Veľký Krtíš

 Geografia

Obec leží v severovýchodnej časti Ipeľskej kotliny v plytkej dolinke potoka Krtíš. Južnú časť chotára tvorí pahorkatina Ipeľskej kotliny z mladších treťohorných uloženín, v ktorej sa nachádza aj uhľonosná formácia. Severná časť chotára vybieha do juhovýchodných okrajov Krupinskej planiny na vysoké, väčšinou dubovým lesom zalesnené chrbty z andezitických tufov. V kotline má hnedozemné a illimerizované pôdy, v Krupinskej planine pôdy hnedé.

Do roku 1952 boli súčasťou obce i osady Prše a Dolina (dnes patria k Modrému Kameňu), a na určitú dobu boli administratívne pričlenené aj Malý Krtíš (1973-1990) a Veľké a Malé Straciny (1976-1990).

 História

1251 Curtus, 1265, 1270,  1278, 1279, 1287 Kurtus, 1482 Nagykywrthes, 1494 Naghkyurthes alias Ozlar, 1773 Nagy-Kürtös, Welky Krtiss, 1786 Nagy-Kürtösch, Welký Krtiš, 1808 Nagy-Kürtös, Welký Krtíš, 1863–1913 Nagykürtös, 1920 Veľký Krtýš, 1927– Veľký Krtíš

Pôvod názvu obce je dodnes sporný. Najpravdepodobnejšie bol odvodený od maďarského kürtős (trubač), možno i kürtő (komín), prípadne od názvu staromaďarského kmeňa Kürt. Často spomínané odvodenina od slovenského krt alebo krtica nemá dokázateľný historický podklad.

Prvá listina, ktorá zachytáva názov v podobe Curtus, pochádza z r. 1245¹, avšak ide len o názov vodného toku, ktorý sa zachoval dodnes. S listinami spomínajúcimi len túto riečku sa stretávame aj neskoršie², ale väčšina z nich nie je relevantná konkrétne pre toto územie, keďže riečka mala pomerne dlhé povodie. Už v tejto dobe tu preukázateľne existovali dve dediny – jedna sa občas označovala ako Krtíš, ale častejšie sa objavuje pod menom Osláre (Ozlar, Azlar); tá druhá bola známa len ako Curtus. Terra Azlar sa po prvýkrát spomína v r. 1249³, kedy jej časť kráľ výmenou za majetok v Nitrianskom komitáte daroval liptovskému županovi Thomasovi a jeho bratom Madachovi a Tobiasovi z rodu istého Narada. Uvádza sa tu, že táto zem pôvodne patrila kráľovským dvorníkom (azda povolaním oslárom) a jobagiónom (hradnej posádke) hradu Novohrad (Neugrad), ktorí si naďalej podržali jej menšiu časť. Podobnou výmenou za hornonitrianske Kocurany (Cucera) tu v r. 1251 tento rod získal ešte viac zeme, ktorú si potom rozdelili, pričom sa uvádzajú dve dediny (villa) Curtus – Krtíš pripadol bratom Dubakovi a Tybovi, „druhý Krtíš“ (alia villa Curtus, Osláre) si udržali bratia Madach a Thomas.

Majetok jobagiónov sa spomína v r. 1264⁴ pri metácii hraníc Plachtiniec, pričom susedil aj s majetkom Myka (asi Strháre), takže sa dá predpokladať, že šlo o chotár dnešného M. Kameňa. Madach de Ozlar a Mykov syn Petrus sa v r. 1278 dohodli na spoločných hraniciach medzi majetkami Osláre a Strháre. Podľa Šmilauera viedla táto hranica diagonálne zhruba od dnešných D. Strhár ponad kopec Babka a popod modrokamenský hrad ku Koziemu vrchu a riečke Krtíš pod ním, čo dokazuje, že územie Oslár zaberalo prakticky celú modrokamenskú kotlinu. V r. 1279⁵ získal Demetrius z rodu Balassa od kráľa časť zeme Kurtus, ležiacej pri rovnomennom potoku, pretože pôvodný majiteľ Latybor, jobagión z Turca, bol popravený a jeho majetky zhabané. Je možné, že šlo práve o časť Oslár, ktoré boli v držbe jobagiónov, pretože o osude ich majetku sa už listiny neskôr nezmieňujú. V r. 1287 zaplatili Madachovi synovia Paulus, Benedictus a Andreas krvnú daň 20 strieborných mariek rodu de Dywyche (Devičie, okr. KA) za zabitie ich príslušníka. Zhruba v rovnakej dobe⁶ kráľ Ladislav IV. pre synov Madacha, Thomasa a Raduna potvrdil držbu 10-tich popluží pôdy v dedine Pribouch (Príbovce, okr. MT), ktorú pôvodne dostali ešte od Ondreja II.

