Sucháň

 Geografia
Sucháň
Obec leží v strednej časti Krupinskej planiny v plytkej dolinke prítoku potoka Lahoš. Chotár tvoria dolinkami rozrezané ploché chrbty z andezitických tufitov, pokrytých hlinami. Je odlesnený, len strmé úbočia dolín pokrývajú dubové a bukové lesíky. Má hnedé lesné a illimerizované pôdy.

Poloha obce vzhľadom k vlastnému katastrálnemu územiu má takmer centrálny charakter s miernym posunom na sever. Táto poloha závisí od morfológie doliny horného toku Suchánskeho potoka. Priestor lokalizácie sídelného jadra bol podmienený mierne rozšírenou nivou horného toku potoka, prítomnosťou vody, ale aj vhodnejšími klimatickými podmienkami ako má otvorený priestor zarovnaného povrchu Krupinskej planiny. V južnej časti súčasného katastra sa vyvinulo v krajine na vhodných stanovištiach rozptýlené laznícke osídlenie, napr. Pod Dedovou, Pod Ohradou, Mešterov laz, Polomská, Veľké Zabry a Malé Zabry.

 História

1392 Zwhan, 1407 Zwhay, 1421 Zuhan, 1773 Szuhány, Suhan, 1786 Suhány, Suha, 1808 Szuhány, Suhany, 1863–1913 Szuhány, 1920– Sucháň

Sucháň je staré slovanské pomenovanie označujúce v lete vysychajúci potok, alebo jazierko. Chotár obce bol osídlený už oddávna, čo dokazujú nálezy hlinených črepov v lokalite Polomská, kde pravdepodobne stála osada z konca doby bronzovej. Podľa Miháľkina založili osadu na terajšom mieste prisťahovalci od Šiah začiatkom 13. st., ku ktorým sa neskôr pridali gorali z Beskýd, konkrétne z okolia Bartošovej Lehôtky. Títo si založili rovnomennú osadu (pozri Lehôtka) na hranici cerovského a litavského chotára, ale keďže mali neustále nezhody s obyvateľmi okolitých dedín, prijali pozvanie rodu Dacsó a presťahovali sa na ich pozemky v bývalom dolnom poli.

V skutočnosti je ale existencia tohto sídla v 13. storočí nepravdepodobná, keďže pomerne podrobné metácie chotárov okolitých obcí Lom a Lehôtka z r. 1337-381 žiadne podobné toponymum nespomínajú. Podľa nášho predpokladu vznikol Sucháň odčlenením od Lomu (príp. Lehôtky, viď záznam z r. 1421) až po delení majetkov medzi potomkami Dobaka, ktoré sa udialo v r. 1337. Časť Lomu vtedy dostali synovia Demetria, ktorého vnuk Johannes de Nyenye (Neninský) a jeho synovia vystupujú ako prví známi majitelia Sucháňa v listine z r. 13922. V nej dali Neninskí polovicu majetku Zwhan do zálohy svojmu príbuznému Georgiovi z Kiarova (de Keer). V r. 14073 vydal kráľ Žigmund novú donáciu na Sucháň a Kosihovce, podľa ktorej sa okrem Neninských stal spolumajiteľom aj Matthias zo (Slovenských) Kľačian (de Kelechen). V r. 14154 sa všetci majitelia o tieto majetky sporili s manželkami novohradských zemanov, ktoré pravdepodobne tiež pochádzali z vetvy Dachovcov z Neniniec. V roku 14215 si majetky Sucháň a Lehôtka rozdelili zemania z Neniniec a Malej Čalomije, pričom zaujímavý je údaj, že Sucháň vraj ležal v chotári Lehôtky. Napokon, konkrétne hranice novovydelených majetkov boli predmetom sporu v r. 14246 (uvádza sa tu aj meno poddaného Philipa, bez priezviska).

