Trebušovce

 Geografia
Trebušovce
Obec leží v Ipeľskej kotline v doline potoka Studienka. Chotár je pahorkatina s plochými členitými chrbtami mladotreťohorných uloženín. Na strmších úbočiach sú dubové a agátové lesíky, inde je odlesnený. Má hnedozemné, v doline lužné a nivné pôdy. Hlavné plodiny orných pôd sú najmä obilniny: pšenica, raž, jačmeň, ovos, kukurica, zemiaky, cukrová repa a ďatelina. Obec leží v menšej nížine, ktorú lemujú tri vŕšky – na severovýchode Cseres, na juhu Fityka a na západe Jesztreg.

 História

1247 Trebogoch, 1260 Trebogost, 1277 Terbegezd, 1295 Trebeguezt, 1381 Terbebech, 1404, 1425 Terbegech, 1773, 1786 Terbegecz, Terbussowce, 1808 Terbegec, Terbussowce, 1863–1913, 1938–1945 Terbegec, 1920 Trebušovce, Terbušovce, 1927–1938, 1945–1948 Trebušovce, Terbegec, 1948– Trebušovce

Podľa J. Stanislava je meno obce odvodené od pomenovania strategického dvorca veľmoža menom Trebegosť (treb – potrebný, gost– hosť, kupec), z čoho sa dá predpokladať slovanské osídlenie oblasti už v 9. storočí. Názov vo forme Trebogoch sa po prvýkrát spomína v r. 12471 pri metácii Ďarmot, avšak v tomto prípade ide len o meno riečky, ktorá sa tam vlievala do Ipľa. Majetok (terra) Trebogost sa uvádza v r. 12602, kedy kráľ daroval 2 poplužia pôdy, pôvodne patriace komitátnemu hradu Hont, a susediace s Čalomijou a Dolinkou, synom Wacyka z rodu Dobak. V r. 12773 a 12954 sa spomína ako hraničný majetok pri metácii K. Kosíh. Neskoršia listina (z r. 14045) spomína, že pred r. 1316 mal na tento majetok donáciu istý Georgius de Gwtha, avšak za zradu mu bola odobratá. V r. 13166 dostal kráľovskú donáciu na Trebušovce Dobak, syn Cosmasa a vnuk Pethesa, je však otázne, či patril k spomínanému rodu Dobak (takúto vetvu nepoznáme), alebo ide len o zhodu mien. V súpise pápežských desiatkov z r. 1332-377 sa objavuje zmienka o kostole zasvätenom sv. Petrovi, a kňazovi Benedictovi.

Z r. 13378 poznáme donáciu pre Dobakovych synov Johanna a Nicolaa, proti čomu však protestovala rodina istého Barlea. V r. 13459 sa pri spore o Cerovo (okr. KA) ako svedok uvádza Nicolaus de Tergebech, čo je prvá zmienka o existencii miestneho šľachtického rodu. V r. 137010 sa Nicolaov syn Stephanus dostal do sporu s predkami Balassovcov, podľa ktorých mal v Trebušovciach zbiť ich poddaného z Iliašova; a v r. 137311 mal mučiť ich poddaného z Chrastiniec. Podobne sa správal aj voči poddaným zemanov z K. Kosíh v r. 1379-138112, čo bolo predmetom súdneho sporu; a za ďalší útok na poddaného z Chrastiniec bol v r. 138513 predvolaný pred palatína. To ho však nezastavilo, keďže v r. 138814 mal ďarmotským poddaným Balassovcov odohnať 3 kusy dobytka; a rovnakého činu sa dopustil aj v r. 139015 voči poddaným zemanov z K. Kosíh.

Trebusovce na mape 1. VM

V r. 139816 si Walkan z Čalomije dal potvrdiť donačnú listinu z r. 1260, podľa ktorej časť Trebušoviec mala patriť jemu. V r. 140317 bol zálohovým vlastníkom časti sídla Stephanus Zylagh de Doba. Jeho manželkou bola Anna, sestra posledného mužského zástupcu rodu Trebušovských, Stephanovho syna Nicolaa, ktorý zomrel bez dedičov, a kráľ tak tento majetok v r. 140418 daroval zemanom z Čalomije a Kolár. Tí sa však museli finančne vyrovnať s nárokmi Anninej rodiny, ktorej okrem iného patrila aj kúria a 5 poddanských usadlostí neďaleko Ďurkoviec19. Malá časť majetku (lúka) bola v zálohovej držbe zemanov z K. Kosíh, tú však v r. 140520 vyplatil Paulus z Kolár. V tomže roku21 sa obyvatelia Trebušoviec spomínajú medzi tými, ktorí boli vyňatí spod platby mýta na ceste do Vacova. V r. 141022 sa Paulus z Kolár uvádza s prídomkom de Terbegech. V r. 141223 sa sídlo opäť spomína pri spore o hranice susedných majetkov.