S majetkom Kirtus sa stretávame aj v r. 1337⁷ pri metácii chotára Plachtiniec. Uvádza sa ako vlastníctvo Madachovych synov, a na potoku Krtíš tu stál aj mlyn. V r. 1349⁸ sa po prvýkrát stretávame aj s rodom, používajúcim predikát de Curtus – Egidio, syn Symona z tohto rodu, získal časť majetku Pomat (zaniknuté sídlo pri Uňatíne, okr. KA). Dve vetvy tohto rodu sa ešte v tomže roku⁹ dohodli na spoločnom užívaní mlyna a kúrie pri potoku Krtíš. Nicolaus, druhý syn Symona, sa v r. 1356¹⁰ spomína ako kráľovský poverenec pri spore o Kiarov. Dá sa prepokladať, že tento rod pôsobil v oblasti M. Krtíša, pretože zemania z V. Krtíša sa v nasledujúcich desaťročiach v listinách objavujú s prídomkom de Ozlar. Dlhý a komplikovaný spor medzi členmi tohto rodu o majetky dedené po praslici sa uvádza v r. 1357-1416¹¹. V r. 1358¹² si majetky v Oslároch podelili Radunovi pravnuci z vetiev v tom čase sídliacich v Hronseku a Ponikách (okr. BB). Zo širšieho uhla pohľadu sú však dôležitejšie dve listiny z r. 1375¹³, ktorými Leukus de Ozlar, uvedený ako kráľovský rytier, výmenou za majetky v Zvolenskej stolici získal Balog nad Ipľom v Honte. Jeho potomokovia sa s týmto prídomkom spomínaju ešte v r. 1416¹⁴, ale neskôr sa natrvalo presťahovali na nové majetky a založili tak nový rod s prídomkom de Bolug.

Od r. 1388 sa krtíšski zemania v listinách často objavujú vo funkcií kráľovského poverenca (homo regius) alebo v inej funkcii, ale keďže ide zväčša len o záznam ich mena, uvedieme ich stručne v časovom poradí, v akom sa zaznamenali, a s odkazmi na relevantné listiny: Paulus, syn Barlu¹⁵; Michael zvaný Malý (Pynkesd, Parvus)¹⁶; Michael zvaný Červený (Veres, Rufus)¹⁷, Andreas syn Barlu¹⁸; Petrus Zarka¹⁹; Gregorius Zarka²⁰, Urbanus Zarka²¹, Benedictus Barla²², Laurentius Zarka²³, Franciscus Zarka²⁴, Mathias Zarka²⁵. Najčastejšie sa objavuje meno Gregoria Zarku, ktorý často vystupoval ako právny zástupca rôznych rodov v širšom okolí. Treba poznamenať, že s dedičnými prezývkami Barla a Zarka sa pri menách krtíšskych zemanov často stretávame aj v nasledujúcich desaťročiach. Je možné, že boli zameniteľné (Benedictus sa spomína s oboma, ak len nejde o dve rôzne osoby), ale prinajmenej Zarkovci sa od r. 1439²⁶ občas uvádzajú s prídomkom de Kyskyrthus, čiže tento rod s určitosťou sídlil na mieste dnešného M. Krtíša.