Suchan na mape 1. VM

Ďalšie správy sú z druhej polovice 15. storočia. V r. 1462-667 sa spomínajú spory okolo spoločných majetkov rodov Dacho a Luka, ktoré chcel Stephanus z rodu Dacho najskôr predať, neskôr ich dal do zálohy rodu de Labatlan, a napokon ich odstúpil Lukovcom. So zmienkou o chotári Sucháňa sa stretávame aj pri metácii hraníc opátstva v Bzovíku v listine z r. 14718. V r. 14759 bol spor medzi zemanmi Litavy a rodom Luka z Neniniec vyriešený navrátením polovice majetkov vrátane Sucháňa Neninským. V r. 147710 sa spomína potýčka medzi poddanými zo Sucháňa a Senohradu, pre čo sa sporili Lukovci s opátstvom. Podľa poškodeného dokumentu, vydaného zhruba v r. 1484-9011, sa tunajšie majetky snažili získať aj zemania z Chrastiniec (de Harazthy). V r. 149312 sa ohľadom tunajších majetkov vyrovnali Dachovci a Lukovci. V r. 149513 vrátili Lukovci zálohované majetky Dachovcom.

V r. 149914 sa o svoj dedičský podiel na Dachovských majetkoch prihlásili dcéry rodu de Zobonya. Szobonyovci v r. 150315 predali svoje podiely za 200 forintov späť Dachovcom (uvádza sa aj meno poddaného Matthiasa, syna Gregora Laczka), ktorí o rok16 neskôr získali aj podiely Nicolausa de Koros. V r. 150817 získali do zálohy podiely zemanov z Čalomije zemania z rodov de Sewy a de Gechy. V r. 151018 tu už mali majetky aj zemania z Plášťoviec, ktorí žiadali zákaz ich využívania pre Dachovcov z Kosihoviec. V r. 152019 sa Zwhan spomína pri transakcii okolo Lehôtky medzi Dachovcami a Plášťovskými. V r. 152120 prebehlo delenie majetkov medzi Dachovcami a príbuznými. V r. 152221 predal Lazarus Dacho jednu usadlosť s poddaným menom Stephanus Zatyko bzovíckemu prepoštovi, ktorý v r. 152422 kúpil ďalšie časti Lehôtky a Sucháňa od členov rodov Dacho a Palasthy. Aj v r. 152523 a 152624 tu Bzovík získal ďalšie podiely. Podľa portálneho súpisu hontianskej stolice z r. 154925 tu mal majetky Sigismundus Balassa a ďalší nemenovaní zemania.

Suchan na mape 2. VM

Prakticky žiadne ďalšie informácie ale nemáme až do konca 17. storočia. Obec sa nevyskytuje v dochovaných zemepanských súpisoch, azda aj preto, že jej vtedajší vlastníci ich nevyhotovovali pravidelne, ak vôbec. Spomína sa podiel Francisca Semberyho, manžela Márie Palásthy, ktorý ho ale v r. 167826 za zradu stratil, a kráľ ho daroval Paulovi Madaczovi. Mená viacerých poddaných nachádzame až v súpise majetkov Lászla Beniczkého z r. 171027, a hoci obsahuje 5 mien, priezviská sú tu len dve – Szlauko (4x) a Bubas. Z tohože roku28 je aj súpis pre Gyorgy Gebhardta, ktorý tu mal dvoch poddaných menami Georgius Gregus a Casparius Diurcho.

Podľa Miháľkina v 16. storočí k obyvateľstvu pribudli 1–2 rodiny Srbov a v 17. storočí utečenci z rakúskeho Tirolska. Posledná väčšia kolonizácia prebehla v druhej polovici 19. storočia, kedy sa v Sucháni usadili prišelci z Pliešoviec. Na začiatku 20. st. sa v lokalite Závošťok usadili 3 rómske rodiny. Osídľovanie lazov sa skončilo po komasácii v druhej tretine 20. storočia. V roku 1787 vystavala ev. cirkev murovanú školu z kameňa, pokrytú šindľom. V roku 1912 ju prestavali do súčasnej podoby; v roku 1996 bola v budove zriadená turistická ubytovňa.

Suchan na mape 3. VM

V 18. st. tu stáli dva cirkevné mlyny. Po príchode prisťahovalcov z Tirolska bol v obci v 17. storočí zriadený pivovar. Hlavným zdrojom obživy obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo, chov oviec a dobytka, doplnkovo včelárstvo a ovocinárstvo. So vznikom osady je spojené aj salašníctvo v dolnej časti chotára. Koncom prvej polovice 20. storočia mala obec 56 lazníckych usadlostí, ktoré po vzniku jednotného roľníckeho družstva (v roku 1949) postupne strácali svoje poslanie a mnohé z nich ostali opustené. Obec bola až do polovice 20. storočia známa ako čipkárske stredisko, vyrábajúce väčšinou biele čipky pre potreby širšej krojovej oblasti.

