Suché Brezovo

 Geografia
Suché Brezovo
Obec leží na širokom chrbte Krupinskej planiny západne od potoka Koprovnica a po oboch stranách Tuhárskeho potoka. Chotár je vrchovina, ktorá vznikla rozrezaním chrbtov hlbokými dolinami. Tvoria ho andezitické tufity. Chrbty sú odlesnené, strmé úbočia dolín sú porastené dubovými a bukovými lesmi. Má hnedé lesné pôdy. K obci patrila aj samota Lehôtka.

 História

1549 Brezowaa, 1573 Brezowa, 1773 Brezova, 1786 Bresowa, 1808 Száraz-Brezó, Suché Březowo, 1863–1902 Szárazbrezó, 1907–1913 Száraznyírjes, 1920 Suchô Brezovo, 1927– Suché Brezovo

Ľudová tradícia tvrdí, že pôvodná obec ležala na Strhárskom brode za potokom Koprovnica, neďaleko dnešného rekreačného strediska. K presídleniu vraj došlo po tureckých nájazdoch, kedy sa prežívší ukryli v severných neprístupných lesoch, kde si vybudovali novú osadu. Lesy boli prevažne dubové a brezové, od čoho sa odvodzuje aj názov obce. Prídomok “Suché” je na základe toho, že v lokalite bol nedostatok vody, ktorá sa musela vo vedrách a krčahoch nosiť z prameňov vzdialených až 1 kilometer.

S. Brezovo na mape 1. VM

Prvé správy o existencii obce máme až zo 16. storočia, čo nasvedčuje tomu, že vznikla ako produkt neskorej kolonizačnej vlny na valaskom práve. V súpise novohradskej stolice z r. 15491 sa objavuje vo forme Brezowaa, a vlastníkmi boli Balassovci, ktorí pravdepodobne túto kolonizáciu iniciovali. Turecký súpis z r. 15542 uvádza 2 rôzne obce (Bresovcse a Kisbrezova), a nie je jasné, ktorá reprezentuje Suché Brezovo, keďže v Novohrade bola a je aj obec České Brezovo (okr. PT). Pod názvom Brezowa sa spomína v súpise z r. 15823, kedy bol majiteľom Sigismund Balassa a predstaviteľmi obce Petrus Fabian a Simon Walinth. Mená ďalších poddaných poskytuje doplnkový súpis z konca storočia4 – konkrétne sú to Johannes Labas, Marius Iwanys a Martinus Stevok. V r. 16025 žiadal ďarmotský kapitán Morgenthaller o dodávky dreva z Brezova a ďalších okolitých obcí.

S. Brezovo na mape 2. VM

V r. 16526 stoličné orgány prejednávali reambuláciu hraníc niektorých sídiel vrátane Brezova. Až 22 domácnosti narátal súpis divínskeho panstva v r. 16607, s priezviskami Dudok (richtár), Valyentouics, Baczkowics, Vinczlar, Kosnary, Mrva, Jankouics, Labat a Hubka; uvádza sa aj existencia mlyna. 16 domácností udáva súpis z r. 16818, s menami Dudok, Uhrin, Valent, Baczka, Mrwa(k), Gajdo, Labacs a i. V r. 16879 stoličné orgány prejednávali spor medzi divínskym a modrokamenským panstvom o hraničné územie „na Diele“, ktoré bolo predmetom sporu aj medzi obyvateľmi susediacich dedín Brezovo a Lešť. Podľa Borovszkého tu v 19. storočí mali majetky Zichyovci a Forgáchovci.

S. Brezovo na mape 3. VM

Obyvatelia sa zaoberali málo výnosným poľnohospodárstvom a chovom dobytka. V roku 1852, keď mala dedina už 60 domov, vypukol požiar, po ktorom zostali len 3 domy nepoškodené. Poľnohospodársky charakter si obec zachovala aj po roku 1918. Obyvatelia sa zapojili do SNP. Pôsobila tu asi 150-členná partizánska skupina pod vedením Prochádzku a Chvostikova.

Pozoruhodnosti

Kostol v Suchom BrezovePamätník SNP v Suchom Brezove

Dominantou obce je evanjelický kostol z r. 1861, obdĺžnikový priestor s rovným stropom a pristavanou zvonicou. V zozname kultúrnych pamiatok sú zapísané kamenné ľudové domy č. 26 a 54. Na stene fary sa nachádza pamätná tabuľa partizánom, v parku je pamätník obetiam vojny.

Odkazy a pramene

wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad


1Maksay, str. 502
2Vass, str. 42, 46
3MOL UC 59:13
4MOL UC 11:34 (a)
5Oborni, NVJ 706
6Tóth, NVJ 1078
7MOL UC 6:57
8MOL UC 40:20
9Jusztin-Jancsó, NVJ IV 182
Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s