V r. 1418²⁷ dal Vid z Krtíša do zálohy svoj majetok Garanzegh (Hronsek, okr. ZV). Listina z r. 1435²⁸ dokladá existenciu tunajšieho kostola a farára. V r. 1439²⁹ odobral kráľ časť Príbeliec trom bratom z rodu de Kurthes. Gregorius Zarka de Kwrthes dostal v r. 1448³⁰ do zálohy časť Dvorčan. V r. 1447³¹ a neskôr aj v r. 1450-53³² sa Benedictus Zarka sporil s Martinom Chanom zo Širákova. V r. 1450³³ žaloval šahanský prepošt Zarkovcov, pretože ich familár s komplicom prepadli a olúpili jeho poddaného z Plachtiniec. V r. 1452³⁴ získal Gregorius aj ďalšiu časť Dvorčan, ale ešte toho roku³⁵ celý zálohový dlh prešiel na Ladislaua Balassu. Spor ohľadom využívania lesov a pastvín na pomedzí Krtíša a Plachtiniec sa riešil v r. 1455³⁶, a pokračoval aj v r. 1461³⁷ a 1465³⁸. V r. 1466³⁹ pokračoval aj spor o majetky v Širákove, v r. 1468⁴⁰ bol Gregorius aj s rodinou predvolaný pred konvent v Šahách.

V r. 1469⁴¹ opätovne získali časť tunajších majetkov potomkovia Osláriovcov z Balogu, pričom je zaujímavé, že ich majetok mal názov Eghazaskewrthes (Kostolný Krtíš). V r. 1473⁴² už plachtinskí poddaní mali povolenie na využívanie lesov krtíšskych zemanov. V tomže roku⁴³ sa Zarkovci sporili s rodom de Liberche (Ľuborečskí z Ľuboriečky). Matthias Zarka dal v r. 1476⁴⁴ časť Chrastiniec do zálohy zemanom zo Širákova, v r. 1478⁴⁵ zas dal do zálohy Gregorius časť Príbeliec. V r. 1482⁴⁶ sa medzi kráľovskými poverencami objavuje meno Gregorius Santha de Felsewkwrthes (Horný, čiže Veľký Krtíš). V r. 1483⁴⁷ musel Matthias Zarka opäť dať do zálohy svoje majetky Krtíš a Chrastince. V r. 1484⁴⁸ sa spomínajú tunajšie majetky Petra Soosa z Poltára. V r. 1494⁴⁹ sa pri metácii chotára Plachtiniec spomína hraničný majetok Naghkywrthes alionomine Ozlar (V. Krtíš, iným menom Osláre), ktorý patril Soosovcom a Baloghovcom, a richtárom bol Nicolaus Barthal. V r. 1495⁵⁰ a 1496⁵¹ sa dvaja zástupcovia Zarkovcov uvádzajú s predikátom de Zarkakywrthews. V r. 1499⁵² dal Gregorius de Balogh svoju časť majetku Kwrthes do zálohy vdove po Symonovi z Krtíša. Symonov syn Paulus získal v r. 1513⁵³ na tunajšie majetky kráľovskú donáciu. V r. 1521⁵⁴ sa spomína Dorothea de Kiralyfia (pustatina pri Semerovciach, okr. LV), manželka Gabriela z Krtíša. V r. 1525⁵⁵ dala vdova po Gregoriovi Zarkovi majetky v Hrušove do zálohy Paulovi z Kolár.