 Pozoruhodnosti

V roku 1530 bol v obci postavený evanjelický renesančný kostol, ktorý bol jedným z prvých protestantských kostolov na Slovensku po reformácii. V ľudovom podaní sa tradovalo, že bol postavený na základoch husitskej kaplnky. Prestavali ho v rokoch 1660–1699, upravili v roku 1784. Už počas prvej výstavby bol kostol ohradený obranným múrom, v ktorom bola zamurovaná zvonica, predstavujúca zároveň vchod do kostola. V roku 1869 bol zväčšený a pristavali k nemu vežu. Pri oprave bola zbúraná zvonica a ostalo len vchodové sklepenie, ktoré bolo zastrešené.

Halový priestor s predĺženým chórom, ktorý má polygonálny uzáver. Hala s valenou lunetovou klenbou, chór má krížovú klenbu. Fasáda kostola je hladká, a okolo sú oporné piliere. V interiéri sa nachádza neoklasicistický oltár v tvare triumfálnej brány, uprostred s olejomaľbou Ukrižovaného od K. Lehotského. Ďalšie vybavenie tvoria kazateľnica, organ a drevená krstiteľnica z konca 19. stor., renesančné kalichy s akantovou ornamentikou z konca 17. stor., neskorobarokové kalichy s datovaním 1761 a liturgická cínová konvica z konca 18. storočia.

Kostol v Sucháni

Prvé obydlia a hospodárske budovy sa stavali z dreva, vymazávali blatom a pokrývali slamenou strechou. Od polovice 19. storočia začali pôvodné drevenice nahrádzať murované domy z kameňa, spájané premiesenou hlinou. V čelných múroch domov sa zachovali pieskovce s opracovanou oválnou čelnou stranou, do ktorej boli popri iných nápisoch vysekaný aj rok výstavby a iniciálky vlastníkov. Pokrývané boli slamenou krytinou z troch druhov dielcov (šúbikov) – ústrech, babka a kozák. Hrebeň strechy bol pokrytý vrstvou pazderia a slamy, pritlačenej prekríženými drúčikmi. Slama sa ako hlavná krytina striech udržala až do šesťdesiatych rokov 20. storočia. Väčšina domov mala pozdĺžne trojpriestorové dispozičné riešenie s podpivničenou izbou. V otvorenom dvore stoja dvojpriestorové murované sýpky s valbovou strechou, podstrešie využívali ako skladový priestor. Tri ľudové kamenné domy (č. 7, 54 a 93) sú zapísané v zozname kultúrnych pamiatok.

Z prírodných zaujímavostí je tu predovšetkým unikátny Trúbiaci kameň a niekoľko jaskynných a geologicky zaujímavých útvarov (Suchánska trhlina, Trpaslíčia jaskyňa, skalný previs Pod Kútom). Jaskyňu v kaňone pod Mešterovym lazom je možné doložiť už len podľa ústneho podania, keďže skalný previs sa prevalil a zasutil predpokladný vchod. Tvrdí sa však, že táto jaskyňa bola tak rozsiahla, že slúžila ako úkryt pre obyvateľstvo v čase nebezpečia. Nachádzala sa na pravej strane kaňonu vytvoreného bezmenným potokom tečúcim od Mešterovho lazu na severovýchod a ústiacim z pravej strany do Lahoša. Väčšinu týchto zaujímavostí spája náučný chodník, ktorý splýva so zelenou turistickou značkou (TZT).

 Odkazy a pramene


1MOL DL 70126, 70127
2MOL DF 281833
3MOL DF 281852
4MOL DF 281864
5MOL DL 69407
6MOL DL 69427
7Listina nedostupná, prebraté podľa Bakácsa.
8MOL DL 17119
9MOL DL 69501
10MOL DL 17940
11MOL DL 95881
12MOL DL 20028
13MOL DF 281933
14MOL DF 281937
15MOL DL 63978
16MOL DF 281945
17MOL DF 211282
18MOL DL 90626
19MOL DL 105396
20MOL DL 64000
21MOL DL 23645
22MOL DL 64005
23MOL DF 249424
24MOL DF 249427
25Maksay, str. 378
26MOL A 57 16 398
27MOL UC 9:21
28 MOL UC 12:35
Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s