Šuľa

 Geografia
Šuľa
Obec leží v Krupinskej planine na styku úzkych hlbokých dolín Tisovníka a Madačky. Chotár na plochých, väčšinou odlesnených chrbtoch rozčlenených dolinami tvoria andezitické tufity. Lesíky sú len na strmších úbočiach. Má hnedé lesné pôdy.

 História 

1460 Swlye, 1461 Syle, 1773 Süllye, Sulka, 1786 Schüllye, Schulka, 1808 Sülye, Ssula, 1863–1882, 1907–1913 Süllye, 1895–1902 Sülye, 1920– Šuľa

S listinne doloženým toponymom Sulla sa stretávame už v r. 12691, keď sa pri metácii majetku Senné spomína prameň potoka tohto mena (caput fluuii Sulla). Podľa Šmilauera ide o horný tok dnešného potoka Tisovník. A hoci táto metácia zahŕňa celé územie dnešnej obce, žiadna zmienka o sídle sa tu nenachádza, čo naznačuje, že obec vznikla až neskôr a bola pomenovaná podľa vodného toku. Môžeme tiež predpokladať, že jej vznik sa viaže na organizovanú kolonizáciu na valaskom práve niekedy v 15. storočí, keďže s prvým a jediným2 predmoháčskym dokladom o existencii obce sa stretávame až v r. 14603, kedy sa v spore medzi potomkami Paula de Lyndwa, a rodmi de Gwth a de Lossoncz objavuje jej názov vo forme Swlye.

Sula na mape 1. VM

Ďalšie správy máme až zo 16. storočia. V súpise novohradskej stolice z r. 15494 sa objavuje vo forme Sywlyee, pričom vlastníkmi boli rody Balassa a Lossonczy. Turecký súpis z r. 15545 uvádza 15 domácností s priezviskami Pazser, Siket, Senegrada, Terbócs, Pékár, Krasznik, Skata, Dersén, Vaskó, Argyeny a Orlis. Tunajšie majetky rodu de Gwth kráľ v r. 15696 daroval Franciscovi Török de Enying. 15 mien sa nachádza v súpise majetku Balassovcov z r. 16057 – priezviská zastupujú Seliegota, Czernene, Masa(a)r, Pekar, Eordogh, Czielebuta či Zuora, a stál tu aj mlyn. V r. 16548 sa ostrihomský arcibiskup sťažoval na neodvedené cirkevné desiatky z niektorých majetkov, vrátane polovice (neskôr tretiny) Senného, ktorá patrila Simonovi Balassovi. V r. 16569 sa prejednávali násilnosti voči poddaným v Šuli a Červeňanoch.

Sula na mape 2. VM

16 domácností narátal súpis divínskeho panstva v r. 166010, s priezviskami Jakubecz (richtár), Dyeczkouiecz, Masik, Joseph, Masar, Tomassouiecz, Pekar, Eordogh, Tolis a Lapczanski. V r. 168611 získal časť divínskych majetkov gróf Zichy. Zaujímavosťou je pojednávanie z r. 168912, vedené voči obyvateľom niekoľkých okolitých obcí vrátane Šule, ktorí kráľovskému dvoru zaslali sťažnosť kvôli nespravodlivo vymeraným stoličným daniam, čo vraj poškodilo dobré meno stolice. Súpisy z prvej polovice 18. storočia13 udávajú majetkové podiely haličského panstva Forgáchovcov. Podľa Borovszkého tu tak v r. 1770, ako aj neskôr stále vlastnili majetky predovšetkým Zichyovci, Balassovci a gróf Kálnoky.

Sula na mape 3. VM

Obyvatelia sa zaoberali málo výnosným poľnohospodárstvom a povozníctvom, obchodom s obilím na trhoch v banských mestách a chovom dobytka a oviec, pretože strmý skalnatý terén nebol vhodný na pestovanie plodín. Tieto skalnaté svahy občas spôsobovali zosuv pôdy, a toto tzv. šúlanie vraj ovplyvnilo pomenovanie obce. Bývala tu aj ľudová škola. Obyvatelia sa zapojili do SNP. Ešte v polovici 20. storočia sa ozdobovali kraslice batikovaním trubičkou.

Osobnosti

Vilmos Komlós (1893-1959) – herec, narodil sa tu.

Pozoruhodnosti

Stojí tu drevená zvonica z 2. polovice 17. storočia, podmurovaná, s vyrezávanými zvukovými arkádami. Na cintoríne sú kamenné tabuľové náhrobníky s reliéfnou polychrómovanou výzdobou novohradskej výroby z konca 19. a začiatkom 20. storočia. V návrhu chránených území je lokalita Kolibisko.

Zvonica v Šuli

Z 19. storočia sa zachovali zrubové dvoj- a trojpriestorové omazané a obielené domy s valbovou slamenou strechou. V izbe sú okná na šírku brvna, v pitvore len štrbinové. Z konca 19. storočia pochádzajú aj kamenné murované domy so stĺpovou loggiou a podpivničenými sýpkami; podstrešie domov a sýpok je zakončené drevenou vyrezávanou rímsou.

Odkazy a pramene

wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad


1MOL DL 65705
2Listina z r. 1318, uvedená v druhom dieli slovenského regestára (RDS II 399), obsahuje chybne určenú lokáciu majetku Swl – v skutočnosti ide o Sülysáp v Peštianskej župe (viď Anjou-kori oklevéltár V).
3MOL DL 15444
4Maksay, str. 517
5Vass, str. 74
6MOL A 57 3 953
7MOL UC 11:49 (a)
8Tóth, NVJ 1241, 1286
9Tóth, NVJ 1423
10MOL UC 6:57
11MOL A 57 18 402
12Jancsó-Jusztin, NVJ IV 605
13MOL UC 69:91, 11:51 (b), 69:92, 69:86, 69:90
Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s