Geografia
Obec leží v Krupinskej planine na styku úzkych hlbokých dolín Tisovníka a Madačky. Chotár na plochých, väčšinou odlesnených chrbtoch rozčlenených dolinami tvoria andezitické tufity. Lesíky sú len na strmších úbočiach. Má hnedé lesné pôdy.
História
1460 Swlye, 1461 Syle, 1773 Süllye, Sulka, 1786 Schüllye, Schulka, 1808 Sülye, Ssula, 1863–1882, 1907–1913 Süllye, 1895–1902 Sülye, 1920– Šuľa
S listinne doloženým toponymom Sulla sa stretávame už v r. 12691, keď sa pri metácii majetku Senné spomína prameň potoka tohto mena (caput fluuii Sulla). Podľa Šmilauera ide o horný tok dnešného potoka Tisovník. A hoci táto metácia zahŕňa celé územie dnešnej obce, žiadna zmienka o sídle sa tu nenachádza, čo naznačuje, že obec vznikla až neskôr a bola pomenovaná podľa vodného toku. Môžeme tiež predpokladať, že jej vznik sa viaže na organizovanú kolonizáciu na valaskom práve niekedy v 15. storočí, keďže s prvým a jediným2 predmoháčskym dokladom o existencii obce sa stretávame až v r. 14603, kedy sa v spore medzi potomkami Paula de Lyndwa, a rodmi de Gwth a de Lossoncz objavuje jej názov vo forme Swlye.
Ďalšie správy máme až zo 16. storočia. V súpise novohradskej stolice z r. 15494 sa objavuje vo forme Sywlyee, pričom vlastníkmi boli rody Balassa a Lossonczy. Turecký súpis z r. 15545 uvádza 15 domácností s priezviskami Pazser, Siket, Senegrada, Terbócs, Pékár, Krasznik, Skata, Dersén, Vaskó, Argyeny a Orlis. Tunajšie majetky rodu de Gwth kráľ v r. 15696 daroval Franciscovi Török de Enying. 15 mien sa nachádza v súpise majetku Balassovcov z r. 16057 – priezviská zastupujú Seliegota, Czernene, Masa(a)r, Pekar, Eordogh, Czielebuta či Zuora, a stál tu aj mlyn. V r. 16548 sa ostrihomský arcibiskup sťažoval na neodvedené cirkevné desiatky z niektorých majetkov, vrátane polovice (neskôr tretiny) Senného, ktorá patrila Simonovi Balassovi. V r. 16569 sa prejednávali násilnosti voči poddaným v Šuli a Červeňanoch.
16 domácností narátal súpis divínskeho panstva v r. 166010, s priezviskami Jakubecz (richtár), Dyeczkouiecz, Masik, Joseph, Masar, Tomassouiecz, Pekar, Eordogh, Tolis a Lapczanski. V r. 168611 získal časť divínskych majetkov gróf Zichy. Zaujímavosťou je pojednávanie z r. 168912, vedené voči obyvateľom niekoľkých okolitých obcí vrátane Šule, ktorí kráľovskému dvoru zaslali sťažnosť kvôli nespravodlivo vymeraným stoličným daniam, čo vraj poškodilo dobré meno stolice. Súpisy z prvej polovice 18. storočia13 udávajú majetkové podiely haličského panstva Forgáchovcov. Podľa Borovszkého tu tak v r. 1770, ako aj neskôr stále vlastnili majetky predovšetkým Zichyovci, Balassovci a gróf Kálnoky.
Obyvatelia sa zaoberali málo výnosným poľnohospodárstvom a povozníctvom, obchodom s obilím na trhoch v banských mestách a chovom dobytka a oviec, pretože strmý skalnatý terén nebol vhodný na pestovanie plodín. Tieto skalnaté svahy občas spôsobovali zosuv pôdy, a toto tzv. šúlanie vraj ovplyvnilo pomenovanie obce. Bývala tu aj ľudová škola. Obyvatelia sa zapojili do SNP. Ešte v polovici 20. storočia sa ozdobovali kraslice batikovaním trubičkou.
Osobnosti
Vilmos Komlós (1893-1959) – herec, narodil sa tu.
Pozoruhodnosti
Stojí tu drevená zvonica z 2. polovice 17. storočia, podmurovaná, s vyrezávanými zvukovými arkádami. Na cintoríne sú kamenné tabuľové náhrobníky s reliéfnou polychrómovanou výzdobou novohradskej výroby z konca 19. a začiatkom 20. storočia. V návrhu chránených území je lokalita Kolibisko.
Z 19. storočia sa zachovali zrubové dvoj- a trojpriestorové omazané a obielené domy s valbovou slamenou strechou. V izbe sú okná na šírku brvna, v pitvore len štrbinové. Z konca 19. storočia pochádzajú aj kamenné murované domy so stĺpovou loggiou a podpivničenými sýpkami; podstrešie domov a sýpok je zakončené drevenou vyrezávanou rímsou.
Odkazy a pramene
wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad
Okres VK 