V súpise novohradskej stolice z r. 1549⁵⁶ sa objavuje vo forme Naghkywrtews, a vlastníkmi boli Balassovci, Soósovci a Kürtössyovci. Turecký súpis z r. 1554⁵⁷ uvádza 10 domácností s priezviskami Bokra, Szalma, Bertus, Martos, Farkas, Hatos, Máltán, Kovács, Maliha, Danka, Lacskó, Sankó, Báncsi, Módok, Királ a Karancsi. Pod názvom Keortüs sa spomína v súpise z r. 1582⁵⁸, kedy bol majiteľom Sigismund Balassa, richtárom Jacobus Halgas a prísažnými Valentinus Jancho, Ambrosius Koach a Michael Koach. Priezviská ďalších poddaných poskytuje doplnkový súpis z konca storočia⁵⁹ – Medrög, Polar, Blech, Wanko, Rauko, Zabla a Barthos. Aj na prelome 16. a 17. storočia tu mali majetky tie isté rody, ako v r. 1549, čo nám potrdzujú rôzne spory, pojednávané na stoličnej kongregácii. Predovšetkým János Soós bol aktívnym žalobcom pri sporoch so susedmi v r. 1597⁶⁰. V r. 1601⁶¹ boli poddaní okolitých dedín pod hrozbou popravy prinútení k dodávkam palivového dreva pre pevnosť v Ďarmotách, v nasledujúcom roku⁶² aj pre pevnosť v Sečanoch, a v r. 1603⁶³ boli povolaní k prácam na oprave hradného mosta v M. Kameni. Súpis modrokamenského panstva z r. 1605⁶⁴ obsahuje 10 mien s priezviskami: Bartos, Halgas, Jancso, Plek, Matus, Wano, Benczik a Szabaiczki. Až 26 mien uvádza súpis tunajšieho majetku Soósovcov z r. 1617⁶⁵, s priezviskami: Fekete, Kouach, Ratko, Sloszar, Plech, Medokk, Schuchanski, Demendicki, Slunka, Stari, Varga, Neiatkowski, Okmani a Podelak; spomína sa aj veľká vinica.

16 domácností narátal súpis divínskeho panstva v r. 1660⁶⁶, s priezviskami Baczko, Szanda, Medok, Kouács, Plech, Djaz (?), Bartos, Halgas, Gaidos, Ivasko a Janik. V r. 1671⁶⁷ sa ako vlastníci majetkov na pomedzí hraníc s modrokamenským chotárom spomínajú zástupcovia rodov Géczy, Kaniszay a Meskó, pričom o ich využívanie tu bol susedský spor. V r. 1672⁶⁸ mali obyvatelia V. Krtíša svedčiť v prípade vojenského rabovania v chotári, pričom sa spomína poddaný György Bezegh. 11 domácností udáva súpis z r. 1681⁶⁹, s priezviskami: Kovacs, Bartos, Halgas, Miadok, Janyk, Baczkow, Kralyk a Plh.V r. 1686⁷⁰ žiadali zákaz využívania tunajších majetkov pre obyvateľov okolitých obcí zástupcovia rodov Bulyovszky a Darvas. O rok neskôr⁷¹ sa prejednávala sťažnosť na vojakov z modrokamenského hradu, ktorí údajne pravidelne ničili úrodu viniča na kopci medzi Plachtincami a V. Krtíšom. V r. 1688⁷² vydali Koháryovci zákaz využívať ich majetky pre obyvateľov susedných obcí, vrátane oboch Krtíšov. V tom istom roku⁷³ sa spomínajú akési nezrovnalosti ohľadom odvodov poddaných.

V 18 st. tu mali majetky rody Balassa, Zichy, Plachy, Csemitzky, Tihanyi, Ambrózy a i. Koncom 18. a v 19. st. tu bývalo až 32 zemanov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a chovom oviec, boli tu aj 2 mlyny. Hospodársky ráz obce sa čiastočne mení v 2. polovici 19. storočia otvorením hnedouhoľných baní Barbora a Eva. V roku 1909 bola založená parná píla, bola tu piesková baňa i kameňolom. Obec bola zapojená do SNP. Po oslobodení sa postupne mení charakter obce, stáva sa centrom baníckej oblasti. Od roku 1968 je sídlom okresu.

 Osobnosti

• August Horislav Škultéty (1819-1892)- pedagóg a zberateľ ľudovej slovesnosti
• Eduard Škultéty (1825-1891) – pedagóg
• Martin Hamaliar (1783) – ev. farár
• Ján Maróthy (1814) – literát, pedagóg.

 Pozoruhodnosti

Nachádza sa tu evanjelický barokovo-klasicistický kostol z roku 1770. Na stene priľahlej fary je pamätná tabuľa A.H. Škultétymu. Rímsko-katolícky kostol bol postavený v roku 1944. Nachádzajú sa tu 2 kaštiele – neskororenesančný z konca 17. storočia, pôvodne patriaci rodu Ambrózy a od r. 1850 rodu Sebastiani, rozšírený v klasicistickom slohu začiatkom 19. storočia, prestavaný v roku 1955; a malý kaštieľ rodu Sebastiani, zrekonštruovaný na ubytovacie zariadenie v r. 1989.

