forme Naghkywrtews, a vlastníkmi boli Balassovci, Soósovci a Kürtössyovci. Turecký súpis z r. 155457 uvádza 10 domácností s priezviskami Bokra, Szalma, Bertus, Martos, Farkas, Hatos, Máltán, Kovács, Maliha, Danka, Lacskó, Sankó, Báncsi, Módok, Királ a Karancsi. Pod názvom Keortüs sa spomína v súpise z r. 158258, kedy bol majiteľom Sigismund Balassa, richtárom Jacobus Halgas a prísažnými Valentinus Jancho, Ambrosius Koach a Michael Koach. Priezviská ďalších poddaných poskytuje doplnkový súpis z konca storočia59 – Medrög, Polar, Blech, Wanko, Rauko, Zabla a Barthos. Aj na prelome 16. a 17. storočia tu mali majetky tie isté rody, ako v r. 1549, čo nám potrdzujú rôzne spory, pojednávané na stoličnej kongregácii. Predovšetkým János Soós bol aktívnym žalobcom pri sporoch so susedmi v r. 159760. V r. 160161 boli poddaní okolitých dedín pod hrozbou popravy prinútení k dodávkam palivového dreva pre pevnosť v Ďarmotách, v nasledujúcom roku62 aj pre pevnosť v Sečanoch, a v r. 160363 boli povolaní k prácam na oprave hradného mosta v M. Kameni. Súpis modrokamenského panstva z r. 160564 obsahuje 10 mien s priezviskami: Bartos, Halgas, Jancso, Plek, Matus, Wano, Benczik a Szabaiczki. Až 26 mien uvádza súpis tunajšieho majetku Soósovcov z r. 161765, s priezviskami: Fekete, Kouach, Ratko, Sloszar, Plech, Medokk, Schuchanski, Demendicki, Slunka, Stari, Varga, Neiatkowski, Okmani a Podelak; spomína sa aj veľká vinica.

V. Krtis na mape 3. VM

16 domácností narátal súpis divínskeho panstva v r. 166066, s priezviskami Baczko, Szanda, Medok, Kouács, Plech, Djaz (?), Bartos, Halgas, Gaidos, Ivasko a Janik. V r. 167167 sa ako vlastníci majetkov na pomedzí hraníc s modrokamenským chotárom spomínajú zástupcovia rodov Géczy, Kaniszay a Meskó, pričom o ich využívanie tu bol susedský spor. V r. 167268 mali obyvatelia V. Krtíša svedčiť v prípade vojenského rabovania v chotári, pričom sa spomína poddaný György Bezegh. 11 domácností udáva súpis z r. 168169, s priezviskami: Kovacs, Bartos, Halgas, Miadok, Janyk, Baczkow, Kralyk a Plh.V r. 168670 žiadali zákaz využívania tunajších majetkov pre obyvateľov okolitých obcí zástupcovia rodov Bulyovszky a Darvas. O rok neskôr71 sa prejednávala sťažnosť na vojakov z modrokamenského hradu, ktorí údajne pravidelne ničili úrodu viniča na kopci medzi Plachtincami a V. Krtíšom. V r. 168872 vydali Koháryovci zákaz využívať ich majetky pre obyvateľov susedných obcí, vrátane oboch Krtíšov. V tom istom roku73 sa spomínajú akési nezrovnalosti ohľadom odvodov poddaných.

V 18 st. tu mali majetky rody Balassa, Zichy, Plachy, Csemitzky, Tihanyi, Ambrózy a i. Koncom 18. a v 19. st. tu bývalo až 32 zemanov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a chovom oviec, boli tu aj 2 mlyny. Hospodársky ráz obce sa čiastočne mení v 2. polovici 19. storočia otvorením hnedouhoľných baní Barbora a Eva. V roku 1909 bola založená parná píla, bola tu piesková baňa i kameňolom. Obec bola zapojená do SNP. Po oslobodení sa postupne mení charakter obce, stáva sa centrom baníckej oblasti. Od roku 1968 je sídlom okresu.

 Osobnosti

  • August Horislav Škultéty (1819-1892)- pedagóg a zberateľ ľudovej slovesnosti
  • Eduard Škultéty (1825-1891) – pedagóg
  • Martin Hamaliar (1783) – ev. farár
  • Ján Maróthy (1814) – literát, pedagóg.