V r. 141424 došlo k majetkovému vyrovnaniu medzi zemanmi z Kolár a Čalomije, pričom Trebušovce pripadli Kolárskym. O rok neskôr25 spochybnili nárok Kolárskych na časť Trebušoviec Lukovci a Dachovci z Neniniec; a v r. 141726 aj dcéry nejakého Martina de Terbegech, ktorého pôvod je ale neznámy. Tieto nároky však boli zamietnuté, pretože v r. 141827 sa Trebušovce spomínajú ako majetok Paula z Kolár, ktorý v listine určil dedičské poradie na majetky rodu. V r. 142528 dal Paulus kus pôdy v Trebušovciach do večného užívania svojmu kolárskemu poddanému, ktorý preukazoval verné služby. V tomže roku29 Paulus obdaroval niekoľko kostolov na svojich majetkoch, pričom sa spomína aj kostol v Trebušovciach, zasvätený apoštolom Petrovi a Pavlovi. V r. 143530 sa okrem Paulovych synov ako tunajší zemepán spomína istý Johannes s prídomkom Trebušovský. Odkiaľ sa vzal, nevieme, ale v r. 1433-3631 pôsobil ako právny zástupca Kolárskych v spore o časť Plášťoviec. V r. 143632 tento Johannes kúpil časť novohradského majetku Fogach, avšak v r. 144233 proti tomu protestovala rodina tamojšieho zemana.

Trebusovce na mape 2. VM

V r. 143834 sa o svoje práva na časť Trebušoviec opäť prihlásili potomkovia Wacyka, avšak Kolárski sa s nimi vyrovnali odstúpením časti Plášťoviec. Johannes pôsobil ako právnik Kolárskych aj neskôr, a v r. 144735 v ich mene získal časť majetku Zaazd (Sazdice, okr. LV). V r. 145836 si nároky na časť Trebušoviec, nazvanú Bariusteleke (asi skomolene od mena Barleus), robili zemania z rodov de Pandy a de Kenderes. Podľa listiny z r. 147337 mal Trebušovce a ďalšie majetky v držbe Briccius z Kolár, po ktorom ich zdedili Simonus z Kolár a Blasius z Kenderesa. V r. 148038 sa Kolárski a Kenderesovci o tento majetok sporili, ale v r. 148339 spor vyriešili vzájomnou dohodou. Zhruba od polovice 15. storočia sa v listinách uvádza aj niekoľko mien poddaných – Jacobus Hegedes, Urbanus Kelech, Michael Wanko, Paulus Swska, Johannes Kelech, Franciscus Bresnyik a Paulus Hegedws.

Pri súdnom pojednávaní ohľadom násilností v chotári Trebušoviec v r. 150440 sa spomínajú majetkové podiely Petra de Hynd (Chyndice, okr. LV) a Johanna de Felsewchehy (H. Čechy). Ambrosius z H. Čiech dal v r. 151141 do zálohy jednu tunajšiu usadlosť Kolárskym. V r. 151342 predal Abraham de Hynd svoj tunajší majetok rodine svojho brata Petra. V r. 151643 sa do sporu opäť dostali Lukovci z Neniniec a Kolárski. V r. 151944 dal dve tunajšie usadlosti do zálohy Kolárskym Ladislaus z Plachtiniec. Zeman z H. Čiech bol manželom ženy z rodu Kolárskych, a v r. 152245 sa s nimi sporil o jej veno. Z r. 152646 sa zachoval testament Francisca z Kolár, v ktorom je aj suma odkázaná kostolu v Trebušovciach.

Trebusovce na mape 3. VM

Prakticky žiadne záznamy nemáme z obdobia tureckej okupácie. V r. 154147 obdržali potomkovia Kolárskych novú donáciu na všetky dovtedy vlastnené majetky. Ďalším dostupným prameňom je portálny súpis Hontianskej stolice z r. 154948, kde sa obec uvádza ako majetok rôznych zemanov. Podľa Borovszkého v 17. st. obec vlastnili Bakóvci, od 18. st. László Pongrácz, Menyhért Lónyai, barónka Flödnik, János Okolicsányi, rodina Würtzler a i. Naposledy sa tu evidujú majetky rodov Plachy a Vajda. V 2. pol. 19. storočia sa v obci vytvorila pomerne silne zastúpená evanjelická obec, ktorá si založila vlastnú evanjelickú školu.

 Osobnosti

Ernő Gerő (1898-1980), významny komunistický politik, minister financií, vnútra a generálny tajomník maďarskej komunistickej strany v povojnových rokoch.

 Pozoruhodnosti

Dominantou obce je rímsko-katolícky kostol Sv. Ladislava. V obci je aj niekoľko menších sakrálnych objektov.

 Odkazy a pramene

Oficiálna stránka obce, wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad


1MOL DF 248913
2MOL DF 236041
3MOL DF 205821
4MOL DF 205155
5MOL DL 69321
6MOL DL 37275
7Sedlák, MVS I, č. 42
8MOL DL 69327
9MOL DL 41011
10MOL DL 65773
11MOL DL 65779, 65780
12MOL DF 274389, 274424, 281829
13MOL DL 39162, 65802
14MOL DL 65808
15MOL DF 274396
16MOL DF 281842
17MOL DL 69312
18MOL DL 69325, 69315
19MOL DL 69327
20MOL DL 69335
21MOL DL 69504
22MOL DL 69355
23MOL DF 274419
24MOL DF 243936, DL 69377, 69379
25MOL DL 69380
26MOL DL 69385
27MOL DL 10717
28MOL DL 69430
29MOL DL 37273
30MOL DL 69453
31MOL DF 281894, 281895, 281899
32MOL DL 44085
33MOL DL 44334
34MOL DL 70136
35MOL DL 14110
36MOL DL 44870
37MOL DL 90619
38MOL DL 69508
39MOL DL 45969, 99741
40MOL DF 206796, s. 73, 297
41MOL DL 69549
42MOL DL 106083, s. 235
43MOL DF 205523
44MOL DL 69571
45MOL DL 69577
46MOL DL 69598
47MOL A 57 2 10
48Maksay, s. 378
Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s