V parku veľkého kaštieľa stála katolícka kaplnka z 18. storočia. Na námestí A. H. Škultétyho sa nachádza pomník a busta A. H. Škultétyho. Na nádvorí 1. ZŠ sa nachádza pomník a busta Vsevoloda Čechoviča, pred poštou zas pamätná tabuľa padlým hrdinom.

 Odkazy a pramene

• Oficiálna stránka mesta, wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad
• ČERNÍK, Ján. Čítanie o Veľkom Krtíši : 1245-2005 /. 1. vyd. Veľký Krtíš : Mestský úrad, 2005. 40 s.
• KAMASOVÁ, Marta. Veľký Krtíš : História a súčasnosť mesta /. 1. vyd. Veľký Krtíš : Mestský úrad, 1997. 221 s. :. ISBN 80-967814-0-5 (koža)

---

1MOL DL 287

2MOL DL 65708 (r. 1272), DL 65743 (r. 1330), DL 65746 (r. 1334), DL 40717 (r. 1336), DL 72328 (r. 1354), DL 67564 (r. 1357)

3MOL DF 205044

4MOL DL 571

5MOL DL 40148

6Szentpétery, RA 3601 (bez presného datovania)

7MOL DL 70126

8MOL DF 209066

9MOL DL 70479

10MOL DL 72987

11MOL DL 43345

12MOL DL 41341

13MOL DL 41990, 67546

14MOL DF 243938

15MOL DL 65808

16MOL DL 65848, 39164, 65868, 65869

17MOL DL 39164, 65869

18MOL DL 39164, 65868, 65869

19MOL DL 39164, 65869, 15776, 65918, 65934, 16747, 65951, 65954, 65955, 65963, 66066, 90499

20MOL DL 90613, 13336, 63954, 13913, 14068, 14069, 65895, 36403, 65937, 65934, 65935, 16282, 16900, 18600; DF 238210, 236598, 236599, 283682, 236603, 208511, 208616, 264664

21MOL DL 15776, 65918, 65925, 65926, 65954, 65956, 65963

22MOL DL 65925, 65926, 65937, 65934, 65938, 65955, 65966, 18600

23MOL DL 65925, 65926, 16747, 65937, 65951, 65954, 65955, 90499

24MOL DL 16900, 65954, 65955, 65963

25MOL DL 65954, 65955, 65964, 65969

26MOL DL 13332

27MOL DL 43400, 43401

28MOL DL 65876

29MOL DL 69464

30MOL DL 39126

31MOL DL 95828

32MOL DL 95829

33MOL DL 14441

34MOL DL 44632

35MOL DL 65900

36MOL DL 14923

37MOL DL 15658, 16569

38MOL DL 16213, 16216, 16217

39MOL DL 95831, 90484

40MOL DL 95834

41MOL DL 74509

42MOL DL 17426, 17427

43MOL DL 45537

44MOL DL 95859

45MOL DF 249344

46MOL DL 18600

47MOL DL 95846

48MOL DL 18945

49MOL DL 20165

50MOL DL 69528

51MOL DL 63411

52MOL DL 74544

53MOL DL 70537

54MOL DL 20244

55MOL DL 69592

56Maksay, str. 518

57Vass, str. 48

58MOL UC 59:13

59MOL UC 11:34 (a)

60Oborni NVJ 11, 58, 61, 77, 78, 79, 87, 114

61Oborni, NVJ 615

62Oborni, NVJ 945

63Oborni, NVJ 1005

64MOL UC 11:49 (a)

65MOL UC 174:9

66MOL UC 6:57

67Jancsó, NVJ III 249

68Jancsó, NVJ III 414

69MOL UC 40:20

70Jancsó-Jusztin, NVJ IV 61

71Jancsó-Jusztin, NVJ IV 240

72Jancsó-Jusztin, NVJ IV 492

73Jancsó-Jusztin, NVJ IV 530