 Pozoruhodnosti

Nachádza sa tu evanjelický barokovo-klasicistický kostol z roku 1770. Na stene priľahlej fary je pamätná tabuľa A.H. Škultétymu. Rímsko-katolícky kostol bol postavený v roku 1944. Nachádzajú sa tu 2 kaštiele – neskororenesančný z konca 17. storočia, pôvodne patriaci rodu Ambrózy a od r. 1850 rodu Sebastiani, rozšírený v klasicistickom slohu začiatkom 19. storočia, prestavaný v roku 1955; a malý kaštieľ rodu Sebastiani, zrekonštruovaný na ubytovacie zariadenie v r. 1989.

Kaštieľ Sebestienovcov na začiatku 20. storočiaKaštieľ Sebastianovcov na pohľadnici zo začiatku 20. storočia

V parku veľkého kaštieľa stála katolícka kaplnka z 18. storočia. Na námestí A. H. Škultétyho sa nachádza pomník a busta A. H. Škultétyho. Na nádvorí 1. ZŠ sa nachádza pomník a busta Vsevoloda Čechoviča, pred poštou zas pamätná tabuľa padlým hrdinom.

Katolícky kostol vo V. KrtíšiPamätná tabuľa A.H. Škultétymu

 Odkazy a pramene

  • Oficiálna stránka mesta, wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad
  • ČERNÍK, Ján. Čítanie o Veľkom Krtíši : 1245-2005 /. 1. vyd. Veľký Krtíš : Mestský úrad, 2005. 40 s.
  • KAMASOVÁ, Marta. Veľký Krtíš : História a súčasnosť mesta /. 1. vyd. Veľký Krtíš : Mestský úrad, 1997. 221 s. :. ISBN 80-967814-0-5 (koža)

1MOL DL 287
2MOL DL 65708 (r. 1272), DL 65743 (r. 1330), DL 65746 (r. 1334), DL 40717 (r. 1336), DL 72328 (r. 1354), DL 67564 (r. 1357)
3MOL DF 205044
4MOL DL 571
5MOL DL 40148
6Szentpétery, RA 3601 (bez presného datovania)
7MOL DL 70126
8MOL DF 209066
9MOL DL 70479
10MOL DL 72987
11MOL DL 43345
12MOL DL 41341
13MOL DL 41990, 67546
14MOL DF 243938
15MOL DL 65808
16MOL DL 65848, 39164, 65868, 65869
17MOL DL 39164, 65869
18MOL DL 39164, 65868, 65869
19MOL DL 39164, 65869, 15776, 65918, 65934, 16747, 65951, 65954, 65955, 65963, 66066, 90499
20MOL DL 90613, 13336, 63954, 13913, 14068, 14069, 65895, 36403, 65937, 65934, 65935, 16282, 16900, 18600; DF 238210, 236598, 236599, 283682, 236603, 208511, 208616, 264664
21MOL DL 15776, 65918, 65925, 65926, 65954, 65956, 65963
22MOL DL 65925, 65926, 65937, 65934, 65938, 65955, 65966, 18600
23MOL DL 65925, 65926, 16747, 65937, 65951, 65954, 65955, 90499
24MOL DL 16900, 65954, 65955, 65963
25MOL DL 65954, 65955, 65964, 65969
26MOL DL 13332
27MOL DL 43400, 43401
28MOL DL 65876
29MOL DL 69464
30MOL DL 39126
31MOL DL 95828
32MOL DL 95829
33MOL DL 14441
34MOL DL 44632
35MOL DL 65900
36MOL DL 14923
37MOL DL 15658, 16569
38MOL DL 16213, 16216, 16217
39MOL DL 95831, 90484
40MOL DL 95834
41MOL DL 74509
42MOL DL 17426, 17427
43MOL DL 45537
44MOL DL 95859
45MOL DF 249344
46MOL DL 18600
47MOL DL 95846
48MOL DL 18945
49MOL DL 20165
50MOL DL 69528
51MOL DL 63411
52MOL DL 74544
53MOL DL 70537
54MOL DL 20244
55MOL DL 69592
56Maksay, str. 518
57Vass, str. 48
58MOL UC 59:13
59MOL UC 11:34 (a)
60Oborni NVJ 11, 58, 61, 77, 78, 79, 87, 114
61Oborni, NVJ 615
62Oborni, NVJ 945
63Oborni, NVJ 1005
64MOL UC 11:49 (a)
65MOL UC 174:9
66MOL UC 6:57
67Jancsó, NVJ III 249
68Jancsó, NVJ III 414
69MOL UC 40:20
70Jancsó-Jusztin, NVJ IV 61
71Jancsó-Jusztin, NVJ IV 240
72Jancsó-Jusztin, NVJ IV 492
73Jancsó-Jusztin, NVJ IV 530
Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s